Ako prežívať Pôst: Popolcová streda

Raz ročne, istý deň vo februári alebo v marci, sa nám opakovane môže naskytnúť zaujímavý pohľad. V práci alebo v škole si môžeme všimnúť jednotlivcov, ktorí majú na čele akúsi špinku, sú zvyčajne vážnejší a prípadne poblednutí a stavím sa o čo chcete, že väčšina z nich s vami v ten deň nepôjde na obed.

Tým dňom je Popolcová streda, tou „špinkou“ je znak pokánia z rannej liturgie a tým dôvodom poblednutosti a vynechaného obeda je jeden z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Veľkým piatkom).

Pôstne obdobie začína na Popolcovú stredu. Nie je to cirkevne prikázaný sviatok, ani deň pracovného pokoja.

Mne sa veľmi páči, že začiatkom pôstu je všedný deň. Dá sa to dobre využiť. Žiadne zložité ceremónie, len jednoduchý obrad. Presne tak, ako sa hovorí v prvom čítaní v ten deň: „Srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu“ (Joel 2,12).

Odporúčam vám pripraviť sa na tento deň s deťmi už v utorok večer, napríklad pri večernej modlitbe.

Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré v ten deň začína. A štvrtým pôst, ktorý sa dodržuje na Popolcovú stredu.

 

1. Znak popola

Čím sú deti menšie, tým viac názorných ukážok potrebujú. Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa bežne používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to nejaké uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky. Treba ho nechať dobre prehorieť, nezhorené zvyšky odstrániť a nechať ho vychladnúť.

Ak máte vychladnutý popol, môžete si o ňom niečo povedať, nechať deti, nech sa s ním trochu pobabrú a nech si navzájom vyskúšajú urobiť znak na čele.

 

Potom môžete povedať zopár slov o znaku popola pri liturgii:

Znaky a symboly sú dôležité. Aj bez slov všetci chápu, o čo ide. Napríklad adventný veniec, vianočný stromček, krížik, srdiečko alebo aj olympijské kruhy (nechajte deti, nech uvedú ďalšie symboly).

 

Čoho symbolom je popol? Ukázať kúsok dreva a popol. Predtým to bolo drevo, teraz je to popol. Drevo sa premenilo na popol. Všetko na svete sa premení. Aj my sa premeníme? Áno, aj my sa premeníme. Naše telá môžu tiež po smrti zhorieť v krematóriu alebo sa rozpadnúť na prach v hrobe (s týmto citlivo, vy najlepšie poznáte svoje deti, ale vo všeobecnosti sa netreba báť s deťmi rozprávať o smrti). Avšak naša duša je nesmrteľná. Tá sa nerozpadne. Ubližuje jej však hriech. Tomu sa musíme vyhýbať.

Toto si pripomíname na Popolcovú stredu. Po kázni nás kňaz na čele poznačí popolom so slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš,“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

Popol na čele nám má pripomínať, že tu na zemi máme vymedzený len určitý čas. A aby sme mohli žiť večne v nebi, potrebujeme veriť v evanjelium Ježiša Krista a činiť pokánie zo svojich hriechov. Ľutovať ich, spovedať sa z nich a s pomocou Božou sa s nimi usilovať skoncovať.

 

 

2. Liturgické čítania na Popolcovú stredu

V rámci prípravy na liturgiu si môžete prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Je tam zobrazené čítanie z aktuálneho dňa, ale v kalendári si ľahko nájdete deň, ktorý hľadáte.

Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách. To znamená, že na úvod povedia: „Čítanie z … knihy proroka Joela… / listu svätého apoštola Pavla… / …“ a na záver: „Počuli sme Božie slovo.“ (a my odpovieme: „Bohu vďaka.“)

Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania ako v škole z čítanky, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť. Prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu. Je to ešte oveľa viac, ako keby mal dabovať nejakého slávneho herca (tu sa ich môžete opýtať na ich obľúbených hercov).

Prvé čítanie na Popolcovú stredu je z knihy proroka Joela. Môžete si s deťmi krátko pohovoriť o tom, kto to sú proroci, ktorí z nich sa spomínajú vo Svätom písme a kto je to ten Joel (napríklad kedy a kde žil). Informácie o tom nájdete vo vysvetlivkách a v úvodných komentároch k prorockým knihám a ku knihe proroka Joela vo väčšine vydaní Svätého Písma.

Po vypočutí si čítania z knihy proroka Joela sa môžete detí opýtať, čo ich zaujalo. Ak niečomu nerozumeli, skúste im to vysvetliť, ak viete. Ak neviete, povedzte, že neviete.

Môžete si ešte raz prečítať vetu: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“ Dohodnite sa s manželským partnerom alebo s niektorým z detí, nech si dopredu oblečie navrch niečo staré. Po prečítaní tejto vety ho vyzvite, nech si „roztrhne šaty“ (odporúčam dopredu si nastrihnúť). Porozprávajte sa o tom, čo to znamená roztrhnúť si šaty a nakoniec sa opýtajte, čo od nás chce Boh, keď hovorí, že si máme roztrhnúť srdcia, nie šaty.

Prípadne zvoľte druhú silnú tému z tohto textu: Plač. Opýtajte sa deti, prečo najčastejšie plaču. A potom si pohovorte o tom, k akému plaču nás volá Boh.

Po prvom čítaní nasleduje nádherný kajúci žalm 51 s refrénom „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Tento žalm si môžete prečítať celý (v liturgii zaznejú len vybrané verše). Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Je to dobrá príležitosť pohovoriť si o tom, čo to znamená, keď prosíme Boha, aby sa nad nami zmiloval (v liturgii sa to opakuje dosť často a v Pôstnom období ešte častejšie).

Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého pôstu, či už ráno alebo večer. Môžete si ho aj vytlačiť a pripnúť na nástenku alebo na chladničku.

Druhé čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom nás vyzýva, aby sme sa zmierili s Bohom a neprijímali Božiu milosť nadarmo. Jeden z vás ho môže prečítať a všetci spolu môžete nakoniec trikrát nahlas zopakovať poslednú vetu: „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ Opýtajte sa: „Deti, ktorý je to ten milostivý čas, ktorý nemáme prepásť?“ Môžete zdôrazniť, že teraz je pre nás tým milostivým časom Pôstne obdobie, obdobie prípravy na najväčšiu slávnosť celého roka, Veľkú noc smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista.

V evanjeliu Ježiš najčastejšie opakuje slová: Otec, ľudia, odmena (nech deti skontrolujú). A hovorí o troch skutkoch pravej zbožnosti: almužna, modlitba, pôst. Môžete sa s deťmi krátko pozhovárať ako je to s ich praktizovaním vo vašej rodine. Môžete si vybrať jednu z týchto troch vecí a povedať si, ako sa v nej konkrétne posuniete v Pôstnom období. Napríklad, že sa budete pravidelne každý večer spolu modliť a prečítate si niečo zo Svätého písma.

 

 

3. Začiatok pôstneho obdobia

O tom sa môžete dočítať viac v knihe Pôst a Veľká noc v rodine.

 

4. Pôst na Popolcovú stredu

Počas celého cirkevného roka sú podľa kódexu cirkevného práva len dva dni pôstu: „Pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista“ (CIC 1251). „Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia“ (CIC 1252).

Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia. Ale je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný. O to viac, že v dnešnej dobe sme zvyknutí, že jedlo nie je ani tak potrebou pre zachovanie života a zdrojom energie, ale skôr zdrojom pôžitkov a naplnením našej žiadostivosti.

Ako učiteľ som si rád z času na čas požartoval so študentmi. Keď sa ma raz na poslednej hodine pokúšali presvedčiť, aby som ich pustil aspoň minútku skôr, tak som sa ich spýtal: „A kamže sa tak ponáhľate?“ Odpovedali: „Sme hladní, pán profesor!“ A mne sa podaril jeden z neplánovaných bonmotov: „Chlapci, to nie je hlad. My v skutočnosti nevieme, čo je hlad. To je len pocit nenapnutej brušnej steny!“ Zasmiali sa a uznali, že je to asi pravda. A keďže látku sme mali prebranú, aj som ich o tú minútku skôr pustil.

O pár dní som sa s niektorými z nich stretol počas veľkej prestávky v školskom bufete. Srdečne ma zdravili a pýtali sa: „A čože vy tu, pán profesor?“ A ja som neprezieravo odvetil: „Neverili by ste, ale som hladný.“ Neodolali nahrávke na smeč a vrátili mi to aj s úrokmi: „Ale, ale, pán profesor! To nie je hlad, to je len pocit nenapnutej brušnej steny!“

Poriadny pôst podľa Biblie znamená celý deň nejesť. Vôbec nič. Ak išlo o jeden deň, tak ani nepiť. My – aj s deťmi – by sme mohli mať aspoň deň nenapnutej brušnej steny. Deň, keď nebudeme hovieť svojim chúťkam. Nemusíme omdlievať od hladu, ale tváriť sa, že sa postime, lebo sme si nedali na obed mäso, ale len vyprážaný syr s hranolčekmi a tatárskou, je podvádzaním. Nie Boha, ale seba a svojich detí.

Môžeme si urobiť deň jednoduchej stravy. Držme sa toho, čo povedal Ježiš: „Jedzte, čo vám predložia.“ Nebojujme s hladom, ale s našimi chúťkami a prieberčivosťou. Žiadne: „Mne to nechutí. Ja také nechcem.“ Dospelí nech samozrejme dodržia aj cirkevné predpisy o pôste.

 

* * * * *

Celý text o prežívaní Popolcovej stredy, ale aj mnohé ďalšie inšpirácie na celé Pôstne a Veľkonočné obdobie nájdete v knihe Pôst a Veľká noc v rodine.

Od prežitia Pôstneho obdobia úzko závisí prežitie Veľkej noci. Ak zanedbáme pôstnu prípravu, prežívanie Veľkej noci v našej rodine bude plytšie. Nepremárnime tento čas milosti!

Aký Pôst, taká Veľká noc. Žiaden Pôst, žiadna Veľká noc.

+ Požehnaný Pôst!