KOMENTÁR: Ak sú inde škandály, musia byť aj u nás?
Tak ako nás médiá s istou pravidelnosťou informujú o teroristických útokoch, predovšetkým v krajinách západnej Európy, podobne prichádzajú z týchto regiónov aj správy o sexuálnych škandáloch v miestnych cirkvách. Nie je preto zvláštne, ak v globalizovanom svete informácií už aj človek, žijúci niekde v zašitej dedinke na konci Slovenska, chtiac-nechtiac postupne nadobudne presvedčenie, že ak sa niečo také deje za humnami, tak je len otázkou času, kedy sa to prevalí aj v jeho farnosti.
A takto ovplyvnený tým, čo stále dookola počúva, postupne mení dôveru k svojmu kňazovi na podozrievanie. Pozorne skúma každé farárovo gesto, najmä, keď sa pohybuje v blízkosti jeho detí. Ale nielen veriaci laici sú v strehu. Už aj od niektorých kňazov zaznieva, že majú strach objať či pohladiť dieťa. Mnohí ľudia, vrátane kresťanských novinárov, predpokladajú, že sexuálne zneužívanie v nejakej miere bolo, alebo je, aj u nás a čoskoro sa prihlásia jeho prvé obete. Istý konzervatívny denník v deň odštartovania útoku na biskupa Chautura v statuse na sociálnej sieti napísal: „Po dnešku je zrejmé, že ani slovenskú Cirkev neobídu sexuálne škandály.“ Vzhľadom na to, že už v minulosti bola slovenská verejnosť obťažovaná kauzou františkáni, dá sa predpokladať, že mysleli škandály, ktoré odhalia skutočné sexuálne delikty.
Iste, je to sčasti pochopiteľné. Škandálmi žije veľká časť západnej Cirkvi a my sme tiež jedným z jej údov. Aj preto to uistenie vladyku Milana Chautura, ktorý okamžite po verbálnom útoku myslel viac na ochranu budúcich možných obetí zneužívania ako na reputáciu Cirkvi, respektíve obranu svojej vlastnej osoby (Mons. Milan Chautur: Musíme chrániť obete, až potom reputáciu). A to aj napriek tomu, že sa na Slovensku okrem prípadu bývalého nevidzianskeho farára, ktorý od súdu dostal trojročnú podmienku a dnes už je laicizovaný, nebol žiadny klerik za sexuálne zneužívanie odsúdený.
Médiá nás však neustále masírujú správami, ktoré Katolícku cirkev vykresľujú výhradne v negatívnych farbách. Ich vplyv na verejnú mienku je obrovský a aj preto sa im čiastočne darí presviedčať spoločnosť o tom, že kňaz je potenciálny pedofil a príčiny treba hľadať v jeho neprirodzenom odriekaní si sexuálneho života, teda v celibáte. Ak je zrejmé, že komunikačné prostriedky majú obrovský vplyv, a teda aj moc, nie nadarmo sa im od čias Napoleona hovorí, že sú siedma veľmoc, nemalo by to znamenať, že nemusia dodržiavať isté pravidlá. Je zarážajúce, ak slovenský novinár nahráva kňaza na diktafón počas svätej spovede, prípadne oklame aj biskupa a natočí ho pre úplne inú reláciu, na akej sa s ním vopred dohodol, alebo verejnosť lživo informuje, že sa v kláštore našli erotické časopisy a DVD, dokonca, že na stenách kláštora a modlitebných knižkách sú stopy po ejakuláte… Toto je smutný obraz „senzáciechtivých“ novinárov z bulvárnych, respektíve mainstreamových médií.
Žiaľ, aj v Cirkvi sú ľudia, ktorí dychtia po škandáloch a akoby sa nevedeli dočkať. Hltajú každú správičku, ktorá by mohla naznačovať, že aj na Slovensku boli kňazmi zneužité deti. Potrebujú argument ako bič, aby ním mohli plieskať a kričať, že Cirkev je skazená, nepotrebná. Niektorým tá netrpezlivosť zatemňuje myseľ až tak, že sa umelo snažia vyrobiť škandál aj tam, kde sa žiadny nestal. Prvý falošne zakričí a už ho je plná sociálna sieť. Druhý – tiež zainteresovaný – spochybní prvého a údajná obeť zneužívania spochybní oboch aj svoju vlastnú verziu. A zrazu ich už niet. Neunúvajú sa vysvetľovať vlastné protirečenia a vzájomné spochybňovania.
A my aby sme boli stále v strachu, že kedy tie bomby teroristov začnú vybuchovať už aj u nás. A stále nič. Je to ako veľmi dlhá chvíľa napätia pred akciou v kultovom filme Votrelec. Ale aby nedošlo k omylu: Nechceme tvrdiť, že k nám nikdy žiadny terorista nezavíta a zločin nespácha. A aj keby naozaj neprišiel, stále je na Slovensku dosť iných zločinov, s ktorými musíme zápasiť.