Ako sláviť Advent? Rady pre začiatočníkov

Ponúkame vám sedem rád, ako poraziť komercializmus a lepšie porozumieť tomuto jedinečnému obdobiu prípravy.

Ako malej mi slovo „advent“ hovoril čosi len v súvislosti so slovom kalendár. Znamenal pre mňa malé okienka, ktoré boli vyrezané do kartónu a ukrývali čokoládky v tvare jedličky, hviezdy či vianočnej gule. Dychtivo som odpočítavala dni, kedy nastane to ráno, keď ma ohúria darčeky pod vianočným stromčekom, po ktorých som tak veľmi túžila. Moje želania sa časom menili. Najprv som chcela tričko s neónovým nápisom istej chlapčenskej kapely, neskôr zas štýlové značkové lodičky.

Advent tradične vnímame ako čas ticha, kontemplatívneho očakávania a prípravy. „Čakanie, do ktorého sme počas Adventu pozvaní, nemá byť hektické, ochromujúce ani prehnane rozjarené,“ píše Katie Jensenová a pokračuje, „a predsa by v nás mala klíčiť a rásť hlboká radosť.“

Neviem, ako je to u vás, ale ja by som takto neopísala väčšinu svojich decembrov. Internetové letáky mi prepĺňajú e-mailovú schránku. Do obývačky sa mi nasťahovali reklamy – samé zvončeky a hovoria, že ak jeho, ju či ich skutočne milujem, bez váhania im pod stromček kúpim túto jagavú vec, trblietavý prsteň, nový kúsok techniky… A noviny píšu o tom, ako spoločnosti zápasia a nárokujú si na duševné vlastníctvo, vianočné logo, ktoré im vraj ukradla iná spoločnosť. Keď sa tak zamyslím, december je vlastne celkom rušný. V Advente sa máme stíšiť a počúvať. Je to presne to, čo potrebujeme v tomto kultúrnom ruchu. A predsa, keď som sa o to pokúšala po prvýkrát, neuspela som. Neskutočná energia svetských Vianoc ma doslova prevalcovala. Dvadsiateho piateho decembra som sa vôbec necítila ako po štyroch týždňoch jednoduchosti, ticha a očakávania Pána. Bola som ako uštvaná myš, ktorú práve spláchol vír konzumného života.

Zlyhala som, lebo som sa snažila žiť dve veci naraz. Svetské Vianoce aj liturgický Advent. To, čo od Vianoc očakával svet, som sa snažila stihnúť cez pracovné dni,  a pre tento tlak mi už nezostal čas ani priestor pre tiché adventné zamyslenie plné modlitby.

Tento rok som si preto uvedomila, že ak si s rozvahou chcem užívať posvätnosť Adventu, musím si urobiť plán. Ak je pre ruch reklám aj vaše vnútro (aj peňaženka) prázdne a ste skutočne smädní po naozajstnom Advente, tu je niekoľko mojich rád:

 

1. Obdarúvajte minimalisticky

Zbavte sa predstavy spoločnosti byť ako Santa Claus s veľkým vrecom plným darčekov a pri kupovaní darčekov si určte hranice. Nie vo všetkých rodinách nájdete pod stromčekom kopu darčekov. Menej je niekedy viac. Iné sa celkom vzdali materiálnych darčekov. Rebecca Wiltbergerová hovorí: „Úplne som zredukovala vianočné obdarúvanie. Mužom z rodiny dávam jeden dar, ženám zas druhý. Jeden rok to boli napríklad pyžamové nohavice a pekné šatky. Tento rok som sa rozhodla mužom darovať domáce koláčiky a ženám sponu do vlasov alebo náušnice.“ Samozrejme, môžete každému dať jedinečný dar. Na internete možno nájsť sprievodcov kupovania darčekov. A som prekvapená, ako mi pomohli udržať nakupovanie na uzde.

 

 

2. Vopred plánujte

Musím sa priznať, rada nakupujem. A vždy na Vianoce budem chcieť každému členovi rodiny darovať čosi špeciálne. Avšak behať po nákupoch a hľadať najlepšiu cenu vlneného svetra veľmi nepripomína tiché a pokojné sedenie v modlitbe, v ktoré tak dúfam a po ktorom túžim pre plnosť života. Pred dvomi rokmi som pred celou rodinou sľúbila, že vianočné darčeky budem nakupovať pred prvým decembrom a robím tak dodnes. Bolo to pre mňa kľúčové rozhodnutie, ako prežívať Advent v pokoji a modlitbe. Ak chcete dodržiavať nejaké vianočné tradície, ako posielanie pozdravov, skúste mať aspoň väčšinu hotovú už pred zažatím prvej adventnej sviečky.

 

3. Vypustite niektoré tradície

Ako odpoveď na pozvanie k hlbšiemu počúvaniu počas Adventu asi nebudete môcť robiť všetko, čo ste zvykli v decembri. Napríklad niektoré rodiny odmietajú akékoľvek pozvania na večierky až do Štedrého večera. Kay Traftonová hovorí: „V predstihu som sa rozhodla, ktoré tradície pre mňa sú dôležité a ktoré nie.“ Zoznam tých menej dôležitých má napríklad pečenie koláčikov a posielanie vianočných pozdravov. Pohľadnice teraz posiela až okolo Nového roka. „Bolo to moje najlepšie rozhodnutie,“ tvrdí. „Celých dvanásť dní od Vianoc až po Troch kráľov vypisujem pohľadnice. takých šesť až osem každý večer. Vtedy mám aj čas modliť sa za nich a napísať im skutočne osobné odkazy. Viac to pre mňa už nie je povinnosť. Je to niečo, čo skutočne chcem robiť.“ Dovoľte si odložiť či úplne vynechať isté tradície, ktoré sa v tomto období nezhodujú s vašimi úmyslami.

 

4. Skúste novú adventnú tradíciu

Ak budete menej pobehovať a nakupovať, budete mať viac času pre iné tradície. Advent má v zásobe zopár pokladov – od adventného venca cez kreslenie rodokmeňa Ježiša Krista až po Betlehem. Niektoré rodiny používajú aj takúto adventnú drevenú špirálu, ktorá spája odpočítavanie adventného kalendára so zapaľovaním sviečok adventného venca.

 

Pred každou večerou, keď zapália sviečku, sa spolu pomodlila. Iné rodiny do adventných kalendárov nedávajú čokoládky či iné maškrty, ale papieriky, na ktorých je napísaná nejaká modlitba, žalm, pieseň, myšlienka či rodinná aktivita. Ja napríklad rada vyložím Betlehem s postavičkami pre deti a spolu si spievame „Ó, príď, ó, príď, Emanuel.“

 

5. Niečo opustite

Adventný pôst neberiem ako podobu trestania samej seba, ale ako spôsob zjednodušiť sa a urobiť si priestor. Preto sa cez Advent niečoho zvyknem vzdať. Prvý rok môj pôst spočíval v tom, že som okrem potravín a vecí potrebných pre domácnosť nekupovala nič iné. Vďaka tomu som sa prestala sústrediť na kupovanie nových vecí a väčšmi som dokázala oceniť to, čo už mám. Minulý rok som sa vzdala sociálnych sietí. Veľmi rada som v kontakte s ľuďmi, ale chcela som zažiť hlbšie ticho a zámerne sa ponoriť do svojho vnútra. Neberte odopretie si niečoho ako modernú verziu sebatrýznenia, ale ako cestu, ktorá vás privedie do vlastného vnútra a k zamysleniu sa nad vlastnými nádejami o sebe aj o svete.

 

 

6. Niečo začnite

Keď sa niečoho vzdáte, možno vás až prekvapí, koľko voľnosti budete mať začať niečo nové. Vďaka čomu budete pozornejšie vnímať vanutie Ducha Svätého? Istý muž sa preto začal prechádzať za šera. Ďalšia blogerka sa zaviazala denne písať blog desať až pätnásť minút. Ja som sa minulý rok rozhodla čítať si každé ráno z lekcionára. Ostalo mi to až dodnes.

 

7. Očakávajte Vianoce – všetkých dvanásť dní!

Podľa liturgického kalendára Vianoce netrvajú len jeden deň, ale dvanásť. Väčšina našej rodiny sa snaží mať vianočnú náladu takmer celý december, no u nás naplno prepukne až dvadsiateho štvrtého decembra. Celých dvanásť dní oslavujeme, ako sa dá. Leňošíme a pozeráme filmy. Doprajeme si slávnostnú večeru. Navštívime rodinu, ktorú nevídame veľmi často. Ak sa zdržíte osláv, vianočných piesní a koláčikov až do Štedrého večera, týchto dvanásť vianočných dní bude pre vaše telo i dušu skutočným sviatkom. Sviatkom, ktorý sa neraduje z vecí z obchodu, ale z lásky a zo svetla.

Zdroj:  aleteia.org