Alena Ješková: Vyhýbavé odpovede rodičov vedú dieťa k hľadaniu si informácií o sexualite inde

Ako hovoriť s deťmi o sexualite, kedy začať, aké slová používať a čo robiť, ak nás dieťa niečím zaskočí – o týchto aj o iných zaujímavostiach sme sa rozprávali s Alenou Ješkovou, mamou dvoch adoptovaných synov, autorkou detskej knihy o sexualite Kde som sa tu vzal.

Pre niektorých rodičov je téma sexuality akýmsi strašiakom, ale vy ste práve o nej napísali detskú knihu Kde som sa tu vzal. Čo vás k tomu podnietilo?

Jedna kamarátka – mama štyroch synov, ktorá dlhé roky hľadala na Slovensku vydavateľa pre českú knižku s podobným obsahom, ale nenašla pochopenie či ochotu. Keď mal môj starší syn päť rokov a spýtal sa ma na pôvod bábätiek, siahla som i ja po tej českej knižke a spojila sa s vydavateľstvom v Prahe. To nás – o. z. Slovo pre ženy požiadalo, či by sme im nepomohli na Slovensku ich knižku popredať. Tak sme predávali tú ich.

Postupne však naši slovenskí čitatelia prejavili záujem o čítanie v slovenčine. Ale Pražáci nám nechceli predať autorské práva, a teda nedovolili preložiť a vydať knihu u nás. Preto jedna kamarátka z redakcie Miriam nadhodila myšlienku: „Dievčatá, to nemôže byť také ťažké napísať niečo vlastné.“ A ja som sa do toho počas najbližšej PN-ky pustila.

 

A bolo to teda ľahké?

Prvú verziu som mala hotovú za dva dni. Dala som ju ilustrovať kamarátke Adelke Hroncovej, ktorá už mala skúsenosti. Na to som sa stretla s Timoteou Vráblovou – odborníčkou na detskú knihu. Timotea mi celú knižku „sfúkla zo stola“ kritickými komentármi a navrhla inú cestu – napísať to ako vlastný príbeh, osobné svedectvo o mne a synovi Adamkovi. Nuž som ju prepísala a Adelke odovzdala tiež kritické komentáre – že buď má ísť cestou štylizovanej kresby, alebo realistickej. Ďalšia kamarátka Jarka Krajčíová spravila grafické zalomenie knihy.

 

TREBA HOVORIŤ NA ROVINU

Ako čo najjednoduchšie zodpovedať detskú otázku: Kde som sa tu vzal?

Z maminkinho bruška a z lásky. A čakať na ďalšiu detskú otázku – či je už dieťa zrelé na kladenie hlbších otázok a či už potrebuje hlbšie, podrobnejšie odpovede. A ak sa pýta ďalej, tak mu aj všetko na rovinu povedať. Nezatajovať!

 

Hovoríte, že nezatajovať… ako teda na rovinu povedať dieťaťu, čo je intímne spojenie?

Máme v knižke na to formulácie. Ja som použila motív domova, spájania, že v rodine sa všetko spája. Hovoríme s deťmi podľa veku. Menším o pipíku a jamôčke, prípadne jaskynke, väčším o penise a vagíne.

 

Otázka kde som sa tu vzal je zrejme jednou z tých prvých, no sexuálna výchova detí určite nie je iba o jednom rozhovore. Čo všetko podľa vás zahŕňa oblasť sexuálnej výchovy detí?

Všetko to, čo aj nás samých zaujíma. Veď si spomeňte, čo vás zaujímalo. Zmena oproti mojej minulosti, keď som ja mala desať či pätnásť rokov, nastala len v tom, že všetky témy prichádzajú k deťom oveľa, oveľa skôr. A neprirodzene umelo. Čiže nevznikajú spontánne v zrejúcom mozgu detí, ale sú im podsúvané, zverejňované médiami, dobou, teda že ich začnú témy ako homosexualita či pohlavný styk alebo antikoncepcia… zaujímať oveľa skôr ako nás vtedy.

 

Nepredstavuje to pre dieťa problém – to, že sa mu témy dostávajú skôr, ako je na ne pripravené? Ako s tým správne naložiť? Mal by rodič predbehnúť ten vonkajší vplyv, aby sa tieto informácie dozvedelo dieťa najprv od neho?

Na toto existujú dva názory. Prvý vraví: vyčkať na prvú otázku. Druhý vraví: predbehnúť okolie. Ja som za predbehnutie okolia. Lebo ja som matka, ja mám privilégium i povinnosť byť prvou formovateľkou názorov dieťaťa. Hnevá ma, že moje čisté deti počujú vonku o sexe, homosexuáloch, znásilnení, potratoch… keď ešte nemajú poznanie a súvislosti, aby tomu správne porozumeli. Ale musím sa k tomu nejako vyjadriť, keďže už o tom vedia.

 

 

NEUTAJUJME A NEVYHÝBAJME SA OTÁZKAM DIEŤAŤA

Čo robiť, ak rodič zostane niektorou otázkou dieťaťa zaskočený a nevie na ňu reagovať?

To sa bežne stáva a je to v poriadku. My nie sme národní hrdinovia, nikto z nás. Nie sme ani vševediaci. Treba sa zastaviť a uvedomiť si: aha, je tu ten čas, dieťa sa pýta, som povinná si zohnať šťastné formulácie a začať vysvetľovať.

 

Mali by sa rodičia nejako špeciálne pripraviť na to, že otázky týkajúce sa lásky, intimity, ale i dozrievania budú postupne prichádzať?

Jasné, príprava je dobrá. Najlepšie sú rozhovory s kamarátmi, ktorí to už so svojimi deťmi majú za sebou. Zbieranie skúseností a inšpirácií.

 

Treba si dať na niečo pozor? Dá sa v rozhovore niečo aj pokaziť?

Kto nič nerobí, nič nepokazí. Učíme sa stále z omylov a všetko vylepšujeme. Nie je hanba aj pred dieťaťom priznať, že niečo neviem. Pozor by som si dala hlavne na utajovanie a vzbudzovanie dojmu, že teraz nie, inokedy, alebo to ťa nemusí ešte zaujímať. Vyhýbavosť zo strany rodiča vedie dieťa k hľadaniu si informácií inde.

 

Ako by mali tieto rozhovory vyzerať? Mali by sa viesť v duchu špeciálnej chvíle, alebo odpovedať hneď, ako sa dieťa pýta, pri tom, čo práve robíme?

Toto je individuálne, to musí každý sám vycítiť zo svojej domácej atmosféry. Ja som za prirodzené rozhovory hocikde. Veď inokedy už takáto otázka možno aj nemusí prísť…

 

Nakoľko otvorení by sme mali byť? Je dobré používať rôzne obrazné vyjadrenia alebo skôr stručne a pravdivo pomenovať skutočnosti?

Od prípadu k prípadu. Treba si v tom veriť. Veď my poznáme to naše dieťa najlepšie, či miluje obraznú reč, či rozprávkovú, či realistickú. A tiež podľa veku. Ja som na to šla cez cicavce – tehotné slonice, fenky, kengury. Cez rajčinové semienko zasadené do jamôčky poliate vodičkou…

 

Čo robiť v prípade, keď príde dieťa zo škôlky/školy a len tak zo srandy hovorí slovo sex alebo pipík a podobne?

To je výzva! Niekedy je dobré tieto slová odignorovať, inokedy je čas pýtať sa, kde to počulo, kto to hovoril, či vie, čo tie slová znamenajú, ja by som mu/jej povedala, ako to voláme odborne a začala by som so zdieľaním našich hodnôt, čo my hovoríme doma o sexe.

 

Priblížite nám to trochu viac? Čo by ste teda tomu dieťaťu povedali?

Mužom sa páčia ženy a ženám sa väčšinou páčia muži. Muž a žena sa majú radi. Niektorí sa do seba zaľúbia. Po čase cítia, že by spolu radi boli častejšie a stále a viac. Tak spolu chodia, stretávajú sa, spoznávajú. Ak si rozumejú, teda ak majú rovnaké životné ciele, názory, smerovanie, hodnoty, rozhodnú sa žiť spolu. Dohodnú sa na svadbe, spoločnom živote. Vezmú sa a chcú mať aj deti. Veľmi cítia, že ich čosi k sebe vzájomne priťahuje – túžia sa bozkávať, objímať a spojiť sa aj telami. Na toto je vhodné prostredie v manželstve. Keď obaja nazreli do svojho srdca, či to chcú robiť nesebecky, ale kvôli tomu druhému. Tá sila, čo ich ťahá mocne k sebe, je úžasná, krásna, ale aj nebezpečná, práve ak je sebecká. A tak ďalej.

 

Čo všetko, postupne podľa veku, je potrebné s deťmi v oblasti sexuality prebrať?

Príchod na svet, hormonálnu pubertu, ženský cyklus, sexuálne spojenie, čistotu v myšlienkach a následne v telesnom správaní. Ja však nie som na toto vôbec odborníčka. Teraz má môj starší (vtedy 5-ročný) už trinásť a pol a som v úzkych… Sám si pozeral seriál Oteckovia, ktorý ja vôbec nepovažujem za vhodný pre jeho mentálny vek, ani kvôli filozofii a hodnotám. Práve v týchto dňoch vediem s ním debaty o sexe. O puberte už vie, o ženskom cykle už dávno.

 

Na čo by sme pri vysvetľovaní sexuality nemali zabúdať?

Podstatná je otvorenosť. Môžeme hovoriť aj o biológii, čo je jedna vec, o láske ako o druhej veci a o spojení oboch ako o tretej. Ja určite pridávam tému o rozdieloch medzi mužmi a ženami, o úcte k sebe i k opačnému pohlaviu, o zodpovednosti a záväzku, o rizikách a praxi v dnešnom svete, o rozvodoch a nešťastných deťoch…

 

Často sa stáva, že deti sa v súvislosti so sexualitou veľmi veľa dozvedia od rovesníkov. V niektorých prípadoch rodič môže počuť vetu: Nemusíte mi nič vysvetľovať, ja to už viem. Mali by sme od dieťaťa vyzvedať, čo vlastne vie, alebo to nechať tak? 

Mňa ako matku veľmi zaujíma, čo vie. Ale začať sa v ňom ňúrať až v puberte, je totálne neskoro. Tínedžer vám už nič nepovie sám, skôr zatají. Ak ste nemali otvorenú komunikáciu doteraz, už dávno predtým.

 

Treba si teda dať pozor a otvoriť tematiku sexuality skôr? Kedy?

Jasné. Nepýtajte sa ma prosím, kedy. To musí každý rodič vycítiť sám. Odborníci radia pred nástupom do školy!

 

Môže sa stať, že rodič premárni príležitosť a neskôr je už na tieto dôležité rozhovory neskoro? Dá sa to napraviť?

Jasné, že premárni. Ak sa doteraz tváril, že jeho dieťa to nezaujímalo. Blbosť! Naivita! Ale napraviť sa dá s Božou milosťou všetko.

 

Ako sa to dá zachrániť?

Tak, že jednoducho konečne začneme! Možno sa ospravedlníme dieťaťu, že sme ho považovali za príliš malé a nedôverovali mu dostatočne, alebo sme ho odmietli v minulosti pri kladení otázok. Ja sa modlím a pýtam si múdrosť od Boha. On vám povie, kedy a čo a ako. Ak s ním človek nemá vzťah, čiže nekomunikuje, tak neviem…

 

 

SEXUALITU STVORIL BOH

Sexualita súvisí aj s našou identitou. Ako s deťmi budovať túto oblasť? Ako v nich podporiť to, kým sú?

Čo najprirodzenejšie. Tam, kde sú obaja rodičia a poznajú svoje roly a žijú ich normálne ako muž a žena, nič špeciálne robiť ani netreba. Deti vidia, nemusia aj počuť. Ale ak chcem viac, tak rozhovormi o mužoch, o ženách, o našom krásnom poslaní, o ťažkostiach stavu ženského, mužského…

 

Niektorí rodičia si robievajú tzv. rande s deťmi – je to akýsi individuálny čas jedného z rodičov s jedným z detí. Môže takýto spoločný čas prispieť aj k budovaniu identity dieťaťa, prípadne sa môže využiť aj na takéto rozhovory?

To je úžasné. My takéto časy extra mávame. A trávime ich čo najprirodzenejšie, čo to- ktoré dieťa práve s nami túži robiť či o čom sa ono chce baviť. Adamko chodí rád so mnou do palacinkárne Lapacinka. Timko si rád s nami zahrá tenis alebo bowling. A potom chce ísť do reštaurácie na kurací rezeň s hranolčekmi. Vždy je to isté. S Adamkom sa bavíme o jeho adopcii, s Timkom nie – ten o nej nechce vôbec diskutovať, tam sú témy detinskejšie – o mobile, kto ho z kamošov kedy urazil a ublížil mu…

 

Deti sa veľa učia sledovaním a napodobňovaním. V niektorých rodinách majú pekný príklad manželského vzťahu, no nemusí to tak byť vždy. Do akej miery dieťa ovplyvní to, aký vzťah majú jeho rodičia?

Na to sú hádam nejaké odborné štúdie. Ale zdravý sedliacky rozum a pozorovací talent nám dal už dosť svedectiev a príkladov. Poznám človeka, ktorý má už tridsať rokov poruchu spánku – presne od času rozvodu svojich rodičov a nikto z medicíny mu doteraz nepomohol… Toto vieme všetci – ako potom mladý človek vníma opačné pohlavie, akú má dôveru vo vzťahy, kedy začne so sexom, prečo vôbec, ako vníma seba… Ovplyvní to úplne všetko!

 

Je dobré, ak deti vidia svojich rodičov prejavovať si lásku bozkami a objatiami?

Určite. Čo je na tom divné, ak majú deti vidieť lásku rodičov?! Je to predsa prirodzené. Láskavé správanie doma prináša pozitívnu atmosféru a šíri dôveru v život, vo vzťahy.

 

Čo je podľa vás to najdôležitejšie, čo by mali rodičia dieťa v súvislosti so sexualitou naučiť?

Že je to super vec, že je prirodzená, nám vrodená, užitočná. Že ju stvoril Boh na prejavovanie si vzájomnej lásky, na zachovanie ľudstva, aby sa narodili noví ľudia. Ale bude fungovať správne len vtedy, ak si ustrážim nezištnosť, ak nebudem v požadovaní sebecká/-ý, lebo sex tu nie je na to, aby len mne bolo dobre, že si nemôžem z iného človeka spraviť objekt na moje uspokojenie a naplnenie. Že je prospešné vypočuť si názor Stvoriteľa na fungovanie jeho vynálezu. Prečo? Aby som bol/-a šťastný/-á.