Ako vychovať dcéru, aby bola sebaláskavá?

Anna je psychologička a koučka. Zameriava sa na duševné zdravie a balans v živote cez spájanie sa so svojou sebahodnotou a uzdravovanie z traumy. Pôsobí na sociálnej sieti pod menom Terapia je cesta. Rozprávali sme sa o tom, ako dcéru naučiť sebaúcte a sebaprijatiu a docieliť tak, aby mala zdravý vzťah sama so sebou.

Kedy si začíname budovať vzťah sami k sebe?

Už v najranejšom detstve. Niektorí odborníci tvrdia, že začína už v prenatálnom období. Naše prvotné interakcie s rodičmi a starostlivosť, ktorú dostávame, formujú základy nášho sebaobrazu a sebaprijatia.  

Podľa teórie vzťahovej väzby vyvinutej Johnom Bowlbym má väzba dieťaťa na rodičov veľký vplyv na jeho psychický vývoj. Deti, ktoré majú bezpečnú vzťahovú väzbu, majú tendenciu byť istejšie vo svojom sebaobraze a majú vyššiu sebaúctu. Naopak, deti s neistou vzťahovou väzbou môžu mať problémy s dôverou vo vlastné schopnosti a s budovaním pozitívneho sebaobrazu.

Ako veľmi alebo v čom ovplyvňuje výchova naše sebaprijatie?

Rodičia majú veľký vplyv na psychický vývoj dieťaťa prostredníctvom interakcií a socializácie. Dieťa, ktoré je v detstve neustále kritizované, posudzované (možno s dobrým úmyslom alebo nevedome) alebo zanedbávané svojimi rodičmi, môže mať nízku sebaúctu a negatívny obraz o sebe, pretože nedostáva potrebnú podporu a potvrdenie zo strany dospelých.

Výchova hrá kľúčovú úlohu v tom, ako sa vnímame a ako akceptujeme sami seba presne takých, akí sme. Spôsob, akým nás naši rodičia vychovávali, a vzťahy, ktoré sme s nimi mali, majú veľký vplyv na naše sebaprijatie. Pozitívne a podporné vzťahy môžu posilniť našu vieru v seba samých, zatiaľ čo negatívne alebo kritické môžu viesť k nedostatku sebavedomia a sebaprijatia.

Výchova nás učí o spoločenských normách, hodnotách a očakávaniach. Na sebaprijatie môže vplývať, ak sme vyrastali v prostredí, kde boli na nás kladené vysoké očakávania alebo sme boli pod tlakom, aby sme splnili normy a očakávania spoločnosti.

Udalosti a skúsenosti, ktoré sme zažili v detstve, môžu mať trvalý vplyv.

Aký napríklad?

Ak sme zažili traumatické udalosti alebo sme boli vystavení nepriaznivej situácii, môže to ovplyvniť naše sebavedomie a sebaprijatie v dospelosti.

Kľúčové je vytvoriť prostredie, kde sa deti cítia bezpečne a akceptovane, čím sa posilňuje ich vlastné sebaprijatie. Hoci to nebýva ľahké, je vhodné byť dostupnými podpore a diskusii o akýchkoľvek otázkach alebo problémoch, ktoré deti môžu mať.

Rodičia môžu pravidelne vyjadrovať lásku a podporu slovami a gestami. Povzbudzovať deti v ich záujmoch, oceňovať za úspechy a poskytovať emocionálnu podporu v ťažkých situáciách. Môžete byť otvorení a pripravení na aktívne počúvanie. Dôležité je, aby ste prejavili záujem o ich pocity, myšlienky a skúsenosti bez posudzovania alebo bagatelizovania.

AKTÍVNE POČÚVANIE BEZ POSUDZOVANIA

Čo sa týka žien – dcér, záleží viac na tom, či má vyrovnaný vzťah matka sama so sebou alebo otec sám so sebou, aby sme aj my dokázali byť seba láskavé?

Štúdie zistili, že matky často slúžia ako hlavný model pre svoje dcéry pri formovaní sebaobrazu a sebaprijatia. Výskumy ukazujú, že ženy majú tendenciu vnímať samy seba prostredníctvom vzťahov a interakcií s ľuďmi okolo seba, najmä s rodičmi.

Deti sa učia prioritne pozorovaním a napodobňovaním. Ak má matka vyrovnaný vzťah sama so sebou, je pravdepodobnejšie, že aj dcéra bude mať zdravý sebaobraz. Môžete byť pozitívnym vzorom tým, že si vážite samu seba, preukazujete si sebalásku a starostlivo sa staráte o svoje fyzické a emocionálne zdravie.

A čo otec?

Nezanedbateľný je aj vplyv otca, ktorý môže tiež prispieť k rozvoju sebaprijatia u svojej dcéry. Ak má otec vyrovnaný vzťah so sebou, je pravdepodobnejšie, že jej bude schopný poskytovať podporu a povzbudenie v rozvoji jej sebaúcty a sebalásky.

Vzťah medzi otcom a dcérou môže ovplyvniť aj to, ako dcéra vníma vzťahy vo svojom živote vrátane vzťahu k sebe samej. Ak otec preukazuje lásku, pochopenie a rešpekt voči svojmu vlastnému ja, dcéra môže mať tendenciu hľadať podobné vzťahy vo svojom vlastnom živote.

Čo všetko si ako deti všímame na správaní rodičov? Ako vyhodnocujeme, či majú radi sami seba?

Deti si veľmi dobre všímajú správanie svojich rodičov. Je to biologicky podmienené, pretože sa učia, ako prežiť v tomto svete. Či majú rodičia radi sami seba vnímajú prostredníctvom ich interakcií, postojov a vzorcov správania.

Ako konkrétne?

Deti pozorujú, ako rodičia hovoria o sebe a ako sa správajú voči svojmu vlastnému telu a vzhľadu. Ak rodičia preukazujú sebalásku tým, že sa starajú o svoje fyzické a emocionálne zdravie, vyjadrujú svoje potreby a hranice a vyhľadávajú radosť, deti môžu zaznamenať a vnímať tento pozitívny prístup vďaka pocitom, ktoré vtedy cítia.

Pozorne sledujú, ako rodičia reagujú na svoje vlastné chyby a neúspechy. Ak rodičia ukazujú schopnosť poučiť sa z nich a pokračovať ďalej bez prehnaného sebatrýznenia, deti sa môžu naučiť zdravšie spôsoby riešenia problémov a lepšie zvládať neúspechy.

Ak deti vidia, že ich rodičia majú láskavý, rešpektujúci a starostlivý vzťah k sebe navzájom, môžu si vytvoriť predstavu o tom, ako sa správať voči sebe samým v budúcnosti. Vnímajú, ako rodičia komunikujú svoje emocionálne potreby a ako hľadajú podporu, keď sa cítia zraniteľne alebo nepohodlne. Ak sú otvorení a komunikujú o svojich pocitoch a emocionálnych potrebách, môžu vyslať signál, že si sami seba vážia a starajú sa o svoje emocionálne blaho.

POROVNÁVANIE ZNIŽUJE SEBAÚCTU

Ako vychovať dcéru, aby nemala pokrivený obraz sama o sebe?

Nie je to vôbec ľahká úloha. Nás samotných to zväčša nikto zámerne neučil. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžu rodičia urobiť, je poskytnúť jej lásku, podporu a pozitívne povzbudenie. Zároveň je dôležité modelovať zdravé správanie a postoj k sebe samému.

Aké najčastejšie chyby robia rodičia vo výchove dcér?

Kriticky k nej pristupujú alebo ju nedostatočne podporujú. Môže to viesť k pocitu nedostatočnosti u dcéry a poškodiť jej sebaúctu. Konštantné kritizovanie jej vzhľadu, správania alebo výkonu môže vytvoriť pocit, že nie je dosť dobrá taká, aká je.

Ďalším nešvárom vo výchove je porovnávanie dcéry s inými deťmi alebo dokonca s jej súrodencami. Dáva priestor na nezdravé súťaživé pocity a zníženie sebaúcty. Je vhodné byť opatrní a nevytvárať konkurenčné prostredie medzi deťmi, kde sa dcéra cíti nedostatočne voči iným.

Ak sa rodičom darí zabúdať na emocionálnu podporu, vynechávajú kľúč pre budovanie zdravého sebaobrazu. Nedostatok pozornosti a pochopenia voči emocionálnym potrebám dcéry môže viesť k pocitu odtrhnutia a neistoty voči sebe.

Aké ďalšie chyby vnímate?

Nedostatok povzbudzovania a uznania za úspechy a snahy, čo môže viesť k tomu, že dcéra nebude veriť vo svoje schopnosti a bude mať pochybnosti o sebe.

Stále kontroverzná téma je nátlak zo strany rodičov na prílišné uplatňovanie tradičných genderových rolí, ktorý môže brániť dcére vo vlastnej sebarealizácii a vyjadrovaní jej jedinečnej identity. Napríklad: ,,Dievčatá nelezú po stromoch, nehrajú sa s autíčkami.“ ,,Nemôžeš kričať, to dievčatá nerobia.“ ,,Nemôžeš sa hnevať, musíš byť dobré dievčatko.“ Je vhodné podporovať záujmy a ambície dcéry bez ohľadu na to, čo je považované za „vhodné“ pre dievčatá.

Ako to potom zmeniť?

Môžete podporiť sebaúctu a sebavedomie vašej dcéry tým, že sa uistíte, že vie, že ju máte radi a podporujete ju bez ohľadu na to, čo sa deje. Oceňujte ju za jej snahu, úspechy a povzbudzujte ju, keď sa stretne s výzvami. „Miláčik, som na teba taká hrdá. Vidím, ako sa snažíš a ako rastieš. Verím v teba a v tvoje schopnosti.“

Ak chcete podporiť pozitívne vnímanie tela, môžete spolu hovoriť o zdraví a sile tela, namiesto zdôrazňovania nedostatkov alebo fyzického vzhľadu. „Zlato, je dôležité, aby si bola zdravá a cítila sa vo svojej koži dobre. Tvoje telo je úžasné, pretože ti umožňuje robiť všetko, čo chceš.“

Ako podporiť dcérino sebavedomie?

Umožnite vašej dcére robiť rozhodnutia a vyzvať ju, aby bola sebavedomá pri vyjadrovaní svojich názorov a potrieb. „Miláčik, máš právo na svoj názor a ja ťa podporujem. Dôležité je, aby si verila tomu a stála si za tým, čo cítiš.“

Emocionálne zdravie sa podporuje vhodnou otvorenou komunikáciou o emocionálnych potrebách a povzbudzovaním dcéry, aby hľadala pomoc, keď ju potrebuje. „Moja milovaná, nie je nič zlé na tom, ak cítiš hnev, smútok či strach. Dôležité je, aby si hovorila o svojich pocitoch a hľadala podporu, keď ju potrebuješ.“

Je sebaprijatie celoživotný proces?

Je, mení a vyvíja sa s nami. Je to cesta sebapoznania a rastu, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a úsilie. Napriek tomu, že nemusí byť ľahký, je to nevyhnutný krok k psychickému a emocionálnemu zdraviu a blahu.

MENIŤ VNÚTORNÉ MONOLÓGY NA LÁSKAVÉ A PRIJÍMAJÚCE

Ako si sami môžeme dopomôcť k sebaláske?

Je dôležité pravidelne investovať čas a energiu do starostlivosti o seba, ako aj kultivovať pozitívne myšlienky a postoj k sebe samej. Sebapoznávanie, stíšenie, spomalenie a sebareflexia sú užitočné nástroje na podporu tejto cesty. Pomáha zámerne meniť vnútorné monológy voči sebe na láskavé a prijímajúce. ,,Je v poriadku, že sa takto teraz cítim.“ Obklopovať sa ľuďmi, ktorých vnímate, že majú radi sami seba a cítite sa pri nich podporované, prijímané, ľúbené.

Kto okrem rodičov hrá v živote ženy významnú rolu? Kto všetko ovplyvňuje jej pohľad na seba samú?

Širší sociálny okruh, ktorý zahŕňa priateľov, rodinu a pre ženu dôležité osoby, napr. partner, kamarátky… Tieto interakcie formujú pohľad ženy na seba samú a ovplyvňujú jej sebaobraz a sebaúctu.

Kultúrne a sociálne normy, ktoré sú propagované médiami a spoločenskými inštitúciami, môžu tiež formovať pohľad ženy na to, aká by mala byť a čo by mala dosiahnuť. Môže to mať dôležitý vplyv na jej sebavedomie a sebaúctu z hľadiska porovnávania sa s týmito ideálmi.

Čoraz častejšie vidíme vo svojom okolí ženy po plastických operáciách. Je to forma cesty k sebaprijatiu alebo skôr skratka a po čase týmto ženám začne na sebe prekážať niečo iné?

Nemusí to byť vždy najlepšie riešenie pre ich sebaprijatie. Skutočná cesta k sebaláske sa nachádza vo vnútri nás samých, nie v zmenách našej fyzickej podoby. Niekedy môže byť takáto zmena nápomocná, napríklad pri rakovine prsníkov.

Je dôležité, aby sa ženy zamerali na prijatie a milovanie seba takých, aké sú, a nachádzali radostné a zdravé spôsoby, ako sa starať o seba, o svoju prirodzenú krásu, aby sa cítili spokojné sami so sebou.

Čo by ste odkázali svojmu mladšiemu ja?

Odkázala by som, že všetci konáme v každom momente najlepšie ako vieme. Dnes už máme veľmi ľahko k dispozícii informácie, ktoré v mojich mladých rokoch ešte neboli v takej miere dostupné. Odporúčam vzdelávať sa v témach, ktoré ženy, matky, dievčatá trápia. Nenechávať ich riešenie na: ,,potom keď..“, ,,až keď…“ Venovať sa im teraz. Nájsť si odbornú pomoc, komunitu ľudí, v ktorých blízkosti sa cítite prijímané, milované, akceptované také, aké ste. Nemusíte zotrvávať na mieste, kde nie je ani náznak toho, aby ste sa takto cítili.

Pýtajte sa samy seba: ,,Ako dlho chcem žiť tak, ako žijem teraz?“ ,,Kedy sa vydať na cestu sebaprijatia, ak nie teraz?“ ,,Kedy sa začať o seba starať, venovať si adekvátnu pozornosť, užívať si svoj život, ak nie teraz?“

Snímky: archív respondentky