Ak má Vatikán toľko peňazí, tak prečo ne…?
Majetky, príjmy, výdavky – aj to je bežná realita Vatikánu. Ako s nimi naloží?
Autor: Sebastian Campos
Každý dobrý katolík už aspoň raz musel vysvetľovať niečo o pápežovi, panenstvo Panny Márie, celibát kňazov a bojovať proti nezmyslom v bulvári či televízii. Medzi špekuláciami, že Ježiš mal deti a konšpiráciami, že Cirkev tajne ovláda celý svet, sa takmer určite nájde niekto, kto autoritatívne vyhlási: „Vatikán je najbohatšou inštitúciou, aká kedy existovala… ak by predal všetko, čo má, mohol by zabrániť chudobe na celom svete.“
Ale má Vatikán skutočne takú ekonomickú silu ako svetový giganti, napríklad Walmart, Apple alebo Coke? Magazín Fortune, ktorý sa špecializuje na ekonómiu, publikoval článok, v ktorom rúca mýtus o vatikánskom bohatstve. V skutočnosti dokázal, že Vatikán by sa nedostal ani medzi 500 najbohatších na svete.
1. Najvzácnejší vatikánsky majetok je neoceniteľný a nie je na predaj.
Lepšie povedané, tento majetok je pokladom ľudstva. Má asi takú hodnotu, ako prvý zamilovaný list od vašej polovičky. Má pre nás obrovskú cenu (a možno by mal aj pre nejakého excentrického zberateľa), ale nie je na predaj. Vo vatikánskych múzeách sa nachádza niekoľko vzácnych umeleckých pokladov i podľa meradla sveta, ktoré boli zozbierané počas dvetisícročnej histórie kresťanstva – a nemožno zabudnúť ani na tie, ktoré pochádzajú z doby dávno predtým. A hoci sú to poklady, nie sú na predaj.
V roku 2015 sa pýtali pápeža Františka: „Cítite niekedy tlak, aby ste predali niektoré z pokladov Cirkvi?“ Jeho odpoveď bola jasná: „To je ľahká otázka. Nie sú to poklady Cirkvi, ale poklady ľudstva.“
Príklad z praxe: Keď Ján Pavol II. prišiel na svoju prvú návštevu Brazílie, po úvodnom ceremoniáli navštívil favelu a jednu z chudobných rodín. Pohnutý týmto stretnutím im zanechal svoj pápežský prsteň. Myslíte, že táto rodina prsteň predala a kúpila si jedlo a oblečenie? Nie. Je to poklad, ktorý si chránia vo svojej „kaplnke” pokladov. Chudobní sú chudobní, ale nie hlúpi.
2. Nová vláda pápeža Františka
Netvrdíme, že predošlí pápeži hospodárili zle, ale pravdou je, že niektoré veci priviedli Vatikán skôr do dlžôb, než k bohatstvu. Práve preto sa pápež František rozhodol pre novú politiku – aby zmiernil tento deficit.
Triezvy životný štýl pápeža Františka nie je len naoko, zasiahol totiž poriadne hlboko a financie sa riešia z mesiaca na mesiac. Možno práve pre to, že manažment financií je pilierom jeho misie pomáhať chudobným a znevýhodneným. Svätý Otec povedal, že si želá, aby administratíva vo Vatikáne bola živšia, výkonnejšia a sebestačná. To by uvoľnilo viac peňazí na charitatívne účely.
3. Vatikánski zamestnanci
Pápež si nemyslí, že by bolo správne prepustiť súčasných zamestnancov, ale rovnako nepovažuje za správne niečo, čo je zbytočné a nevýkonné. Verí, že Vatikán by fungoval lepšie, keby mal menej zamestnancov (predpokladá, že by si odvádzali svoju prácu dobre a neodchádzali by do dôchodku príliš skoro, čo spôsobuje z dlhodobého hľadiska záťaž – vyplácanie dôchodkov).
Takmer dve tretiny vatikánskych príjmov pokrývajú platy 2886 zamestnancov. Priemerný zamestnanec (a to vrátanie kňazov a rehoľníkov) zarába menej, než je priemerná trhová mzda a takmer o 25% menej, než talianski pracovníci v súkromnom sektore. Pravdou je, že z dôvodu nižších platov, nemusia platiť daň z príjmov a majú prístup k zdravotníctvu a dobrým dôchodkom.
4. Diecézna nezávislosť
Hoci Vatikán má „pobočky” po celom svete, každá z 2800 diecéz je nezávislou inštitúciou so svojím rozpočtom a majetkom a sú administratívne nezávislé. Toto všetko je zdokumentované v publikáciách, ktoré sú každoročne vydávané a prístupné v jednotlivých diecézach. Cirkev je ekonomicky decentralizovaná.
Tu je dôležité spomenúť, že hoci každá diecéza posiela Vatikánu nejaké peniaze, väčšina z nich putuje na charitatívne účely alebo na misie podporované pápežom. Táto suma však tvorí iba 4,5% z celkového príjmu.
To platí aj pre nehnuteľnosti. Hoci je Cirkev prítomná na celom svete, budovy ani zem nepatria Vatikánu. Aj sám Vatikán však vlastní okolo 2000 budov. Väčšina z nich je v Taliansku a Vatikán ich prenajíma ľuďom, ktorí pracujú pre Cirkev, za podstatne nižšiu sumu, aká by bola na bežnom trhu. Takže na rovinu – na tomto nezarobí.
5. Niektoré veci sa predajú a peniaze idú na charitu
Pápež dostáva hŕbu darčekov, od ručne robených výrobkov až po úplne nové dopravné prostriedky. Svätý Otec je však radšej, keď tieto darčeky pomáhajú financovať charitatívne diela. V roku 2014 daroval Harley-Davidson pápežovi motorku. František ju nikdy nepoužil. Natankoval a daroval ju Caritas, katolíckej organizácii pôsobiacej v Ríme. V aukcii vyniesla táto motorka 327 000 dolárov a peniaze sa použili na renováciu útulku pre bezdomovcov.
6. Iné príjmy a výdavky
Vatikán má tiež mnoho administratívnych výdavkov, ktoré idú na miesta produkujúce nízke alebo žiadne príjmy. Vatikánske rádio má 330 zamestnancov a každý rok je na jeho prevádzku potrebných 37 miliónov dolárov, pričom príjmy z reklamy sú približne na úrovni jedného milióna.
Apoštolské nunciatúry fungujúce ako ambasády v 113 krajinách potrebujú na prevádzku približne 30 miliónov dolárov ročne. A to sme ešte nespomenuli fakt, že Vatikán je mesto a potrebuje aj príjmy, z ktorých väčšina pochádza od turistov a návštevníkov múzeí. Táto suma predstavuje približne 130 miliónov ročne a k nej je potrebné pripočítať milodary vo výške asi 85 miliónov za rok.
7. Ale robí teda Cirkev niečo pre to, aby pomohla chudobným?
Celkovo najabsurdnejšie pôsobí argument, že Vatikán je zaplavený bohatstvom a ak by predal svoj majetok, peniaze by mohol rozdať chudobným. Tento argument v nás vzbudzuje pocit, že Vatikán chudobným nepomáha a že pápež každé ráno pláva v bazéne plnom zlatých mincí, je obklopený luxusom a sám seba za chudobného nepovažuje ani náhodou. To snáď už ani nemôže byť od pravdy ďalej.
Ak sa na to pozrieme z historického pohľadu, Cirkev je inštitúcia, ktorá spravila pre chudobných, chorých či opustených viac, ako ktorákoľvek iná. Nikto iný nemá tak veľa nemocníc, útulní, domovov dôchodcov, sirotincov, škôl či univerzít.