Ako bolo na počiatku: Muža a ženu ich stvoril
Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mt 19, 3– 6)
Tento text Svätého písma sa najčastejšie používa pri dokazovaní nerozlučnosti manželstva, avšak Ježiš tu poukazuje aj na niečo iné – na to, ako bolo na počiatku. Na to, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu, dal im dve pohlavia, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a len ich spojením môže vzniknúť nový život. Boh pozval muža a ženu do tajomstva tvorenia života skrze ich plodnosť. Sami osebe sú neplodní – tak ako muž, aj žena. Keď sa však spoja a do ich spojenia vstúpi Boh, vznikne nový život. Otázka, ktorá však začína trápiť čoraz viac ľudí, je položená trochu inak – čo robí muža mužom a ženu ženou? Je to ich plodnosť a komplementarita? Alebo je to súbor nejakých znakov? Alebo sociálne správanie? A je nejaký rozdiel medzi pohlavím a rodom alebo sa tu iba naťahujeme o slovíčka?
XX vs. XY
Aby sme mali jasno v terminológii, skúsme sa najprv pozrieť na zopár základných pojmov. Začnime tými najbežnejšími a v súčasnosti často skloňovanými – pohlavie a rod.
Pohlavie (angl. sex) je biologická charakteristika človeka ako muža a ženy identifikovateľná na základe pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov. Pohlavie človeka je vrodené, biologicky dané a spravidla nemenné.[1]
Rod je koncept referujúci k sociálnym rozdielom medzi mužmi a ženami, ktoré sú spoločensky určené a vnímané ako prirodzené, historicky meniteľné a majú široké variácie tak v rámci kultúr, ako aj medzi nimi.[2]
Keď sa však pozrieme na pojmy rod a pohlavie najmä v rámci histórie, prídeme na to, že rod a pohlavie sa vo vede odlišujú len od roku 1972, keď Ann Oakleyová zaviedla tento koncept do sociológie, a dodnes existujú kultúry a krajiny, pre ktoré zostávajú tieto pojmy naďalej synonymom.
Matt Walsh je známy americký konzervatívec, ktorý sa v dokumente What is a woman? (Čo je to žena?) snažil konfrontovať s touto otázkou široké spektrum ľudí – od bežných občanov, ktorých zastavil na ulici v centre mesta, cez odborníkov, psychológov, lekárov, až zavítal do kmeňa Masajov. Pomocou tlmočníka sa ich pýtal rovnaké otázky ako všetkých ostatných: Čo je to žena? A čo ak sa nejaký muž chce stať ženou? Alebo žena mužom? A čo ak sa niekto necíti byť ani jedným, ani druhým? Masajovia odpovedajú veľmi priamo: „Muž má svoju úlohu, ktorú žena nemôže zastúpiť. Žena má svoju úlohu, ktorú nemôže prebrať muž. Ak nejaký muž chce byť ženou, niečo s ním nie je v poriadku.“ „Necíti sa byť ani jedným, ani druhým? Tak to sme v živote nepočuli.“ Paradoxom je, že Masajovia sú tak povediac jediní z opýtaných, ktorí na otázku odpovedajú jasne, bez výhovoriek a neriešia veci ako chromozomálna výbava či „kto sa ako cíti“. Rod a pohlavie sú pre nich synonymami a sú len dve – muž a žena.
ROVNÍ, NIE ROVNAKÍ
A tak sme sa opäť dostali na počiatok. V Knihe Genezis sa stretávame s dvoma opismi stvorenia človeka, pričom v jednom tvorí Boh obe pohlavia naraz – ako muža a ženu ich stvoril, pri druhom opise tvorí najprv muža a potom z jeho rebra ženu. Pokračujme teda v pojmológii a skúsme zadefinovať pojem žena a pojem muž.
Žena je dospelý ľudský jedinec ženského pohlavia. Ženu určujú pohlavné chromozómy XX.
Muž je dospelý ľudský jedinec mužského pohlavia. Muža určujú pohlavné chromozómy XY.
Prečo je správna chromozonálna výbava dôležitá? Lebo je do veľkej miery zodpovedná aj za správnu plodnosť a vonkajšie a vnútorné pohlavné znaky. Existujú však aj chromozomálne poruchy, keď má človek napríklad jeden alebo tri pohlavné chromozómy, prípadne keďmá nesprávne vyvinuté vonkajšie alebo vnútorné pohlavné orgány, ba dokonca existujú prípady, keď má vyvinuté pohlavné orgány oba. Sú to však extrémne zriedkavé situácie a často sa odhalia až v prípade, že sa daný jedinec snaží založiť si rodinu a bojuje s neplodnosťou.
Každý človek má v tele hormóny ako progesterón, estrogén a testosterón, ktoré priamo súvisia s vonkajšími pohlavnými znakmi, inak povedané s vizuálnymi prejavmi mužnosti a ženskosti. Len nedávno spôsobila rozruch olympijská víťazka v boxe Imane Khalifová pochádzajúca z Alžírska. Mnohí ju neprávom a bez dostatočných vedomostí označili za muža, tvrdiac, že jej chromozomálna výbava je XY a že má nepovolené hladiny testosterónu v tele. Pravdou však je, že výsledky testov neboli nikdy zverejnené, Imane Kahlifová má vonkajšie ženské pohlavné znaky a v rodnom liste má zapísané pohlavie žena, ako žena bola vychovávaná a ako žena sa cíti a prezentuje. Ak by sa pri testoch prišlo na nejakú genetickú abnormalitu, nič by to na jej ženskosti neubralo, hoci formálne by sa mohla zaradiť napríklad do kategórie intersex.
Iným prípadom je Will/Lia Thomas, americký plavec/plavkyňa. Tento škandalózny príbeh sa začal, keď nevýrazný a ničím nezaujímavý plavec Will vyhlásil, že je v skutočnosti žena, začal chodiť na hormonálnu terapiu a súťažiť v ženskej lige. Z priemerného plavca sa zrazu stala nadpriemerná plavkyňa valcujúca svoje kolegyne. Jej tímové spoluplavkyne dokonca anonymne priznali, že im je nepríjemné mať spoločnú šatňu, no nemôžu sa ozvať, pretože by ich vylúčili z tímu. Toto je príklad z praxe, ktorý jasne ukazuje, že nestačí v človeku zmeniť hladinu hormónov, aby sa mu zmenilo pohlavie.
A o tom, že hormóny na zmenu pohlavia naozaj nestačia, sa presvedčil/a aj Ahanu. Ten/tá sa identifikuje ako transmaskulínny/a a nebinárny/a. Transmaskulínnosť znamená, že ako žena užívala mužské hormóny a lekári ju varovali, že tým príde o svoju plodnosť, hoci nepodstúpila operáciu na zmenu pohlavia. Ahanu tvorí pár s Petronou, ktorý/á absolvovala túto terapiu, iba dostávala ženské hormóny, no opäť nepodstúpila operáciu na zmenu pohlavia. Napriek prognózam lekárov tento pár počal dieťa, vynosil/a ho Ahanu a Petrona sa ho pokúšal/a dojčiť. A aby toho nebolo málo, dieťaťu sa rodičia rozhodli nepriradiť pohlavie, vybrali mu neutrálne meno a bojujú s poisťovňami a zdravotným systémom, aby k ich dieťaťu pristupoval ako k zatiaľ bezpohlavnému.
HĽADAJTE, ČO JE SPRÁVNE
Ak sa vám zdá, že celé toto súvisí viac so psychológiou ako sexualitou, nebudete ďaleko od pravdy. Na druhej strane, len to viac a viac dokazuje, že psychológia a sexualita spolu úzko súvisia.
Možno si ešte pamätáte na obdobie svojej puberty. Hormonálne zmeny, fyzické zmeny, viac zodpovednosti za svoje správanie, ale zároveň nie úplná sloboda, pretože ste ešte neboli dospelí. Prvá menštruácia, prvá polúcia, zhrubnutie hlasu, zmena postavy. Výber strednej školy, výber povolania. Prvá brigáda, prvé lásky, vodičák. Bolo toho skrátka veľa. A nie vždy ste sa cítili práve príjemne, ba dokonca si možno dobre pamätáte pocit, keď ste neboli stotožnení s vlastným telom. Niekto bojoval so stereotypom samá ruka, samá noha, žiadne svaly; iného, naopak, prekvapili pribúdajúce kilá a neustupujúce akné. Je úplne normálne, že práve v tomto období zmien si mladý človek kladie otázku: Kto som? Čo zo mňa robí muža/ženu? Kedy sa stávam mužom/ženou? Aké je moje miesto v tomto svete? K čomu som povolaný?
Odpoveď na tieto otázky získava tínedžer práve cez osobnú skúsenosť s kultúrou mužov alebo žien. Staré kmene mávali svoje iniciačné rituály, u Židov sa chlapec stáva mužom počas bar micva a u dievčat zase prvá menštruácia znamenala nástup plodnosti a tým aj schopnosť založiť si rodinu. Dnes sú však odpovede na tieto otázky čoraz komplikovanejšie aj práve kvôli chýbajúcej iniciácii. V spoločnosti prežívame krízu maskulinity a feminity.
Pozrite sa napríklad na kinohit Barbie. V hlavnej úlohe vidíme silnú ženu, ktorá muža – Kena – potrebuje iba ako doplnok. Ken si to však plne uvedomuje a spieva: „Som iba Ken. Nezáleží na tom, čo urobím, vždy budem číslo dva.“
Iným extrémom je zdôrazňovanie „mačizmu“ a hnutie „tradičných manželiek“ (trad-wives), ktoré je populárne najmä medzi mormónmi. Ženy sa stiahnu z pracovného života, venujú sa na plný úväzok rodine a slovo muža platí nadovšetko.
NIELEN KOMPATIBILNÍ, ALE AJ KOMPLEMENTÁRNI
Boh sa nemýli ani nerobí chyby. Stvoril muža a ženu v dokonalej kompatibilite a s jedinečnou komplementaritou. Muži a ženy dokážu fungovať vo vzájomnej súhre, udržiavať pri živote rodinnú jednotku a byť prínosom pre spoločnosť. Navzájom sa dopĺňajú a potrebujú k životu. A hoci by sa mohlo zdať, že v dnešnom chaose povstávajú otázky, ktoré o tom všetkom polemizujú, vráťte sa vždy na počiatok. Hľadajte odpovede u Toho, ktorý celý koncept vymyslel. On stvoril muža a ženu – dve pohlavia. Spravil ich odlišných, no zároveň sa navzájom dopĺňajúcich. Každému z nich určil špecifickú úlohu. Keď však vstúpil do života prvých ľudí hriech, dostal sa k slovu chaos. A ak náhodou ešte stále pochybujete o rode a pohlaví, spomeňte si na Masajov. Tí v tom majú jasno.
[1] zdroj gender.gov.sk
[2]zdroj gender.gov.sk
Snímka: pexels.com