Ako by sa zachoval Ježiš? (1): Robotník si zaslúži svoju mzdu

Slovo kresťan je odvodené z gréckeho christianos a znamená kristovec, resp. patriaci Kristovi. Už samotná etymológia tohto pomenovania nás približuje k Ježišovi. Čo však znamená byť dobrým kresťanom? V živote každého z nás totiž nastanú situácie, keď si túto otázku kladieme a pri ktorých môžeme naplno ukázať svoju kresťanskú tvár. Nastaviť druhé líce? Podeliť sa s cudzincom o svoj plášť či nebodaj poprevracať stoly? V našej novej rubrike s názvom Ako by sa zachoval Ježiš budeme hľadať riešenia na tieto okolnosti podľa Ježišovho príkladu.

Každá životná situácia je špecifická. Našťastie nám Ježiš zanechal príklady, ktoré je možné v živote aplikovať, a to, čo explicitne nepovedal, nám vysvetľujú naši duchovní otcovia vedení samotným Bohom, skrze Ducha Svätého. Cez svoje myšlienky, slová, no najmä skutky sa tak môžeme priblížiť k Ježišovi a k Božiemu kráľovstvu. Pravý kresťan nie je bez úhony, naopak, uvedomuje si svoje hriechy a vyznáva ich. Cieľom nasledujúcich riadkov je ponúknuť návod, ako by mali kresťania riešiť konkrétne situácie vo svojich životoch, aj tie nepríjemné alebo tie, na ktoré nepoznáme odpoveď a v ktorých tápame. Kedy naposledy ste si položili otázku: „Čo by si robil na mojom mieste ty, Pane?“

ČO JE VIAC, TEHLA ALEBO ČLOVEK?

Ako by sa zachoval Ježiš, ak by v práci nedostal spravodlivú mzdu? Nad otázkou sa zamýšľa František Telvák, ThLic., farský vikár v Rímskokatolíckej farnosti Najsvätejšej Trojice, ktorá má svoje sídlo v mestskej časti Solivar v Prešove.

V knihe Genezis v 11. kapitole je príbeh o stavaní babylonskej veže. Boh dal ľuďom ako základný stavebný materiál kameň a maltu, no oni si namiesto toho vyrobili tehlu a asfalt, niečo, z čoho sa základ nedá postaviť. „Tu si povedali jeden druhému: Poďme, narobme tehál a vypáľme ich v ohni! Tehly im slúžili namiesto kameňa a asfalt namiesto malty.“ (Gn 11, 3) Teda vežu idú stavať z druhotných materiálov. Nie tak, ako im Boh povedal, ale tak ako chcú oni.

Keď stavali vežu, vytvorili z ľudí reťaz, ináč povedané hada, a podávali si tehlu za tehlou. Keď spadla tehla a rozbila sa, nastal veľký krik, bola to veľká tragédia, lebo tehlu bolo potrebné znova vyrobiť, no keď spadol človek a zomrel, nedialo sa nič. Človeka hneď nahradili iným otrokom. Niečo druhotné, teda tehla – vec, bola dôležitejšia ako človek. Záležalo im viac na tehle ako na človeku. Tehla sa po hebrejsky povie „levena“, teda slovo obsahuje písmená LVN. Keď to otočíme opačne, vznikne slovo „nevela“ sú tam tie isté písmena, ale opačne – NVL, čo znamená zmätok.

Pisateľ nám chce povedať, že ak sa pre mňa vec stane dôležitejšou ako človek, nastáva v mojom živote zmätok. Tento príbeh nehovorí o historickej udalosti, ktorá sa stala niekedy dávno, je napísaná tak, aby sa s ňou človek konfrontoval dnes. Ľudia pri stavaní tejto veže nielenže nedostávali spravodlivú mzdu, ale ich život mal menšiu hodnotu ako tehla. Text však hovorí, že Boh zostúpil na zem, vstúpil do života utláčaných a vyriešil ich situáciu V súčasnosti platí to isté. Pre zamestnávateľa je jeho firma, veci v nej a peniaze dôležitejšie ako zamestnanec a preto mu dáva nespravodlivú mzdu. Teda v jeho živote je zmätok, má prevrátené hodnoty.

NEBUĎTE USTAROSTENÍ

Ako by sa zachoval Pán Ježiš, keby dostal nespravodlivú mzdu? Ježiš veľmi dobre vedel, čo je to tvrdo pracovať. Najskôr ako tesár a následne ako rabbi prešiel k tomu najlepšiemu zamestnávateľovi. Ježiš však neverí v peniaze, nemá v nich istotu, Ježiš verí svojmu Otcovi. „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ››Čo budeme jesť?‹‹ alebo: ››Čo budeme piť?‹‹ alebo: ››Čo si oblečieme?‹‹! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“(Mt 6, 25-33)

Ak sa Boh stará o vtáky a poľné ľalie, tak prečo by mal Ježiš pochybovať o tom, že sa nepostará o svojho syna? Ak by Ježiš začal všemožnými prostriedkami bojovať za spravodlivejšiu mzdu, stali by sa peniaze, teda vec, pre neho dôležitejšie ako človek a bol by teda taký istý ako jeho zamestnávateľ. Ježiš bol nespravodlivo odsúdený na smrť, no nešiel do ulíc vykrikovať, neorganizoval vzburu ani nikoho neudával, ale v ťažkej situácii pozval Boha, aby vstúpil do jeho života. Boh počul jeho ston, zostúpil a vyriešil jeho situáciu.

NÁVOD NA ŽIVOT

Okrem toho, že Sväté písmo je ľúbostný list pre nás od nášho Otca, je aj návodom na život. Zamestnávatelia v ňom totiž nájdu množstvo usmernení, ako by mali pristupovať k svojim zamestnancom.

Čo o tejto téme hovorí Starý zákon?

• Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána! (Lv 19, 13)
• Nech neostane u teba mzda nijakého človeka, ktorý bude u teba pracovať, ale daj mu hneď výplatu. Ak budeš takto slúžiť Bohu, dostaneš aj ty odmenu. (Tob 4, 14)
•  Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech. (Dt 24, 5)

Spravodlivá mzda je oprávneným ovocím práce. Odopierať ju alebo zadržiavať môže byť veľkou nespravodlivosťou, hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi. Prácu treba odmeniť tak, aby sa človekovi a jeho rodinným príslušníkom poskytli prostriedky na dôstojné rozvíjanie materiálneho, spoločenského, kultúrneho a duchovného života, majúc na zreteli službu a produktivitu každého jednotlivca, ako aj situáciu podniku a spoločné dobro. Dohoda medzi stránkami nestačí na morálne ospravedlnenie výšky mzdy.

DO NEBA VOLAJÚCE HRIECHY

Katechetická tradícia tiež pripomína, že jestvujú „do neba volajúce hriechy“. Do neba volá: krv Ábela, hriech Sodomčanov, volanie utláčaného ľudu v Egypte, nárek cudzinca, vdovy a siroty, nespravodlivosť voči námezdnému robotníkovi.

Správny postoj kresťana k tejto téme spočíva najmä v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk prozreteľnosti Boha. Na druhej strane Katechizmus prízvukuje, že nepredvídavosť môže byť nedostatkom zodpovednosti. Hoci sa nám zdá, že my sme tí, ktorí by mali za svoju mzdu a spravodlivé ohodnotenie bojovať, nie je to tak. Tá zodpovednosť je predovšetkým na strane zamestnávateľov, ktorí sa budú pred Bohom obhajovať aj v tomto smere. Niekedy je však náročné zveriť sa ,len tak‘ do Božích rúk. Práve k tomu sme však pozvaní. Posťažujme sa Otcovi, čo nás trápi a čo ťaží. Ak ho pozveme do tejto situácie, určite sa o nás postará tak, aby nám nič nechýbalo.

Autor: František Baláž

Snímka: pexels.com