Ako prežívať Pôst počas pandémie: Prvá pôstna nedeľa

V Cirkvi sme v stredu začali prežívať obdobie prípravy na Veľkú noc, Pôstne obdobie. Ak vám to ušlo alebo ste to len tak „lízli“, máte druhú šancu.

Prvá pôstna nedeľa je akoby druhým začiatkom Pôstneho obdobia. Pretože je to nedeľa. Popolcová streda je uprostred pracovného týždňa a nie je to ani cirkevne prikázaný sviatok. Naproti tomu v nedeľu máme deň pracovného pokoja a napriek dišpenzu sa väčšina obvyklých návštevníkov bohoslužieb zúčastní na svätej omši aspoň online.

Ak ste teda počas týždňa nestihli v rodine prebrať úvod do Pôstneho obdobia (alebo ste ho neprebrali dostatočne), Prvá pôstna nedeľa je veľmi dobrou príležitosťou to napraviť a dobehnúť. Špeciálne v nedeľu na to máme čas. Taktiež môžete využiť niektoré z inšpirácií z dvoch predchádzajúcich článkov (Popolcová streda + Pôstne obdobie).

Ak chcete novú inšpiráciu, priamo na Prvú pôstnu nedeľu, tak vás chcem upriamiť na liturgické čítania z tohto dňa. Sú veľmi dobrým podnetom na prežívanie Pôstneho obdobia. Môžete si ich vopred (napríklad v sobotu večer) prejsť so svojimi deťmi. Platí o tom to, čo som napísal pri liturgických čítaniach na Popolcovú stredu.

Prvé čítanie je z prvej knihy Biblie, z knihy Genezis, po slovensky z knihy Pôvodu, alebo inak aj z Prvej knihy Mojžišovej. Text nájdete na lc.kbs.sk. Prečítajte si ho. Hovorí o prvotnom hriechu. Hneď v úvode však treba povedať, že nehovorí ani tak o tom, prečo sme hriešni, ako by sa mohlo zdať. Naše súčasné racionalistické zmýšľanie má tendenciu vidieť tento príbeh ako záznam udalostí v poradí príčina – dôsledok. Adam a Eva jedli zo stromu poznania dobra a zla, a tak sme hriešni. Keby z neho nejedli, tak by sme hriešni neboli?

 

 

Pravda je taká, že tento tisíce rokov starý príbeh z úplne inej doby a inej kultúry nechce tvrdiť, že hriešni sme preto, že niekto zjedol nejaké ovocie (mimochodom, nikde sa nepíše, že by to bolo jablko). Zvestuje fakt, že sme hriešni. A skôr v ňom môžeme nájsť podstatu a psychológiu hriechu, než jeho pôvod. Takže ich skúsme s deťmi nájsť a uvedomiť si, ako hriech pôsobí v našich životoch. Poznanie hriechu je predpokladom pokánia.

Opýtajte sa detí, aké postavy v čítaní okrem Boha vystupujú (had, žena, muž). Zinscenujte dialóg medzi hadom a ženou (prideľte dvom členom rodiny ich postavy a nech na striedačku prečítajú svoje pasáže). Potom sa opýtajte detí, či obaja stále hovorili pravdu, či neklamali, nevymýšľali si, alebo sa nemýlili. Klamstvo a falošné predstavy o Bohu sú totiž vždy v pozadí hriechu.

Opýtajte sa, aký je podľa hada (diabla) Boh. Aký obraz Boha vykresľuje. Diabol sa nám snaží vnútiť, že Boh nás obmedzuje, nedopraje nám, to najlepšie si chce nechať pre seba a nepovie nám celú pravdu. Snaží sa Boha očierniť.

Opýtajte sa, prečo nakoniec žena vzala ovocie zo stromu a jedla („žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, že strom je na pohľad krásny a na získanie múdrosti vábivý; vzala z jeho ovocia a jedla“). Pre hriech sa rozhodneme preto, že už viac neveríme Bohu, jeho slovu, jeho príkazom a zákazom, ale tomu, čo je podľa nás dobré, krásne, múdre.

 

 

Hriech je nedôvera voči Bohu v srdci človeka, založená na diablovom klamstve a na našich falošných predstavách o Bohu. Ak chceme činiť pokánie, musíme sa vysporiadať v prvom rade so svojou nedôverou voči Bohu. Musíme sa rozhodnúť mu vo všetkom z celého srdca dôverovať, a preto ho bezpodmienečne poslúchať. Musíme sa zriecť falošných obrazov o ňom a poznávať ho takého, aký naozaj je – to najlepšie zistíme zo Svätého písma.

Po prvom čítaní nasleduje – tak ako na Popolcovú stredu – nádherný kajúci Žalm 51 s refrénom „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili“. Môžete si ho spoločne celý prečítať. Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Je to dobrá príležitosť pohovoriť si o tom, čo to znamená, keď prosíme Boha, aby sa nad nami zmiloval (v liturgii sa to opakuje dosť často a v Pôstnom období ešte častejšie).

Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého Pôstu, či už ráno, alebo večer. Môžete si ho aj vytlačiť a pripnúť na nástenku alebo na chladničku.

Druhé čítanie z listu Rimanom je pre deti pomerne náročné. Ak chcete, vypočujte si ho a na záver všetci spolu ešte raz prečítajte poslednú vetu: „Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.“ Adam s Evou boli neposlušní, Ježiš bol poslušný. Chceme byť ako Adam a Eva alebo ako Ježiš? Chceme poslúchať alebo nie?

Kľúčové je evanjelium. Opisuje pokúšanie Ježiša na púšti na záver jeho 40-dňového pôstu. Nech ho nahlas a zrozumiteľne prečíta jeden z rodičov. Nech zdôrazní najmä slová pokušiteľa i Ježišove odpovede.

Tomu istému pokušiteľovi, ktorému čelili Adam s Evou, čelí aj Ježiš. Na rozdiel od prvých ľudí sa však Ježiš nedal oklamať a zotrval v dôvere a v poslušnosti voči Božiemu slovu.

 

 

Posledný verš, ktorý predchádza tomuto evanjeliu, znie: „A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.““ (Mt 3, 17) Boh Otec hovorí Ježišovi, že je Božím milovaným synom. A práve na toto diabol útočí. Spochybňuje Ježišovo synovstvo a Otcovu lásku: „Ak si Boží Syn,…“ Ale Ježiš nepristúpi na túto hru a vždy sa pri odpovedi opiera o Sväté písmo: „napísané je…“ Zaujímavosťou je, že všetky tri pasáže, ktoré Ježiš cituje, sú vo Svätom písme veľmi blízko seba. Konkrétne, všetky pochádzajú z knihy Deuteronómium, jedna z 8. kapitoly a dve zo 6. kapitoly, v ktorej sa nachádza aj hlavné prikázanie Starého (i Nového) zákona, tzv. Šema Izrael: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.“ (Dt 6, 4 – 5)

Ježiš počas svojho 40-dňového pôstu nosil tieto slová vo svojom srdci. A keď ho pokúšal diabol, mohol sa o nich oprieť a pokušiteľovi odolať. Ježiš bol teda naplnený slovami Božej lásky („ty si môj milovaný Syn“) i slovami lásky k Bohu („budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“).

Aj vo vašej rodine si môžete tieto slová opakovať počas celého Pôstu, ako Ježiš. Napíšte si ich na papier, vyveste si ich vo svojom obydlí na príhodnom mieste a opakujte si ich každé ráno a každý večer:

Ty si môj milovaný syn/ty si moja milovaná dcéra, v tebe mám zaľúbenie.

Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!

Veľmi vhodné je inšpirovať sa v Pôstnom období aj Ježišovým výrokom z tohto evanjelia: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Ak sa máme v tomto období mierniť v strave pre telo, o to viac sa máme sýtiť Božím slovom. Môžete si napríklad pred každým jedlom alebo pri každom oznámení od detí: „Som hladný! Nemáme niečo dobré?“ vždy najprv prečítať kúsok z evanjelia (napríklad jeden odsek, pár veršov).

Podobne môžete postupovať aj počas ďalších pôstnych nedieľ. Myslím, že inšpirácií máte dosť na celé Pôstne obdobie. Určite máte aj nejaké vlastné zvyky. Ak vám pomáhajú lepšie sa pripraviť na Veľkú noc, držte sa ich.

* * * * *

Celý text o prežívaní Prvej pôstnej nedele, ale aj mnohé ďalšie inšpirácie na celé Pôstne a Veľkonočné obdobie, nájdete v knihe Pôst a Veľká noc v rodine.

Od prežitia Pôstneho obdobia úzko závisí prežitie Veľkej noci. Ak zanedbáme pôstnu prípravu, prežívanie Veľkej noci v našej rodine bude plytšie. Nepremárnime tento čas milosti!

Aký Pôst, taká Veľká noc. Žiaden Pôst, žiadna Veľká noc.

+ Požehnaný Pôst!