Ako vyzerajú naše stretká?

Šiestim vedúcim či aktérom rôznych spoločenstiev sme položili tieto dve otázky: 1. Ako vyzerajú vaše stretká? 2. Kam vás to, čo na stretkách prežívate, posúva v živote?

Michal Koricina, spoločenstvo Kráľovské mesto, Trnava

1. Ako spoločenstvo sa stretávame raz do týždňa – v nedeľu. Stretko začíname modlitbou chvál a ďakovaním Pánu Bohu za to, čím nás požehnáva. Zväčša máme potom vyučovanie na nejakú praktickú tému, ktorú si pripraví niekto zo spoločenstva alebo pozvaný hosť. Potom máme taký spoločný neformálny čas, keď sa môžeme porozprávať a navzájom sa povzbudzovať svedectvami. Počas týždňa sa stretávame v rámci jednotlivých skupiniek, kde je už priestor na hlbšie rozhovory, diskusiu k téme týždňa či modlitby príhovoru.
2. Asi si už neviem predstaviť fungovanie bez spoločenstva. Je to pre mňa vzácne miesto prijatia a duchovného rastu, kde môžem viac spoznávať, aký je Boh, a zároveň sa dôverne porozprávať s ďalšími bratmi a sestrami, ktorí mi často vedia poradiť či inšpirovať ma. Mnohé z tém, o ktorých na stretkách hovoríme, sa dajú veľmi ľahko prepojiť s každodenným životom a u nás fungujú aj tzv. „spoločné výzvy“, ktorými sa spolu motivujeme vstávať ráno na svätú omšu, modliť sa alebo prečítať nejakú knihu – a spolu to ide akosi ľahšie. Vidím v tom veľký zmysel.

Okrem toho ma spoločenstvo učí vystupovať zo seba, mať úctu k druhým a počúvať ich, slúžiť = robiť veci nezištne a tiež snívať vo veľkom. Po každej stránke spoločenstvo prináša do môjho života veľké požehnanie!

 

Darina Švecová, Modlitby matiek, Trnava

1. My sa stretávame vždy v stredu o 19.30. Na stole máme kríž, sviečku, košík, Sväté písmo a zošit na prosby. Vždy začíname vzývaním Ducha Svätého, aby nás viedol. Nasledujú modlitby za ochranu od všetkého zlého, za odpustenie, za jednotu sŕdc a myslí. Chválami chválime Boha za všetko, čo od neho dostávame. Modlitbou zjednotenia sa spájame s ostatnými skupinami matiek na celom svete. Tá, ktorá v ten deň vedie modlitby, otvorí Sväté písmo a necháva na Pána, čo bude čítať. Je to zamyslenie a podelenie sa s ostatnými o to, čo nám Pán dnes chce povedať prostredníctvom Slova. Nasleduje modlitba vďakyvzdania za materstvo a modlitba pred vkladaním mien do košíka. Na krúžkoch máme mená našich detí, ich manželských partnerov a detí, a na ďalších mená našich krstných, birmovných a duchovných detí (napríklad kňaza). Ak si zvolíme duchovné dieťa (môže to byť hocikto), obetujeme za neho už vždy všetky modlitby, ktoré obetujeme za svoje deti. Mená detí kladieme po jednom do košíka, k päte kríža a odovzdávame ich Pánovi. Ako prvý dávame krúžok, na ktorom je naše meno a meno manžela, aby Pán požehnal naše manželstvo a rodinu. („Pane, predstupujeme pred teba ako matky s prosbou, aby si požehnal naše deti a všetky deti celého sveta.“)
2. MM nám pomáhajú nájsť si čas na stíšenie a stretnutie sa s Pánom. Odovzdávame mu to najcennejšie čo máme – naše rodiny. Vypočujeme a zamyslíme sa nad jeho Slovom. Modlíme sa za deti, ale MM menia aj nás. Učíme sa viac počúvať Otca. („Pane, často nám uniká, ako veľmi nám dôveruješ, až natoľko, že nám zveruješ do opatery svoje vzácne deti.“). Učíme sa odovzdať mu svoje starosti a problémy s deťmi a manželmi. Zamýšľame sa nad tým, čo si Boh praje pre naše deti a nie, čo chceme my. A vznikajú medzi nami krásne priateľstvá. Uvedomujeme si, že nás všetkých miluje…

 

Samuel Brečka, Modlitby za kňazov

1. Hnutie Modlitby za kňazov (MZK) ponecháva svojim malým spoločenstvám vo farnostiach možnosť vlastnej formy stretiek, ale rovnako aj výber modlitieb, ktoré sú im blízke. Čiže, nič nepredpisujeme. Jediné, čo nás všetkých spája, je úmysel modliť sa za kňazov. Predsa len, napriek tejto voľnosti nás mnohí modlitebníci prosili o radu, ako na to. Preto sme zostavili modlitebník, malú brožúrku, kde ponúkame modlitby za rôzne skupiny kňazov. Spoločenstvá MZK, ktoré sa ho držia a podľa neho fungujú, začínajú stretnutie vzývaním Ducha Svätého. Toto môžem povedať aj o našom zakladajúcom spoločenstvo pri Šaštíne. Prosíme ho, aby nás obdaroval svojou milosťou a posilnil našu vieru. Na úvod sa teda modlíme sami za seba, za naše malé spoločenstvo. Nasleduje modlitba za kňaza vo farnosti. Potom sa prihovárame za všetkých ostatných kňazov. Špeciálnu modlitbu máme napríklad aj za nové kňazské povolania. K našim prosbám, prizývame patrónku Slovenska, Sedembolestnú Pannu Máriu. Ale tiež záchrancov kňazov – bl. Titusa Zemana a bl. sestru Zdenku. Nezabúdame ani na desiatok svätého ruženca s tajomstvom „… Ježiš, ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť,“ a tiež litánie k Božskému Srdcu. Súčasťou stretnutia sú aj modlitby za Svätého Otca, za biskupa v diecéze, za kňazov prežívajúcich krízu, za starých a chorých kňazov. Na záver si spomenieme aj na duše zosnulých kňazov. Konkrétne v našom malom spoločenstve máme hudobne zdatných členov, takže medzi modlitbami si aj zaspievame. Na záver sa rozprávame a pochutnávame si na dobrotách domácej panej.
2. Celkom zreteľne vnímame, že naše modlitby neposväcujú iba kňazov, za ktorých sa modlíme, ale aj nás samých. Neformuje to iba naše vzťahy ku kňazom, vnímanie ich potrieb a trápení, ale vzťahy vo všeobecnosti. Konkrétne na našom malom spoločenstve sa stretávame celé rodiny, teda aj s deťmi, a aj ony medzi sebou vytvárajú vzťahy. Vždy nanovo sa učíme prosiť o milosť – odpúšťať, milovať, pomáhať… A ona nás potom sprevádza životom.

 

Bruno Donoval, Ružencové bratstvo, Dunajská Lužná

1. Na Slovensku má skoro každé mesto či obec členov Ružencového bratstva (RB). Stanovy ponúkajú na výber tri formy členstva. Najstaršou formou je tzv. Večný ruženec (raz v roku alebo raz za mesiac v konkrétny deň a hodinu sa pomodliť celý ruženec, rozjímavým spôsobom s konkrétnymi úmyslami). Druhá forma je Svätý ruženec – člen sa zaväzuje pomodliť celý posvätný ruženec za jeden týždeň tiež na konkrétne úmysly, ktoré sú dané. A napokon azda najrozšírenejšia forma – Živý ruženec. Záväzok spočíva v povinnosti pomodliť sa každý deň len jeden desiatok posvätného ruženca a súčasne má povinnosť raz za mesiac sa zísť na spoločnom stretnutí, na modlitbe, po ktorej sa uskutoční aj výmena tajomstiev. V praxi to vyzerá tak, že stretnutie členov RB sa začína privítaním a odovzdaním tajomstva ruženca svojmu horliteľovi v ruži (jedna ruža má dvadsať členov), potom sa spoločne pomodlia časť ruženca a po modlitbe si každý z prítomných vylosuje tajomstvo ruženca na aktuálny mesiac. Horliteľovi ruže oznámi, aké má číslo tajomstva, a ten si ho zaznačí. Po mesiaci opäť na spoločnom stretnutí ho člen horliteľovi znovu vráti a losuje tajomstvo na budúci mesiac.
2. Spomenul by som tri roviny. Prvá – prehĺbenie vzťahu k Bohu cez čítanie Božieho slova (rozjímanie) a osobnú (spoločnú) modlitbu. Druhá – do služby pre miestne farské spoločenstvo, komunitu. A tretia – zakúšame silu celosvetového „Ružencového bratstva“, ktoré sa spolu modlí a premýšľa ako premeniť modlitbu na konkrétne skutky lásky tam, kde žije, kde sa modlí a prináša mnohé obety. Okrem pravidelnej každodennej modlitby v kostole napríklad pred svätou omšou sú členovia aktívni v rôznorodom apoštoláte v rámci farnosti formou dobročinných alebo aj charitatívnych činností podľa toho, ako originálne chcú žiť svoju vieru v praxi. Niekde sa starajú o čistotu a upratovanie či výzdobu kostola, kaplnky. Inde organizujú rôzne mariánske pobožnosti. Kresťanská láska je kreatívna, a to vidíme najmä na tých RB, ktoré postupne prechádzajú obnovou v duchu Stanov RB a odporúčaní.

 

Lukáš Valach, spoločenstvo SP

1. Naše spoločenstvo sa pravidelne stretáva na veľkých stretkách a malých stretkách. Veľké stretká sa uskutočňujú každú nedeľu poobede, od 16.00 do 18.00 na Sliači. Na tomto stretku sa schádzajú všetci členovia nášho spoločenstva (momentálne máme takmer deväťdesiat členov so záväzkami), zároveň je vždy však otvorené pre nových ľudí. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je modlitba formou chvál a prednáška, ktorú má buď niekto z vodcovského tímu spoločenstva, alebo hosť, kňaz atď. Na veľkých stretkách sa tiež pravidelne hovoria svedectvá o tom, čo Pán Boh robí v našom živote, ako koná. Jeho súčasťou je aj tzv. agapé – čas po skončení programu, keď spoločne debatujeme, budujeme vzťahy a pozývame nových ľudí do života v spoločenstve.

Malé stretká sa realizujú približne každé dva týždne v malých skupinkách,  v ktorých je šesť až dvanásť členov. Základom týchto stretiek je tzv. „zdieľanie sa“ – rozprávanie o tom, čo osobne zažívame vo svojom živote a ako sa nám darí kráčať každodenne s Ježišom. Tiež sa spoločne modlíme, či už za seba alebo za úmysly, ktoré prednesú členovia stretka. Na malých stretkách sa tiež rozoberajú aktuálne témy prednášok, ktoré sa rozprávajú na veľkých stretkách. Zároveň máme ešte trikrát do roka spoločnú chatu spoločenstva, kde sa viac spolu modlíme, budujeme vzťahy a hľadáme, kam nás Pán Boh ako spoločenstvo chce viesť.

2. Život v spoločenstve je pre nás obrovským obohatením a darom – je to pre mnohých z nás ako druhá rodina. Navzájom sa povzbudzujeme v každodennom kráčaní za Ježišom, inšpirujeme sa v tom, aký život môžeme žiť, a niekedy sa aj v láske usvedčujeme v tom, keď niečo v našom živote nie je dobré. Je úžasné mať za priateľov množstvo ľudí, na ktorých sa môžeš kedykoľvek obrátiť, a to nielen v duchovných otázkach, ale aj v tých praktických – keď sa človek sťahuje, keď rieši svoje financie, keď zažíva rôzne situácie v manželstve a v rodine. Veríme, že život v spoločenstve je životný štýl, do ktorého sme všetci Bohom pozvaní a väčšina z nás si už bez neho nevie predstaviť svoj život.

 

 

Dominik Belica, spoločenstvo Sion, región Hont, Terany

1. Stretká v našom spoločenstve by som rozdelil do troch kategórií: malé stretká, Dni spoločenstva a filmové stretká. Na malých stretkách je to viac o zdôverovaní sa a takom hlbšom tvorení vzťahov a povzbudzovaní. Takisto sa tam snažíme spoločne sa modliť za jednotlivé osobnejšie úmysly. Často je v programe aj krátke slovko alebo rozjímanie nad Svätým písmom. Deň spoločenstva je stretkom všetkých ľudí zo spoločenstva nehľadiac na vek, pretože sme multigeneračné spolčo a stretávame sa tu vekové kategórie od trinásť do sedemdesiat rokov. Tu je vždy spoločná modlitba vo forme chvál, a počas nej spoločne ďakujeme, odprosujeme a prosíme Otca. Každé stretko je na nejakú tému, o ktorej buď ja, alebo hosť hovorí slovo, občas je do programu zahrnutá aj aktivita, ktorá má pomôcť ľuďom spoznať sa navzájom a ísť hlbšie. Súčasťou každého stretka je aj pohostenie – teda pripravíme čaj, kávu či niečo na zjedenie a takisto sa snažíme vytvoriť aj miesto pre detský kútik. Na filmových stretkách vyberieme jeden film, ktorý premietame na plátno. Na rímskokatolíckej fare v Teranoch sme sa snažili vytvoriť podmienky tak, aby sme si dokázali vychutnať zážitok z filmu tak ako v kine, premietanie sa usilujeme robiť v čo najvyššej kvalite, s kvalitným zvukom a, samozrejme, aj s pukancami. Po filme máme krátke vyjadrenia o tom, čo koho zasiahlo.
2. Tak spoločenstvo by malo byť o tom, že spoločne sa nám ľahšie kráča za Ježišom a že keď niekto z nás padne a zíde z cesty, tak jednoducho ho má kto podržať, podporiť a ukázať mu cestu späť. Verím tomu, že do spoločenstva si prídu ľudia oddýchnuť, povzbudiť sa a načerpať silu do ďalších dní. A teda že z toho, čo si vezmú zo stretka, potom môžu čerpať aj v bežnom živote.