Ako otráviť manželstvo v 3 jednoduchých krokoch
V manželstve nás môžu zraniť viaceré veci. Pri niektorých sa bolesť dostaví hneď a my sa cítime zničení a zmätení (ak na povrch vypláva zrada či závislosť). V iných prípadoch sa nám darí nevnímať ju až do chvíle, kým nie je spôsobená škoda priveľká na to, aby sme ju naďalej ignorovali. Otrava sa šírila pomaly, kúsok po kúsku preniká do krvného obehu nášho, predtým zdravého, organizmu.
Autor: Cara Joynew
Čím viac ho prijímame, tým viac nás rozkladá, a tým viac rozkolov spôsobuje. A vitalitu, ktorá niekedy charakterizovala naše manželstvo, nahradí zatrpknutosť a vzdor.
Hovorievame: “Neviem, čo sa stalo. Ako sa niečo, čo fungovalo tak dobre, mohlo dostať do takéhoto vyčerpávajúceho a náročného štádia?” Nikdy nenájdeme jednoznačnú a všeobecne platnú odpoveď na otázku, prečo sa vzťah začal rozpadať. No zaručene existuje niekoľko jedov, ktoré ho pomaly otravujú a vysávajú z neho všetok život.
1. Obviňovanie
“Je to jeho vina!”
“Môže za to jej postoj!”
“Nekomunikuje so mnou!”
“Vôbec ma nepočúva!”
Obviňovanie môžeme nazvať aj krátkodobou stratou pamäti. Veľmi rado totižto venuje pozornosť chybám nášho partnera/našej partnerky, a zároveň si veľmi výhodne nepamätá to toxické, čím prispievame my sami. Milosrdenstvo neprebýva pod jednou strechou spolu s obviňovaním, ktoré nás zbavuje slobody. Sami sa stávame mužom, ktorému bol odpustený veľký dlh, a zároveň sám neodpúšťa oveľa menší (Mt 18,21-35).
Obviňovanie rado ukazuje prstom na druhého a viac sa zaoberá obvineniami než skutočnou pravdou. Čokoľvek sa tak môže stať vinou iných. Maličkosti, jemné odlišnosti, detaily každodenného života… Možno to nepovieme nahlas, ale vnútri za ne druhých viníme.
Obviňovanie má tendenciu preháňať. “NIKDY neodpovie dostatočne.”STÁLE len kritizuje.” Naozaj nikdy? Naozaj stále? Aby obviňovanie bolo efektívne, musí obviňujúceho ochraňovať a nadŕžať mu. Extrémom sú šikovné triky, ktorými pozdvihneme seba, len aby sme nášho partnera ponížili .
Keď začneme získavať prevahu, dostávame sa do štádia opovrhovania. Doktor John Gottman z Washingtonskej univerzity vo svojom výskume zistil, že pohŕdanie je jedným z najväčších ukazovateľov manželských problémov a napokon aj rozvodu. Obviňovanie zráža obvinených k zemi, a tak vytvára miesto pre jeho blízkeho spojenca – porovnávanie.
2. Porovnávanie
Pripravené nastúpiť tam, kde obviňovanie skončilo. Porovnávanie nás klame pomocou ilúzie niečoho alebo niekoho lepšieho. Nanešťastie, z odstupu nie sme dobrí v posudzovaní reality, v ktorej žijú iní. A to je pre porovnávanie “plusový bod”. Z odstupu je ľahké nafukovať niečí úspech a zmenšovať neúspech. A vďaka tomuto povrchnému pohľadu naše vlastné chyby zatláčame do úzadia.
Ak budeme porovnávať, nenájdeme radosť ani vďačnosť. Porovnávame neporovnateľné. Bližší pohľad na vec by odhalil komplikovanú štruktúru každého jedného života – “perfektné” páry zápasia, “slobodní” nezadaní túžia, bezstarostný dobrodruh čelí denno-dennej monotónnosti. Porovnávanie je opakom milosrdenstva a spôsobuje trvalý úpadok, ktorý zatemňuje náš pohľad na život, ktorý žijeme.
3. Utiahnutie sa
Ak “vojnu” nikto nevyhral, utiahneme sa do ticha, utiahneme sa do skrytosti, utiahneme sa k nečistým stránkam, utiahneme sa k pozornosti druhého, utiahneme sa k nenávisti, utiahneme sa k hnevu, utiahneme sa k martýrstvu.
To, že sa utiahneme, znamená, že nechceme akceptovať zodpovednosť a príležitosť zmieriť sa. A to bráni uzdraveniu. Je ľahké “mať pravdu”, keď nikto nemá šancu povedať nám, že to tak nie je.
V biblickom páde človeka do hriechu nachádzame prvý rozpadnutý vzťah. Muž so ženou čelili hroznému rozdeleniu toho, čo bolo niekedy perfektným celkom. A ako reagovali? Utekali a skrývali sa. A čo robil Boh? Prišiel za nimi. Napriek tomu, že On bol ten, ktorého zradili, neprestal ich milovať. A miloval nás až na kríž.
Láska uzdravuje
Krátko pred svadbou sme si spolu s manželom dohodli stretnutie s jeho otcom-pastorom, ktorý mal slúžiť obrad. Rozprávali sme sa o detailoch a niekde medzi tým, ako sme platili za obed a odchádzali, som sa spýtala, akú by nám dal radu. Usmial sa a jednoducho povedal: “Odpúšťajte rýchlo.”
Tam, kde previnenie obviňuje, láska ľutuje. Láska nechce hľadieť cez problémy. Láska sa ukazuje najmä vtedy, keď máme chuť utiecť, skryť sa alebo sa zahrabať pod zem.
Odpúšťať rýchlo – najťažšia, no zároveň najživotodarnejšia múdrosť. Myslím si, že vedel, koľkokrát tieto slová budeme potrebovať.
Ak odpustíme, nemilosrdné obviňovanie preklopené do neprezieravého porovnávania a apatického utiahnutia sa okamžite zanikne. Odpúšťať rýchlo znamená prebrať kontrolu nad emóciami a pevne sa držať sľubov, ktoré sme dali.
Tam, kde previnenie obviňuje, láska ľutuje. Odmietanie pamätať si pády druhých a pripomínanie si hlbokého milosrdenstva, ktoré nám už bolo ukázané (Rim 5,8) je čestné, zraniteľné a plné milosti. Láska sa ukazuje najmä vtedy, keď máme chuť utiecť, skryť sa alebo sa zahrabať pod zem.
“Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život, a aby ho mali hojnejšie,” hovorí Ježiš (Jn 10,10).
Chválime Boha, ktorý napráva to, čo je pokazené, a cez smrť odhaľuje život. Ak On nás dokáže uzmieriť so sebou, jednoznačne môže uzdraviť to, čo je v našich manželstvách nefunkčné.
Kľúčom sme my. Chceme odložiť pýchu a začať tvrdo pracovať na obnove? Chceme sa zbaviť zlozvykov a myšlienkových pochodov, ktoré roznášajú jed, skôr než do nášho vzťahu vyvŕtajú ešte hlbšiu dieru? Alebo si radšej zvolíme zotrvanie na nezdravom mieste a zrieknutie sa obnoveného života, ktorý by mohol byť náš?
Zdroj: relevantmagazine.com