Ako žiť pokánie v každodennom živote?
Pokánie. Možno aj vieme, o čo ide, ale azda je nám ťažké realizovať ho v bežnom živote. Skúsme sa na to pozrieť cez niekoľko oblastí, v ktorých môžeme pokánie žiť: modlitba, almužna, askéza a sviatosť pokánia.
Metanoia – zmena zmýšľania – pokánie. Ako čítame v Knihe proroka Ezechiela (36, 26): „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa.“ Alebo ako hovorí prorok Jeremiáš: „Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.“ (Jer 31, 33) Premena nášho srdca slúži práve na to – aby sa Boh stal skutočne naším Bohom a my jeho ľudom.
Modlitba
Modlitba je základom. Nemodlíš sa vôbec, alebo len na behu, rýchlo? Skús si vyčleniť viac času a nechať sa v modlitbe premieňať Jediným, ktorý má moc zmeniť ťa. Veď pokánie je zmenou zmýšľania, premenou srdca. Dopraj si denne kvalitný, nerušený čas so svojím Bohom. Nemodli sa len preto, že musíš, alebo preto, že sa to od teba vyžaduje, ale skutočne celý svojím srdcom, mysľou, telom. Alebo sa skús dať šancu modlitbám, ktoré sa možno tak často nemodlíš (ja som si takto napríklad našla cestu k modlitbe ruženca). Chodíš na omšu raz do týždňa? Skús ísť ešte aspoň raz cez týždeň. Alebo vezmi do rúk Sväté písmo a ponor sa do čítania (viac srdcom než hlavou). Prípadne si môžeš aj v Písme nájsť kajúce žalmy (najznámejší je azda Žalm 51 – Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou…) a modli sa ich. Čítaj kvalitnú kresťanskú literatúru, ktorá ti pomôže meniť zmýšľanie a nasledovať Krista celým srdcom. Pomôcť môže aj dobré spytovanie svedomia – večer alebo aj počas dňa.
Almužna
Nestačí sa len zrieknuť, treba sa aj podeliť. Poobzeraj sa dookola, kto potrebuje tvoju pomoc. Je to suseda, ktorá ledva prežíva z výplaty do výplaty? Alebo väčšia rodinka, ktorá to finančne nezvláda? Alebo ten bezdomovec, okolo ktorého každý deň chodíš a vieš, že by sa potreboval najesť, nielen si vypiť? Či charita v tvojom okolí alebo iná nezisková organizácia? Stačí si otvoriť oči a srdce a uvidíš, kto potrebuje tvoju pomoc. Pomoci sa iste potešia aj mnohé organizácie, hospice, krízové linky či mnohé iné projekty, ktoré prevádzkujú svoju službu z darov. A darovať nemusíš len financie, niečo materiálne, ale aj svoj čas, dary pre službu potrebným. Nepotrebujú vo farnosti pomôcť s prípravou birmovancov či spevom, čítaním na svätých omšiach? Nepotešia sa v hospici či domove dôchodcov dobrovoľníkom? Ponúkni to, čo v tebe je, pre službu spoločenstvu.
Askéza
Zriekni sa niečoho, bez čoho si svoj deň nevieš predstaviť. Môže to byť káva, sladkosti, televízor, scrollovanie na sociálnych sieťach, hranie hier, internet. Prípadne sa podujmi na deň o chlebe a vode. Alebo je tu výzva postiť sa od svojich zlozvykov, závislostí, nerestí. (Čo je ešte ťažšie ako od jedla, pravda?) Dávať si pozor na svoj jazyk a na to, čo poviem. Dávať si pozor na svoje oči a to, kam sa pozerajú. Možností je vskutku neúrekom. K čomu ma pozýva dobrý Pán Boh, aby som sa toho zriekol? Nejde tu len o výkon či akýsi heroizmus, ale o to, aby som sa zriekol niečoho, čo je možno mojou prekážkou medzi mnou a Bohom. Alebo urob niečo pre svoje telo, ale nie s cieľom jedine schudnúť, ale priblížiť sa k Bohu a starať sa o chrám, ktorý ti bol v tvojom tele darovaný. Nie, nehovorím o stredovekom bičovaní či iných asketických praktikách. Môžeš začať úplne jednoducho – napríklad sa zriekni teplej vane, sprchy a odváž sa na studenú (aspoň krátku) sprchu. Vymeň pohodlnosť auta za prechádzku alebo aspoň Mestskú hromadnú dopravu. Zacvič si namiesto vylihovania na gauči a pusti si popritom gospelovú hudbu. Prípadne sa môžeš vydať na púť – do vzdialenejšieho miesta, eventuálne pešo, ak je to možné. Putovanie je vzácnym miestom na stretnutie sa so sebou samým aj s Bohom.
Sviatosť pokánia
Dôležitú úlohu v prežívaní pokánia má aj dobre vykonaná sviatosť pokánia – sviatosť zmierenia. Už v samotnom názve hovorí o pokání a nielen preto, že v nej dostávame „niečo za pokánie“. John Harris povedal: „Spoveď je o budúcnosti, nie o minulosti.“ Spoveď nám dáva nový štart, nové srdce, novú nádej, milosť a začiatok. Pristupujem k nej rád, alebo len z donútenia? Čo tak pristupovať k nej s otvorenejším srdcom?
Lebo ako povedal Romano Guardini: „Len prijatím seba samého vedie cesta do skutočnej budúcnosti – pre každého do jeho vlastnej. Pokánie je jednou z najsilnejších foriem vyjadrenia našej slobody.“