Ako dať manželskému partnerovi, čo mu patrí; čo sme mu sľúbili
Čo patrí nášmu manželskému partnerovi? Čo máme robiť, aby sme mu „dali, čo je spravodlivé“ (Mt 20, 4)?
Skvelou pomôckou je zopakovať si náš manželský sľub:
Ja, …, beriem si teba, …, za manžela/manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom/vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.
Beriem si ťa
„Súhlas spočíva v ľudskom úkone, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú: „Beriem si teba… za manželku.“ – „Beriem si teba… za manžela.“ Tento súhlas, ktorý manželov vzájomne viaže, nachádza svoje zavŕšenie v tom, že sa dvaja stávajú jedným telom.“ (KKC 1627)
Manželský partner si ma môže zobrať, lebo ja sa mu dávam. Ale to nemá platiť len raz, v deň sobáša, ale každý deň. Dávam sa ti. Som tvoj. Celý. Nikomu inému – ani deťom – celí nepatríme!
Na druhej strane brať si niekoho, znamená prijímať ho takého, aký je. Keď som sa pýtal jedného mladého muža, ako hodnotí prvé roky manželstva, povedal mi jednu zaujímavú vec, ktorá sa zhoduje aj s mojou skúsenosťou: „Ľudia sa až tak nemenia.“ Nestrácajte energiu a čas očakávaním, že váš partner sa nejako zásadne zmení. Sústreďte sa na jeho bezpodmienečné prijatie. A ak teda veľmi chcete, zmeňte sa vy.
Za manžela/za manželku
Nie sme len kamaráti, spolubývajúci, spolupracovníci či finanční partneri. Sme manželia. Jedno srdce, jedna duša, jedno telo. Nemali by sme sa tváriť, že sme manželia, ale mali by sme nimi naozaj byť. Nielen na verejnosti, ale aj v súkromí. Aby sme sa vzájomne neodcudzili, potrebujeme budovať hlboké priateľstvo aj telesnú intimitu. Tá je najvýraznejšou jedinečnosťou manželského vzťahu. Katechizmus o tom hovorí veľmi jasne: „Sexualita je zameraná na manželskú lásku muža a ženy. V manželstve sa telesná intimita manželov stáva znakom a zárukou duchovného spoločenstva.“ (KKC 2360)
Keď sa pýtali skupinky detí, ako vedia, že nejakí ľudia sú manželia, jedno z nich odpovedalo: „Podľa toho, že kričia na rovnaké deti.“ Buďme manželmi a nielen rodičmi rovnakých detí.
Sľubujem pred všemohúcim Bohom
Manželský sľub sme prednášali v Božej prítomnosti. Aj jeho každodenné napĺňanie môžeme v plnosti prežívať len v Božej prítomnosti. Do tej môžeme vstupovať prostredníctvo viery najmä cez modlitbu, čítanie Svätého písma, prijímanie sviatosti (najmä svätá omša a svätá spoveď) a stretávanie sa v kresťanskom spoločenstve Cirkvi.
Manželský sľub sme skladali tiež v dôvere jeden v druhého. Túto dôveru treba v manželstve starostlivo ochraňovať, obnovovať a rozvíjať. Dôvera je to, čo robí zo zaľúbenia manželskú lásku.
Budem verným manželom/vernou manželkou
Vernosť sa definuje ako stále zachovávanie záväzkov, oddanosť, lojálnosť. Ak o niekom povieme v civilnom alebo kresťanskom živote, že je verný, myslíme tým, že je vytrvalý, že sa nevyhovára, že sa úprimne snaží urobiť, čo sľúbil, že hľadá spôsoby (ako sa to dá) a nie dôvody (prečo sa to nedá). Byť verným v manželstve znamená, že náš partner sa môže na nás spoľahnúť, že sa nemusí báť našej zrady, že budeme voči nemu vždy lojálny a podržíme mu stranu, že sa nespolčíme s nikým iným – ani s rodičmi, ani s deťmi – proti nemu.
Nikdy ťa neopustím
Brali sme sa preto, že nám bolo spolu veľmi dobre a chceli sme byť spolu navždy. Ak sa chceme vyhnúť nutkaniu opustiť svojho manželského partnera, potrebujeme to dobro, ktoré je v ňom, a tú radosť, ktorú prináša naše spolužitie, nanovo objavovať, nebrať ich ako samozrejmosť, ale byť za ne každodenne vďační.
Ale tiež si potrebujeme uvedomiť a zanechať konanie, ktorým nášho partnera od seba „odháňame“, ktorým mu naše spolužitie znepríjemňujeme a sťažujeme.
Ani v šťastí, ani v nešťastí
Nesľubujeme si: „Budeme spolu prežívať nepretržitý pocit šťastia,“ ani nehovoríme: „Sme spolu šťastní. Pokiaľ to tak vydrží, zostaneme spolu.“ Sľubujeme: „Budem ťa milovať a ctiť a nikdy ťa neopustím – ani v šťastí, ani v nešťastí!“
Manželstvo sa naozaj nedá stavať na pocite šťastia, ale len na vernosti rozhodnutiu milovať. Manželstvo nie je zmluva o zaručenom nepretržitom šťastí, ale zmluva o vzájomnej bezpodmienečnej láske.
Nie vždy prežívame šťastie, ale ani nie sme stále nešťastní. Božia múdrosť sa prejavuje aj v znení manželského sľubu a chráni nás pred premenlivosťou života a ľudských emócií – „neopustím ťa ani v šťastí, ani v nešťastí“. Dokonalé šťastie bez najmenšej chybičky krásy nás čaká, až keď bude nové nebo a nová zem.
Ani v zdraví, ani v chorobe
Sľub milovať a neopustiť ani v chorobe sa netýka len nejakej medicínskej definície choroby. Môžeme ho rozšíriť na všetky stavy slabosti tela i duše. Slabosť je každá situácia, ktorá prináša obmedzenia, ktorá spôsobuje, že niečo nemôžem. V manželstve máme toľko predstáv, plánov a snov. Ak ich niečo hatí, znášame to ťažko. Ak však chceme milovať aj v chorobe a slabosti, potrebujeme najprv prijať seba, svojho partnera i svoje slabosti.
Ľudia sa vyhýbajú veciam, ktoré ich obmedzujú a prekážajú ich plánom. Preto sa mnohí mladí manželia dnes vyhýbajú založeniu rodiny, tehotenstvu, deťom. Veľmi často bývajú situácie okolo malých detí kameňom úrazu. Ich počatie (či snaha o nepočatie), tehotenstvá, spontánne potraty, pôrody, dojčenie, materská – sú zdrojom mnohých nezhôd, ťažkostí a obmedzení. Je to však zároveň skvelá príležitosť na ozajstnú zrelú lásku.
Budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života
Ak by sme sa pýtali: „Kto je to manžel/manželka?“ dostali by sme odpoveď: „Je to milujúci a úctivý človek.“ To sú základne charakteristiky človeka žijúceho v manželstve. To je jeho základné povolanie. Aby jeho manželský partner mohol o ňom povedať: „Je to v prvom rade človek, o ktorom viem, že ma skutočne miluje a váži si ma.“ Do manželstva sme povolaní preto, aby náš manželský partner prežíval, že je milovaný hodný úcty. Všetko ostatné sú prostriedky k tomu.
Ak hľadáte spôsob, ako sa to dá prakticky zvládnuť aj v rodine s deťmi, odporúčame vám, aby ste siahli po našej najnovšej publikácii Aby vám deti nezničili manželstvo. Za najlepšiu cenu aj s podpisom autora ju nájdete v našom obchode na stránke Milovať a ctiť.