Ako by sa zachoval Ježiš? (2): Ako postupovať v prípade, ak sme svedkami násilia na deťoch?
Ako by sa zachoval Ježiš? Sú situácie, keď nájdeme odpoveď na túto otázku okamžite. Niektoré okolnosti si však vyžadujú viac času, aby sme získali poznanie a našli správnu odpoveď na konkrétne pomery. V ďalšom pokračovaní seriálu Ako by sa zachoval Ježiš rozoberieme vážne rodinné situácie, ku ktorým, nanešťastie, dochádza. K odpovedi sa nám podarilo dopracovať prostredníctvom Svätého písma, Katechizmu, ale aj legislatívnych zákonov.
Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Píše sa v knihe Genezis v časti, keď bol Boží plán s ľudstvom narušený našou slobodnou vôľou. Od tohto okamihu sa po celom svete začína šíriť hriech ako plod zlého rozhodnutia. Hriech vo všeobecnosti môžeme nazvať aj ako vzburu voči Bohu, pretože človek chcel byť, ,ako Boh‘. Človek prostredníctvom hriechu opovrhuje Bohom, uráža ho. Proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé (Ž 51, 6).
Od vylúčenia Adama a Evy z raja sa hriech rozmnožil po celej zemi natoľko, že ho dnes môžeme kategorizovať. Jedným z prvých nástrojov, ako nám Boh uľahčuje našu cestu k spáse, je desatoro Božích prikázaní. Desatoro predstavuje akýsi návod na život, ako sa hriechu strániť. Nie sú to len príkazy a zákazy, ale dokonale premyslené odporúčania pre človeka, ktoré naplno reprezentoval Ježiš. Na našom Spasiteľovi sa naplno ukázalo, ako hriech môže opantať srdcia a mysle ľudí, keďže hriech prejavuje najvýraznejšie svoju násilnosť a mnohotvárnosť pri Ježišovom umučení. Aj v súčasnom svete je násilie viditeľné a citeľné v každej oblasti života. Skôr ako na celospoločenskej scéne však všetko začína v medziľudských vzťahoch. V druhej časti pokračovania seriálu Ako by sa zachoval Ježiš hľadáme odpovede na to, čo by robil, ak by počul svojich susedov, ako týrajú svoje deti.
DIEŤA JE DAR
Katechizmus Katolíckej cirkvi nám hovorí, že dieťa je najvznešenejším darom manželstva. Nemožno ho považovať za predmet vlastníctva. V tomto zmysle má dieťa právo byť rešpektované ako osoba už od chvíle svojho počatia. Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí. Majú pred Bohom veľkú zodpovednosť za to, aby dávali deťom dobrý príklad. Aj preto je násilie páchané na svojich príbuzných závažnejším hriechom ako násilie páchané na cudzom človeku.
JEŽIŠ MILUJE DETI
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých (Mt 18, 14). Ježiš vo svojom učení osobitne vyzdvihuje deti ako skupinu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny (Mt 18, 6). Jeho slová sú zároveň varovaním pred násilím páchaným na deťoch. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt 18, 10).
Zároveň nájdeme v tej istej kapitole evanjelia explicitne vysvetlený postup, ako napomenúť svojho blížneho. Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov (Mt 18, 15-16).
Jednou z povinností kresťanov je žiť spravodlivo. Preto by sme mali dodržiavať cirkevné a štátne zákony, ktoré nie sú v rozpore s Božím zákonom. Ak si myslíme, že Ježiš sa nezaujímal o veci verejné, nie je to pravda. Zdôrazňuje to aj apoštol Pavol: Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom (1 Tim 2, 1-3).
MORÁLNA A ZÁKONNÁ POVINNOSŤ
Ako postupovať v prípade, ak máme podozrenie a sme svedkami násilia páchaného na deťoch? Je našou morálnou a zákonnou povinnosťou oznámiť túto skutočnosť polícii alebo prokuratúre. Rovnako je možné kontaktovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa. O odobratí dieťaťa následne rozhoduje súd, pričom skúma, ako je narušená alebo ohrozená výchova dieťaťa a bezpečnosť prostredia, v ktorom sa nachádza. V prípade, že dieťa nemôže ostať v starostlivosti rodiča a nemôže ju zabezpečiť ani príbuzný či iná blízka osoba, prichádza do úvahy tretia možnosť, a to niektoré z centier pre deti a rodiny.
Príslušné orgány majú právomoc preskúmať podnet, vstúpiť do domácnosti a vykonať pohovor so všetkými zainteresovanými stranami – rodič, dieťa, učiteľ, lekár, obec a pod. Terénni pracovníci v tejto veci detailne prešetrujú okolnosti a vyhotovujú fotografické a audiovizuálne záznamy. Ak je potrebné, aby dieťa opustilo domácnosť, je možné ho umiestniť do zariadenia, ktoré vykonáva špecializované programy pre fyzicky týrané a sexuálne zneužívané deti. Prípadne pre tie deti, ktoré boli obeťami obchodovania s ľuďmi.
Ako kresťania máme v takýchto situáciách povinnosť zasiahnuť, keďže jedným zo siedmich skutkov milosrdenstva je napomínať hriešnikov. Napomínanie však neznamená obviňovanie. Obviňuje nás len diabol pred Bohom. Naopak, našou úlohou je zachrániť dušu hriešnika. Pápež František v tomto zmysle pripomína, že tento skutok milosrdenstva je odvodený z latinského ad-monere, čo znamená konanie osoby, ktorá riskuje život, aby zachránila iný. Napomínajme hriešnikov, ale napomínajme ich s láskou. Zároveň však využime všetky dostupné prostriedky a spomínané orgány, aby sme zabránili násiliu páchanému na deťoch.
Autor: František Baláž
Snímka: pixabay.com