Ak má byť manželstvo vydarené, musíme sa zamilovať veľakrát – do toho istého človeka

Svedectvo o tom, ako mocne Boh v našom živote pôsobí. Dokáže však uzdraviť aj takmer rozpadnuté manželstvo?

Neviem, či sa dá opísať dvanásť rokov života niekoľkými vetami, ale pokúsim sa. S manželom sme sa zoznámili pred dvanástimi rokmi, v čase, keď som Boha vôbec nepotrebovala a odmietala ho. Odsťahovala som sa od rodičov, aby som konečne „žila svoj život“. Mala som 27 rokov a cítila, že sa potrebujem osamostatniť.

Od narodenia sme aj so súrodencami boli vedení k viere. No za celé to obdobie som viere v Boha neprikladala žiadnu vážnosť. Povinné návštevy kostola každú nedeľu a cez sviatky vo mne nevzbudzovali nič zvláštne, takže odlúčenie od rodičov bolo pre mňa menším uvoľnením sa na slobodu. Mala som pocit, že ma nikto nebude viac kontrolovať, nebude sa natoľko zaujímať, čo robím v súkromí, alebo či chodím do kostola.

V čase, keď som sa osamostatnila, som spoznala môjho manžela. Randenie s ním bolo krásne obdobie… Spoločné chvíle boli tie najkrajšie… Cítila som, že je to moja spriaznená duša. Po čase ma môj milovaný požiadal o ruku. Pre mňa bolo obdobie zasnúbenia plné veľkého očakávania a vzrušenia. Ale je to len malé okienko v čase, v kontexte celého života stráveného spolu.

// Čítajte celý text //