Ako sa vysporiadať s nepožehnaním v rodine?

V každej jednej rodine sa môžeme stretnúť s požehnaním, krásnymi darmi, talentmi, zručnosťami, ktorými Boh požehnal tú či onú rodinu. Avšak z Knihy Deuteronómium (Dt 5, 9 – 10) vieme, že okrem požehnania dedíme od svojich rodičov, starých rodičov, predkov aj nepožehnania.  

Autor: Andrej Babulík

Z NEPOŽEHNANIA SA NEDÁ VYKÚPIŤ PENIAZMI

Ako my nie sme dokonalí a upadáme do hriechu, rovnako upadali aj naši predkovia (KKC 827) – niektorí ťažšie, iní ľahšie. Otázka však znie, či sa dá s tým niečo urobiť. Či sme schopní sňať zo svojich rodín toto veľké a ťažké nepožehnanie, voči ktorému sa cítime tak bezbranne. Jednoznačná odpoveď by bola nie – nie sme schopní. Ale je tu Niekto, kto je schopný urobiť to. Poďme však pekne od začiatku.

Som presvedčený, že keby bolo možné sňať nepožehnanie za peniaze, mnoho a mnoho ľudí by neváhalo si túto „službu“ hneď zaplatiť. Dôkazom tohto sú mnohí ľudia – „odborníci“, ktorí sľubujú, že za peniaze vyriešia každý problém, dávajú ľuďom falošné nádeje a v skutočnosti sa ich „klienti“ pomocou okultizmu (liečivé kamene, kamene pre šťastie, šnúrky proti urieknutiu, reiki, veštenie, špiritizmus, energie, čakry atď.) ešte viac ponárajú do nepožehnania a vzďaľujú sa od Boha. A to nielen oni, ale aj ich deti, vnúčatá… Veď predsa v Knihe Deuteronómium je jasne napísané, že takéto veci sú ohavnosťou a protivia sa Bohu (Dt 18, 9 – 13). Svätý Pavol píše, že duchovné veci sa musia posudzovať duchovne (1 Kor 2, 13 – 14) a na inom mieste sa spomína (Sk 8, 9 – 24), že keď si chcel čarodejník Šimon kúpiť moc Božieho požehnania za peniaze, tak mu Peter veľmi prísne povedal: „Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze!”“

Z uvedeného jasne vidíme, že toto nie je cesta, ktorou by sme sa mali vydať. Božie slovo nás učí, že peniaze nie sú potrebné (Mt 10, 8; Zjv 22, 17).

POKÁNÍM K POŽEHNANIU

Jedného dňa za mnou prišla priateľka a povedala mi o veľkosti nepožehnania, ktoré zažíva. Bol som presvedčený, že je to niečo, čo ma veľmi presahuje, a že jej nie som schopný svojimi modlitbami v trápení pomôcť. Cítil som veľký smútok. Hovoril som o tom Pánovi a vyznával som, že potrebujem jeho pomoc a jeho vedenie. A zrazu som vo svojom srdci počul hlas, ktorý ma pozýval prečítať si Knihu Levitikus. Je to starozákonná kniha, v ktorej je zhrnutých mnoho duchovných princípov. Spočiatku, ako som ju čítal, som nevnímal nič, čo by mohlo pomôcť situácii, v ktorej som sa nachádzal. V predposlednej – 26. kapitole som sa zrazu dočítal: „Keď uznajú svoje hriechy a hriechy svojich otcov, vierolomnosť, ktorú voči mne spáchali a ktorou sa mi protivili, za čo som sa aj ja im sprotivil a voviedol som ich do krajiny ich nepriateľov (pozn. autora – na miesto nepožehnania), keď sa ich neobrezané srdce pokorí, keď sa pokajajú za svoje hriechy, potom sa ja rozpamätám na svoju zmluvu s Jakubom; spomeniem si na svoju zmluvu s Izákom a na svoju zmluvu s Abrahámom a spomeniem si aj na krajinu (pozn. autora – na miesto požehnania).“

Tieto slová ma veľmi hlboko zasiahli a bytostne som cítil, že práve ony sú odpoveďou na moju otázku. Čítal som tie slová znova a znova a po chvíli mi bolo jasné, že jediná cesta, ako môže byť sňaté nepožehnanie, je skutočné a úprimné pokánie za hriechy, ktoré sa stali v rode mojej kamarátky.

Katechizmus Katolíckej cirkvi nás v paragrafe 1431 učí: „Vnútorné pokánie je radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie sa k Bohu celým srdcom, zanechanie hriechu, odvrátenie sa od zla spojené s odporom k zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili. Zároveň zahŕňa v sebe túžbu a rozhodnutie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a s dôverou v pomoc Božej milosti. Toto obrátenie srdca sprevádza spasiteľná bolesť a spasiteľný zármutok, ktoré cirkevní Otcovia nazvali animi cruciatus (trýzeň duše), compunctio cordis (skrúšenosť srdca).“

Toto je skutočné pokánie, ktoré sa hlboko dotýka srdca nášho nebeského Otca. V Knihe Levitikus som sa dočítal, že je potrebné uznať nielen naše hriechy, ale aj hriechy našich otcov. Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, zistíme, že presne toto robili všetci starozákonní proroci, keď sa Izraeliti vzdialili od Boha. Sami sa pokorovali pred Bohom, vyznávali svoje hriechy a hriechy svojich otcov, ktorí sa vzdialili od Božieho zákona, a vyprosovali si požehnanie.

 

 

ODPROSUJÚCA MODLITBA PRINÁŠA OVOCIE

So spomenutým poznaním som zašiel za priateľkou a povedal jej všetko, na čo som prišiel. Vysvetlil som jej, že Boh dokáže sňať nepožehnanie, ktoré ju trápi, ak sa pred ním pokoríme a vyznáme všetko, čo sa stalo v jej rode a bolo v rozpore s božím zákonom. Dohodli sme sa, že počas najbližšieho týždňa sa pokúsi porozprávať s rodinou a zistiť, aké veci sa v minulosti diali či stali v jej rodine.

Keď sme sa o týždeň stretli, mala pripravený zoznam hriechov a nerestí, ktoré si pamätala a ktoré sa od blízkych príbuzných počas týždňa dozvedela. Boh ju v predošlý – rozlišovací týždeň skutočne žehnal, a tak sa napríklad od starej mamy dozvedela predtým nepočuté, náročné veci, ktoré sa v rodine stali a za ktoré bolo potrebné odprosiť Boha.

Ponorili sme sa do modlitby. V úvode sme sa modlili za svätú Cirkev a prosili svätých o pomoc. Z Listu Efezanom (Ef 1, 7 – 12) vieme, že Boh v plnosti času zjednotil v Kristovi všetko, čo je na nebi, aj čo je na zemi. A tak už niet rozdelenia medzi Cirkvou putujúcou a Cirkvou oslávenou a práve pomoc svätých je pre nás veľkým požehnaním. Následne sme sa pomodlili o ochranu, a to nielen nás, ale aj tých, ktorých si nosíme vo svojich srdciach.

Takto pripravení sme mohli začať vyznávať, že my sami sme krehkí, a nielen my, ale aj naši rodičia, starí rodičia, predkovia. Ako sme sa veci dozvedeli, tak sme ich Bohu povedali. Napríklad ak bol v rodine potrat, tak sme vyznali, že sa stal potrat, že to nebolo dobré a nebolo to správne, ale stalo sa a že nás to nesmierne mrzí. Poprosili sme o odpustenie, vyznali sme, že vo svojich srdciach toto dieťa prijímame a že sa tešíme, keď ho raz stretneme v nebi. Takýmto spôsobom, viackrát aj v slzách, sme vyznali všetko, o čom sme vedeli. Celá modlitba – hoci trvala niekoľko hodín – sa nám zdala byť chvíľkou.

Po modlitbe sme sa rozlúčili. Priateľka dala ešte odslúžiť svätú omšu na úmysel – za požehnanie pre svoju rodinu. To, čo sa stalo v najbližšiu nedeľu, nás veľmi zasiahlo. Keď priateľka vyšla po svätej omši z kostola vo svojej farnosti, zrazu zbadala pred kostolom svoju mamu, ktorá sa nedeľných bohoslužieb nezúčastnila už tridsať rokov a práve v tú nedeľu sa odhodlala ísť po prvý raz. O modlitbe odprosenia nevedela vôbec nič, ale akoby prijala požehnanie z tejto modlitby a obety svätej omše. Možno práve niektoré z tých vecí, ktoré sme vyznali, jej predtým bránili, aby prišla za Pánom a prijala požehnanie, ktoré potrebovala.

 

POSTREHY K ODPROSUJÚCEJ MODLITBE

Od prvej modlitby tohto charakteru sme mali s manželkou príležitosť modliť sa rovnakým spôsobom za viacerých ľudí. Boli sme svedkami veľkých vecí, ktoré Pán konal v životoch ľudí – keby som mal vymenovať všetky z nich, zapísal by som veľa riadkov. Chcel by som však napísať pre všetkých, ktorí sa s nepožehnaním v rodinách stretávajú, pár postrehov, ktoré sme si počas tejto modlitby uvedomili:

• Pred modlitbou sa pýtajme Pána, či je ešte niečo, o čom nevieme, a je potrebné to vyznať. On pozná spôsoby, ako nám to dá vedieť tak, aby sme tomu rozumeli.
• Skutočné pokánie celým srdcom je kľúčové.
• Ľudí, za ktorých sa modlíme, by sme mali milovať vo svojom srdci. Viem, že možno práve oni nám spôsobili veľké zranenia, ale veľmi dôležitou súčasťou pokánia je i odpustenie a prijatie.
• Počas modlitieb je nevyhnutné obnoviť si krstné sľuby – zrieknuť sa zlých vecí a vyznať vieru v trojjediného pravého Boha.
• Pokora je mocná zbraň. Nerobme sa lepšími ako tí, za ktorých sa modlíme. Ba práve naopak, vyznávajme svoje slabosti a krehkosti, nebojme sa aj ponížiť.
• Ak sme toho schopní, obetujme Bohu aj pôst.

NAJČASTEJŠIE PRÍČINY NEPOŽEHNANIA V RODINÁCH

Počas modlitieb sme sa stretli s najrôznejšími nepožehnaniami, ktoré bolo potrebné vyznať. Toto boli najčastejšie z nich:

• okultizmus vo všetkých podobách (návšteva veštcov, ľudových liečiteľov, reiki, špiritizmus – vyvolávanie duchov…);
• New Age praktiky: „starodávne egyptské okultné praktiky, kabala, ranokresťanský gnosticizmus, ezoterika (energie, amulety, kryštály, čakry…), sufizmus, druidská múdrosť, keltské kresťanstvo, stredoveká alchýmia, renesančný hermetizmus, zenbudhizmus, joga“ (Ježiš Kristus – Prameň živej vody; dokument vatikánskeho úradu, 2. kapitola, prvý odsek);
• zrieknutie sa Boha, viery; otvorené vzývanie Zlého;
• vražda; potrat; odvrhnutie alebo prekliatie vlastného dieťaťa;
• akákoľvek nečistota: nemanželské deti, smilstvo, zneužívanie, pornografia, znásilnenia;
• ponižovanie, zlorečenie vlastným deťom alebo blížnym, manipulácia, nevyžiadané zasahovanie do života druhých ľudí;
• akákoľvek neprávosť voči Židom – nespravodlivé zaobchádzanie, udávanie Židov a podobne (vyznať hriechy voči Židom je kľúčové – pozri Gn 12, 3);
• neprávosti ohľadne majetku – kradnutie, nespravodlivé obohacovanie sa, finančné podvody, život v hojnosti na úkor iných, rozkol kvôli dedičstvu, nevyplatené podlžnosti, zadlženie rodiny a podobne.

 

PRIPRAVME SVOJIM DEŤOM POŽEHNANÚ CESTU

Z toho, čo je napísané vyššie, je zrejmé, že my naozaj nedokážeme sňať nepožehnanie zo svojich rodín. Je to dobrý Boh, ktorý, keď sa pred ním pokoríme a vyznáme všetko, o čom vieme, že nebolo správne, dokáže preťať nepožehnanie a rozjasní nad nami svoju tvár. Pravdepodobne nezmiznú všetky kríže z našich životov, ale som úplne presvedčený, že našim deťom a ich deťom pripravujeme obrovské bohatstvo a cestu požehnania, ktorej hĺbku pochopíme až v nebi. A keďže Boh dáva vždy viac, ako prosíme, budeme vidieť krásne ovocie tejto modlitby. Vyprosujem vám, nech vás v takejto modlitbe vedie Duch Svätý, váš rod obmyje Kristova krv a dobrotivý Otec vás zahrnie svojou láskou. A to všetko nech sa stane na mocný príhovor Preblahoslavenej Panny Márie. Amen.