Ako sa skauti dostali až do Vatikánu
O tom, čo je skauting, čo môže ponúknuť mladým a aké bolo stretnutie skautov s pápežom Františkom v Ríme sme sa rozprávali s Adamom Žilinekom (33), lekárom a skautom Federácie skautov Európy na Slovensku, vedúcim spoločenstva roverov zboru Silvestra Krčméryho v Bratislave.
Skauting je verejnej spoločnosti známy, no predsa niekedy nevieme, čo všetko si pod týmto názvom máme predstaviť. Kam siahajú korene skautingu a čo je jeho podstatou?
Korene skautingu siahajú do začiatku dvadsiateho storočia (1907), keď britský generál Lord Baden-Powell uskutočnil prvý skautský tábor na ostrove Brownsea v Anglicku. Mal túžbu ponúknuť všetko to, čo jemu pomohlo v bojových situáciách – pripravenosť, prieskumníctvo, schopnosť pomôcť si v teréne. Chcel odovzdať svoje skúsenosti z armády aj mladým ľuďom v Británii, pretože videl veľké množstvo potulujúcich sa mladých ľudí bez životného cieľa a bolo mu ich ľúto. Teda chcel svoje skúsenosti ponúknuť deťom ako istú výchovnú metódu, ktorá by im pomohla nájsť zmysel života a objaviť hodnoty a schopnosti, ktoré by z nich urobili úspešných ľudí.
Je pravda, že základom pre skauting bolo kresťanstvo?
Áno aj. Skauting vznikol v anglosaskom, protestantskom prostredí. Sám Lord Baden-Powell povedal, že viera je základom skauta. Nevedel si predstaviť skauting bez toho, že by vychádzal z náboženstva. Treba však povedať, že skauting je celosvetové hnutie. Primárne sa šírilo (pochopiteľne) do kolónií britského impéria – India, Kanada, Austrália, africké krajiny,… Tu samozrejme jednotlivé kultúry vyznávali rôzne náboženstvá a preto si aj samotný skauting trochu prispôsobili. Lord Baden-Powell vychádzal z protestantského prostredia, preto preňho bola základom viera v Boha, ako ho vyznáva kresťanské náboženstvo. Základom však je, že skauting uznáva, že človeka niečo presahuje. Skaut má teda hľadieť trochu ďalej než na čisto viditeľný svet.
Treba tiež spomenúť, že mnohí zo súčasníkov Baden-Powella, ktorí sa inšpirovali jeho dielom, boli katolíci. Hľadali následne spôsoby, ako transformovať skauting na katolícke prostredie. Zakladateľom katolíckeho skautingu je jezuita Jacques Sevin, SJ, ktorý sa osobne poznal s Baden-Powellom a predstavil mu aj svoju víziu. K základným štyrom cieľom skautingu – výchova charakteru, rozvoj zručností, podpora zdravia a služba druhým – pridal kresťanskú formáciu.
V súčasnosti existuje skautské hnutie, ktoré v sebe zahŕňa viacero organizácií. Najväčšia svetová skautská organizácia nie je viazaná na žiadne konkrétne vierovyznanie. Pod ňu spadá aj najväčšia slovenská organizácia – Slovenský skauting. Následne na Slovensku pôsobí aj organizácia Vodkyne a skauti Európy, do ktorej patrím aj ja. My patríme do organizácie Federácia skautov Európy, ktorá združuje okolo osemdesiattisíc členov (už aj v zámorí – Kanada, USA, Argentína, Brazília, Mexiko). Táto vznikla v roku 1956, po druhej svetovej vojne, s úmyslom hľadať spôsob opätovného naviazania priateľstva medzi ľuďmi po trpkej skúsenosti vojenskej nenávisti. Členmi boli katolíci, protestanti i pravoslávni. Chceli budovať jednotnú Európu na základe kresťanskej viery. Dnes je to oficiálna laická organizácia Katolíckej cirkvi, uznaná Svätou stolicou. Všetci naši členovia pravidelne prijímajú sviatosti a prechádzajú aj náboženskou formáciou. Pôsobíme vo farnostiach a napomáhame pastorácii. Medzi nami pôsobia kňazi, ktorí zabezpečujú duchovnú formáciu členov. Na Slovensku okrem týchto dvoch existuje ešte Zväz skautov maďarskej národnosti.
Spolupracujete navzájom na Slovensku?
Spolupracujeme pri väčších národných, respektíve lokálnych aktivitách, ako sú Betlehemské svetlo alebo posledný Národný pochod za život v Bratislave, kde sme spoločne so skautmi zo Slovenského skautingu a Zväzu skautov maďarskej národnosti postavili na Hlavnom námestí skautské mestečko.
Je súčasný skauting verný cieľu, pre ktorý bol založený? Ako vnímate dnešnú kondíciu skautingu na Slovensku?
Všetci skauti, bez ohľadu na organizáciu, z ktorej pochádzame, vyznávame od počiatkov jeden základný ideál- celosvetové bratstvo skautov a priateľstvo všetkých ľudí. Bez ohľadu na vierovyznanie, krajinu, z ktorej pochádzame – všetci sme si navzájom bratia, vieme sa spolu stretnúť pri hrách, piesňach, porozprávať sa… Ide teda najmä o radosť zo spoločenstva v prírode – a tomuto je skauting dodnes verný. Jeho kondícia sa odráža aj na neustálom raste členskej základne.
Prečo by ste odporučili skauting iným mladým? Čo vnímate ako najväčšiu hodnotu skautingu?
Je to aktívny spôsob života, výchova k aktívnemu občianstvu, kresťanskému životu. A je to určite aj veľké dobrodružstvo. Cieľom je naučiť mladých byť dobrými ľuďmi a dobrými kresťanmi. Síce nie som skautom veľmi dlho (asi sedem rokov), no vnímam jeho bohaté ovocie v mojom živote. Oslovilo ma prostredie mladých ľudí, ktorí boli približne v mojom veku a vyznávali dôležité hodnoty. Vzťahy s nimi čoskoro prerástli do hlbokých priateľstiev. Aj vďaka tomu, že na skautských akciách človek musí nájsť spôsob, ako spolupracovať s ostatnými, ako šetrne narábať s jedlom a vodou, ako spoločne vytvoriť program pre mladších, pracovať spolu na bezpečnosti tábora,… Takisto človek môže rásť ako osobnosť vďaka tomu, že sa mu dostáva spätná väzba o jeho silných a slabých stránkach.
Keby sa niekto chcel stať súčasťou nejakého skautského zboru, čo musí pre to urobiť?
Stačí sa ozvať ktorémukoľvek zboru. Máme internetovú stránku skauti-europy.sk, sme na Facebooku či Instagrame. Dnes mladí určite nemajú problém nájsť si tieto veci na internete. Spodná hranica členstva v skautingu je šesť až osem rokov, ale horná hranica prakticky neexistuje. Každý však, kto chce vstúpiť, by mal prijať za svoje skautské ideály, milovať prírodu (pretože väčšina akcií sa odohráva v prírode) a dodržiavať skautský zákon, ktorý má desať bodov:
- Skaut považuje za svoju česť zasluhovať si dôveru
- Skaut je lojálny voči svojej krajine, svojim rodičom, svojim vedúcim a voči tým, ktorí sú mu zverení
- Skaut je vždy pripravený slúžiť blížnemu
- Skaut je priateľom všetkých ľudí a bratom každého skauta
- Skaut je zdvorilý a rytiersky
- Skaut vidí v prírode Božie dielo a má ho v úcte
- Skaut poslúcha pohotovo. Každú úlohu vykonáva zodpovedne až do konca.
- Skaut sa usmieva a spieva si aj v ťažkostiach
- Skaut je pracovitý a hospodárny
- Skaut je čistý vo svojich myšlienkach, slovách aj skutkoch
Čo skauting priniesol do Vášho života? Čím Vás obohatil?
Vstupoval som ako muž, ktorý mal pred sebou cestu. Mal som za sebou vysokú školu. Ale chýbalo mi spoločenstvo. Chýbal mi tiež duchovný život prežívaný v spoločenstve. Skauting mi poskytol rozvoj po duchovnej stránke, našiel som oporu vo svojich bratoch. Vytvoril som silné priateľstvá, ktoré mi pomohli aj v najťažších situáciách. Symbolom skautingu je ľalia z troch lupienkov, ktorej vrchol už na starých mapách ukazoval na sever. A tak aj skauting dal lepšie smerovanie môjmu životu. Nie že by som predtým nebol veriaci, ale skauting mi dal isté zakotvenie, istotu, aby som z cesty k Bohu neutekal. Spoločenstvo ma vyprevadilo na cestu, po ktorej môžem kráčať zodpovedne.
Spolupracuje skauting aj s inými mládežníckymi organizáciami?
Áno, ale nemusia to byť len mládežnícke organizácie. Konkrétne náš skautský zbor v Bratislave momentálne spolupracuje so Spoločenstvom Ladislava Hanusa na propagácii odkazu patróna nášho zboru – lekára, skauta a disidenta Silvestra Krčméryho. S inými mládežníckymi organizáciami spolupracujeme napríklad pri príprave takého podujatia akým je Národné stretnutie mládeže. Na P18 v Prešove sme postavili symbolickú loď na hlavnom pódiu, pričom sme spolupracovali aj s inými spoločenstvami pre lepšiu organizáciu a prípravu programu pre mladých, ktorí prišli do Prešova. Niekedy sa tiež stáva, že naši členovia sú zároveň členmi iných organizácií.
3. augusta 2019 ste sa zúčastnili významnej udalosti. V rámci medzinárodnej akcie Euromoot ste sa v Ríme stretli so Sv. Otcom Františkom. Čo bolo cieľom tejto udalosti?
Táto udalosť sa historicky uskutočnila po druhýkrát. Prvýkrát to bolo v roku 2007 na Slovensku a v Poľsku. Tentokrát to bolo v Taliansku a vyvrcholilo audienciou u Svätého Otca v Ríme. Ide o stretnutie roverov a strážkyň, teda vedúcich od sedemnásť rokov vyššie. Stretli sa tu mladí z Európy, USA, Brazílie, Mexika a iných kútov sveta.
Názov Euromoot je zložený z anglického Europe o staroanglického moot, dnes meeting – teda jednoducho európske stretnutie. Cieľom bolo najmä zažiť dobrodružstvo v krajine, ktorá formovala Európu, čo sa týka kresťanského náboženstva, kultúry, právneho systému a podobne. Chceli sme poukázať na to, že všetci Európania od Portugalska až po Rusko majú spoločné korene a vyznávajú tie isté hodnoty, ktoré sú dnes často pošliapavané alebo zabúdané. Ale mladí mohli tiež prežiť duchovno-osobnostnú formáciu počas púte na toto stretnutie. Tu spoznávali aj životy veľkých svätých, ktorí pôsobili na našom kontinente – Františka z Assisi, Benedikta z Nursie, Kataríny zo Sieny, Cyrila a Metoda a Pavla, apoštola.
Do Ríma ste putovali sedem dní. Ako vyzerala trasa vašej púte?
My sme začínali v meste Tivoli a pokračovali na Subiaco, pretože sme išli cestou svätého Benedikta z Nursie. Každý deň sme mali spoločné stravovanie, ranné chvály a iné modlitby. Denne sme prešli osem až pätnásť kilometrov a navštevovali rôzne dedinky a mestá. Naše spoločenstvo z Bratislavy cestovalo s dvoma spoločenstvami z Talianska (zo Sicílie a z Ríma). Mali sme pripravený aj duchovný program tematicky naladený práve podľa života svätého Benedikta. Pri tomto putovaní mladí mohli vidieť katolicitu našej Cirkvi, keď Portugalci mohli putovať spolu s Rusmi a podobne. Podmienky neboli jednoduché. Museli sme prekonávať veľké kopce s ťažkým nákladom, plnými batohmi… Bol to požehnaný čas.
Každá skupina pútnikov mala špecifický program?
Áno. Už len preto, že každá skupina putovala pod patronátom iného svätého. Zamyslenia boli prispôsobené týmto svätým. Rozdiely boli aj v takých milých veciach ako to, že každá skupinka mala navariť typické jedlo svojej krajiny a navzájom sa podeliť so svojimi špecialitami. My sme varili guláš a polhorské tľapkance.
Putoval s vami aj arcibiskup vladyka Cyril Vasiľ, SJ. Aké bolo stráviť tieto dni s týmto veľkým synom slovenského národa?
S vladykom to bolo špecifické v tom, že ak niekto vladyku nepozná a stretne ho prvýkrát, vidí pred sebou „len“ arcibiskupa a najvyššie postaveného Slováka vo Vatikáne. Vladyka Cyril je však úžasná osobnosť, vie sa priblížiť mladým ľuďom, vie byť jedným z nich. Putoval s nami vo chvíľach horúceho talianskeho slnka, ako aj keď pršalo. Spal s nami, jedol s nami, viedol naše duchovné zamyslenia, slúžil sväté omše vo viacerých jazykoch,… Je obdivuhodné, že arcibiskup strávi s mládežou sedem dní pod stanom, v doslova poľných podmienkach. Človek, ktorý má také veľké množstvo povinností, sa rozhodne stráviť týždeň leta so skautmi. Práve vďaka nemu sme sa mohli stretnúť so Svätým Otcom v Ríme. Bol kontaktnou osobou medzi nami a Vatikánom. Sme radi, že je skautom a že je na to hrdý.
Čo samotné podujatie? Bolo obohacujúce? Čo ste si odniesli zo stretnutia so Svätým Otcom? Oslovili Vás osobne jeho slová?
Viacero našich členov spomenulo, že najsilnejšia bola myšlienka pápeža Františka: „Dávajte, aby ste dostali“. Je to jednoduchá parafráza Lukášovho evanjelia, a pritom sa veľmi hlboko dotýka každého skauta. Sme pripravení sa skrze skauting dávať. Dávať svoj čas, talenty, ochotu. Skauting je postavený na princípe, že starší učí mladšieho a postupne ho vychováva, aby aj on následne dával seba mladším. Tak aj ja, ako skaut, tu mám byť pre druhých a dávať, aby som dostal…
Plánuje sa v rámci skautingu v najbližšej dobe na Slovensku nejaká významná udalosť?
Najbližšie máme v dňoch 13.-15. septembra púť roverov a strážkyň do Litmanovej, kde aj vznikol prvý skautský oddiel na Slovensku. Chodia sem každoročné mnohí pútnici a pre nás je to čosi ako duchovné centrum skautského života na Slovensku. Každoročne sem putujú skauti z celého Slovenska po dobu troch dní.
Následne budeme určite účastní na Národnom pochode za život a ako som už spomenul skôr, budeme stavať Skautské mestečko. Dúfam, že sa všetko dobre podarí.
Následne určite plánujeme o nejakých ďalších desať rokov opäť stretnutie Euromoot. Ale to je veľmi ďaleká pieseň.
Foto: Peter Dérer, Noemi Galajdová, Branislav Valášek, Xavier de Monneron-UIGSE FSE