Ako môžem byť slobodný, keď musím nasledovať prikázania?
Veľa ateistov, ale aj kresťanov odrádza od života v Cirkvi najmä jedna vec – prikázania. Slobodou to veľmi nezaváňa a najmä pre náboženských „externistov“ sa kresťanstvo môže zdať ako mimoriadne obmedzujúce náboženstvo. Z ich pohľadu sa veriaci stávajú otrokmi nasilu sa zväzujúcimi zákonmi, ktoré sú pravdepodobne len výmyslom dávnej histórie. Kresťan však vie, ako to naozaj je.
Autorka: Alžbeta Ondrejková
„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6).
Prikázaniami je vydláždená najpriamejšia a najistejšia cesta k Otcovi. A byť pri Otcovi, to znamená byť pri tom, kto nás dokonale pozná, kto nás dokonale miluje a kto jediný nás dokáže urobiť dokonale šťastnými.
Naša sloboda môže byť medzi nami a Bohom buď ako prekážka, alebo ako dokonalý a nádherný plod vzájomnej lásky. Niečo ako Duch Svätý medzi Bohom Otcom a Synom.
Sloboda je prekážkou vtedy, ak žijeme v ľudskom ponímaní tohto Božieho daru, čiže v zmysle „môžem všetko“. Ak sme presvedčení, že toto je pravý zmysel slobody, potom sa nám žije v Cirkvi veľmi ťažko. V kostole predsa nepočúvame, že môžeme všetko. Je tam na náš pohodlný spôsob života až príliš veľa obmedzení a zákazov.
Tak sa stáva, že pustíme Boha do svojho života len natoľko, aby veľmi nezavadzal. Aby sa príliš nestaral do našich záležitostí a hlavne, aby sme sa pred ním nemuseli príliš hanbiť za to, ako si svojpomocne manažujeme svoj život. Máme vlastné pravidlá a v súčasnosti čoraz viac ľudí dospieva k trendu veriť len v seba. Vytvárajú svoje vlastné náboženstvo, ktorého centrom sú oni sami.
Pod heslom „no regrets“, vo voľnom preklade „nič neľutuj“, si razia cestu životom a hecujú sa dojemnými citátmi o neuveriteľnej sile človeka na Facebooku. O svoje telo sa nestarajú z vďačnosti Bohu, už viac nie je chrámom Ducha Svätého, ale modlou pre človeka. Z tohto dôvodu má teraz hodnotu. Preto sú teraz posilňovne preplnené a kostoly prázdne.
Človek sa veľmi obratne naučil zneužívať slobodu, ktorú mu Boh dal. V tom najhoršom prípade vezme Božie slovo, prekrúti ho a na základe toho sa dožaduje svojich „práv“. Aj rovnosť, ktorú máme pred Bohom, nabrala v ľudskom ponímaní celkom iný zmysel. Sloboda predsa znamená, že môžeme všetko. Aj hrešiť podľa ľubovôle.
Čo je ovocím tejto „slobody“? Nič. Prázdno. Pominuteľnosť. Otroctvo. Nerešpektujúc slobodu druhých sa škriabeme za svojimi pozemskými cieľmi a túžbami bez toho, aby sme si uvedomili, že sú ako olovená guľa, čo nás ťahá do priepasti pominuteľného sveta a robí z nás otrokov. Sloboda podľa sveta je najväčším otroctvom človeka.
Sme otrokmi práce, tela, sexu, peňazí, alkoholu… jednoducho preto, že takto si predstavujeme slobodu. Preto, lebo môžeme všetko. A Boh sa na to pozerá… s bolesťou. Ale predsa len on jediný vie rešpektovať našu slobodu úplne stopercentne. Vždy si môžeme vybrať, lebo len tak vieme, že naozaj žijeme. Tým, že robíme vlastné rozhodnutia a ony menia svet okolo nás.
A o to Bohu ide, keď každý deň sleduje, ako bojujeme medzi dobrými a zlými rozhodnutiami, medzi pozemskosťou a svätosťou. On chce, aby si sa preňho SLOBODNE rozhodol. A až potom môžeš zažiť skutočnú slobodu. Potom, keď začneš aktívne spolupracovať s Tvorcom života a slobody, lebo on najlepšie vie, ako s ňou zaobchádzať, aby ti slúžila k večnému šťastiu.
Si slobodné Božie dieťa, ak sa dnes pre to rozhodneš. Nemusíš sa nechať ponižovať ani využívať.
Nezarábaj peniaze v nedeľu. Nie preto, že Boh ti to zakázal, ale preto, aby si sa presvedčil, že Pán sa stará. Nie si otrok, aby si pracoval neustále. Pán ti to s veľkou láskou a štedrosťou vynahradí.
Ži predmanželskú lásku čisto. Nie preto, že Boh ti zakázal sex, ale preto, lebo vieš, že je to dobré. Slobodne sa rozhodni zrieknuť sa telesného pôžitku a poznávať svojho partnera slobodnými očami, nezastretými silou zmyslového zážitku.
Neostávaj v nečistom alebo neperspektívnom vzťahu zo strachu, že ostaneš sám/sama. Nie preto, že Boh ti nedopraje lásku a potešenie. Preto, že Boh má už dávno pre teba partnera, s ktorým budeš šťastný.
Neboj sa otvoriť ústa, ak ti nadriadený krivdí. Nie preto, že si viac alebo ho považuješ za hlúpeho. Máš obrovskú hodnotu, rovnako ako on. Zaslúžiš si úctu.
Slúž ochotne a s láskou svojej rodine alebo komunite podľa svojho postavenia. Nie preto, že je to tvoja povinnosť, ale preto, že si sa tak slobodne rozhodol. Nie ako trpiteľ, ale ako slúžiaci Kristus. Pretože kde je sloboda, tam je naozajstná láska a láska drží rodinu spolu. Jedine ak zachováme v rodinách lásku, zachránime rodinu – základnú zložku Cirkvi, ktorú sa diabol tak urputne snaží rozbiť.
Každý deň sa slobodne rozhodni pre Boha, pre jeho nevestu Cirkev, pre nebo a pre svätosť. Počúvaj Božie slovo, aby si vedel využívať svoju slobodu v súlade s Božím plánom. Nie preto, lebo Boh si ťa chce zotročiť, ale preto, že pri ňom sloboda získava skutočný význam a bude radosťou pre teba a všetkých tvojich blízkych.
Až príliš veľa času trávime bojovaním proti Bohu, tlačíme do jeho plánu svoje vlastné a strácame tým veľa energie. Celkom dobrovoľne robíme zo seba otrokov a pritom zabúdame, akú drahú cenu za nás Kristus zaplatil, aby nás oslobodil od každého hriechu, ktorý nás zotročuje, od všetkých našich modiel. My už nemusíme platiť. Stačí prijať to, čo nám Boh ponúka, a rozhodnúť sa dnes aj zajtra a každý ďalší deň byť naozaj slobodný.