Ako by sa zachoval Ježiš? (4): Tetovanie a piercing
Kúpacia sezóna , ktorá už klope na dvere, zvykne odhaliť na ľudských telách mnohé vyobrazenia. Tetovanie a piercing sa zvyknú umiestňovať na rozličné časti tela – ramená, hrudník, chrbát, ruky a nohy. História tetovania siaha až do praveku a je prepojená s mnohými kultúrami na celom svete. V ďalšej časti seriálu Ako by sa zachoval Ježiš, sa s kňazom Ondrej Chrvalom zamyslíme nad touto otázkou spojenou práve so spomenutými úpravami tela.
V minulosti predstavovalo tetovanie a piercing označenie. Značku k určitej skupine, ktorá mohla mať rituálnu podstatu alebo symbol ochrany. V dnešnej dobe sa takéto vylepšenie tela považuje skôr za výraz umeleckého sebavyjadrenia. Mnohí ľudia vykonávajúci túto činnosť sú umelci a kresliť naozaj vedia. Využívajú širokú škálu štýlov, dizajnov a techník. Tetovanie sa považuje za jedinečný spôsob, ako vyjadriť individualitu prostredníctvom umeleckej ozdoby na tele. Ako by sa však zachoval Ježiš, ak by sa jeho učeníci chceli dať tetovať?
Otec Ondrej Chrvala si myslí, že Ježiš by sa len spýtal: „A prečo to chceš spraviť?“ To by úplne stačilo. Zvyšok tohto textu je skôr úvaha, ktorá nadväzuje práve na túto otázku.
Prvý význam by bol –potrebuješ na sebe niečo „vylepšiť“? Či k svojmu výzoru niečo pridať? Je niečo, čo sa ti zdá, že Pán Boh urobil nedokonale, keď ťa tvoril? Nezabúdaj, že človek nie je len duch v nejakej schránke, ale k plnosti človeka patrí jednota duše a tela. A svoje telo máme mať v úcte. Sv. Pavol píše: Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého? (1 Kor 6, 19)
Alebo chceš niečo odkázať sebe či druhým, niečo také, čo je hodné trvalého zvečnenia na tvojej koži? Poznám napríklad otca, ktorý má na ruke vytetované mená a dátumy narodenia svojich detí, aby na ne vždy myslel. Máš túžbu niečo takto nezmazateľne odkázať sebe alebo iným?
Alebo je túžba po tetovaní reakciou na kultúrny kontext doby? Keď som vyrastal, tetovania mali kriminálnici a námorníci. Dnes sa tento kultúrny kontext veľmi mení. Aj zmienka vo Svätom písme o tetovaní je reakciou na pohanský kultúrny kontext svojej doby: „Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!“(Lv 19, 28). Dnes si rozhodne nerobíme zárezy do tela pre mŕtveho. Aj kultúrny význam tetovania sa mení. Avšak dajme si pozor na to, aby sme takéto závažné rozhodnutia nerobili kvôli momentálnemu kultúrnemu kontextu. Je to podobne ako dať svojim deťom mená podľa aktuálneho seriálu v televízii – oni budú musieť s tým menom žiť aj o desaťročia, keď každý dávno zabudne, aký seriál bol v móde pri ich narodení.
Takže sa vraciame na začiatok: Prečo to chceš spraviť?
Autor: František Baláž
Snímka: unsplash.com