Akého prezidenta potrebuje Slovensko?
„Byť zodpovedným občanom je čnosť a účasť na politickom živote je morálna povinnosť,“ píše pápež František v exhortácii Radosť evanjelia. Každý z nás bude niesť diel zodpovednosti za to, kto bude nasledujúcich päť rokov reprezentovať Slovensko.
Článok 101 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, akú významnú úlohu v našom štáte má prezident: „Reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.“
Politická kríza po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej zasa ukázala, že prezident nemusí len mechanicky napĺňať ústavné povinnosti. V prípade núdze môže z autority svojho úradu udávať tón verejnej diskusii. Byť prostredníkom medzi občianskou spoločnosťou a straníckou politikou.
Pohybuje sa v jasne vymedzených mantineloch, avšak kým zostáva všeobecne uznávanou osobnosťou, neexistuje nik, koho hlas by mal v štáte väčšiu váhu. O to dôležitejšie je, aby to bol rozvážny hlas rozumu, ktorý spája a nerozdeľuje. Má celú spoločnosť povzbudzovať k spolupráci a neúnavnému prekonávaniu našich zlyhaní.
Prezident s ľudskou tvárou
V prezidentských voľbách (možno ešte viac ako v ktorýchkoľvek iných) musíme skúmať osobnosť, životný príbeh a charakter kandidátov. Ich program nám môže napovedať, akým spôsobom pristúpia k výkonu funkcie hlavy štátu, ale ich skúsenosti a hodnoty určia, akým prezidentom naozaj budú.
Netreba vynášať prvoplánové súdy nad jednotlivými kandidátmi. Bolo by veľmi neprezieravé odmietnuť niekoho čisto na základe toho, či je muž alebo žena, veriaci či neveriaci, člen tej či onej strany. Skúmajme skôr, akými ľuďmi sa obklopujú, aké myšlienky presadzujú a ako sa zachovali v kritických momentoch svojho života. To, či dokážu slušne komunikovať a s rešpektom pristupovať k iným ľuďom.
Dobrá hlava štátu musí byť v prvom rade zodpovedný človek, s chladnou hlavou a pevnými hodnotami. Rozvážny politik so zmyslom pre realitu. Prezident by mal poznať problémy bežných ľudí, aby na ne mohol upriamovať pozornosť ministrov, poslancov, médií a celej spoločnosti. Hlava štátu však potrebuje aj víziu, mala by hľadieť ďalej ako na jedno volebné obdobie. Svojimi prejavmi, dojednávaním medzinárodných zmlúv a zahraničnými návštevami určuje miesto Slovenska v komunite národov. Súčasná geopolitická situácia si napríklad vyžaduje, aby Slovensko viedli ľudia, ktorí budú veriť v európsky projekt a pomôžu Úniu reformovať tak, aby slúžila všetkým Európanom.
Ako katolíkov nás zaujímajú aj názory kandidátov na morálno-etické otázky. Jedným dychom treba dodať, že slovenský prezident nemôže priamo ovplyvniť zákony týkajúce sa registrovaných partnerstiev, manželstiev, potratov či eutanázie. Ak by ste sa však ocitli v situácii, keď váhate nad voľbou inak kvalitného kandidáta práve pre jeho osobné, morálno-etické postoje, rozumné východisko ponúka Svätý Otec Benedikt XVI., ktorý ešte ako kardinál Jozef Ratzinger v roku 2004 napísal: „Keď katolík nezdieľa kandidátov súhlasný postoj k potratom a/alebo eutanázii, ale volí tohto kandidáta z iných dôvodov, je to považované za vzdialenú materiálnu spoluprácu, čo môže byť dovolené za prítomnosti primeraných dôvodov.“
Zodpovedná voľba
Ako v každých slobodných voľbách, ani v prezidentských nemáme na výber žiadneho dokonalého kandidáta. Koniec koncov, ak by sme chceli voliť niekoho, s kým sa na sto percent zhodneme, museli by sme kandidovať my sami. Podstatné je, aby sme si vybrali zodpovedne a s rozvahou. Súčasný volebný systém vyžaduje, aby sme posúdili nielen kvalitu kandidátov, ale aj ich šancu osloviť čo najviac voličov. Ako nám osoží, ak si v prvom kole vyberieme človeka, s ktorým sa síce najviac stotožníme, ale do druhého kola postúpia ľudia nehodní prezidentského úradu?
Kandidovať sa chystá naozaj široká paleta osobností. Okrem iných aj ľudia, ktorí sympatizujú s autoritárskymi režimami v Rusku a Maďarsku. Ich politickými zbraňami sú nedôveryhodné alternatívne médiá prešpikované falošnými správami a propagandou. Neprekáža im korupcia. Nehanbia sa klamať a zavádzať, lebo nepotrebujú byť dôveryhodní, len efektívni. Vytvárajú lživý dojem slávnej minulosti, tradícií a starých dobrých čias, na ktoré sa možno upnúť. Ale len preto, aby tým zakryli budúcnosť, o ktorú nás okrádajú.
„Prirodzenou nevýhodou demokracie je,“ vysvetlil prezident Václav Havel, „že tým, ktorí to s ňou myslia poctivo, nesmierne zväzuje ruky, zatiaľ čo tým, ktorí ju neberú vážne, umožňuje takmer všetko.“ Hlava štátu, ktorá reprezentuje republiku dovnútra i navonok a zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov, môže krajinu pozdvihnúť, motivovať a inšpirovať, ale aj ponížiť a paralyzovať. Záleží len na tom, komu túto úlohu zveríme.
Historická úloha
To, kto bude nasledujúcich päť rokov stáť na čele štátu, je na nás. Držme si palce a modlime sa za Slovensko, aby bezpečne preplávalo búrlivými časmi, v ktorých sme sa ocitli. Nenechajme sa strhnúť populárnymi trendmi, akokoľvek sú lákavé. Dobrá budúcnosť neleží v mýtickej minulosti ani vo viere v nezastaviteľný pokrok, ale v poctivej a zodpovednej práci všetkých občanov. Spočíva v slobode, spolupráci, vzájomnom rešpekte a otvorenom dialógu. Podľa niektorých sú tieto hodnoty prekonané a nepraktické. Ak sa postavia na čelo štátu, tak ich zmetú zo stola. Jediní, kto im v tom môže zabrániť, sú voliči.
Krajina je rozdelená. Vášne sú veľké. Ekonomické rozdiely sa prehlbujú. Celosvetová kríza politiky a elít ohrozuje krehkú stabilitu. Obyvatelia miest sa odtrhli od vidiečanov. Medzigeneračný dialóg upadá. Jedni doplácajú na druhých. Dnes už nestačí chrániť pravidlá a inštitúcie, treba ich aktívne posilňovať a budovať, aby pomohli k tvorbe spravodlivejšej a ľudskejšej spoločnosti. Bude to povinnosť nielen kresťanov, ale všetkých aktívnych občanov. Kohokoľvek si v roku 2019 zvolíme za prezidenta, musí sa tejto historickej úlohy chopiť tiež.