Aj ty si ucti a privítaj narodeného Kráľa
Vianoce sú o tom, že Boh je tu. Nemusíš ho márne vyčkávať, volať naňho do prázdna, nemusíš sa mu doprosovať, žobrať o jeho priazeň. On prišiel. Dar bol venovaný. Je s nami. Teraz a tu. Čo s tým urobíš?
Môžeš sa tváriť, že si nič nepočul, že sa ťa to netýka. Môžeš sa uvelebiť v gýčovej pozlátke bez Boha, zatvoriť svoje srdce do škatúľ s vianočnými darčekmi. Môžeš zostať zapozeraný do sviatočných romantických filmov, vdychovať pohodu pri plnom stole, môžeš si vyložiť nohy na gauč a zostať na mieste. Ale môžeš aj vykročiť…
Objav svoj Betlehem
Hĺbka tvojich súčasných Vianoc závisí od tvojej ochoty sa hýbať. Tak ako biblickí mudrci, ktorí opustili svoje knižnice a teplé miestečká v palácoch, zasunuli stoličky pri pracovných stoloch i so všetkými svojimi nedokončenými spismi a vykročili do neistoty, za hlasom srdca, šli hľadať, neuspokojili sa s tým, čo im núkal svet a ich postavenie, zanechali svoje doterajšie bádanie, aby objavili omnoho viac – aby objavili Betlehem a Dieťa – tak aj my sa potrebujeme vydať na cestu, aby sme našli Kráľa.
Nám ale často stačí, že si kraľujeme sami, tak načo by sme sa niekam unúvali? Preto zostávame chudobní a očarení nepodstatnými márnymi vecami, ktoré naše srdcia nikdy nenaplnia. Nestačí zažať svetlá, nestačí spievať koledy, nestačí si myslieť, akí sme vzorní kresťania, nestačí ani spínať ruky, pokiaľ je srdce pasívne alebo zamestnané len sebou a svojimi cieľmi.
Ak ti skutočne záleží na tom, aby bol Boh tvojím Pánom, aby ti vládlo Dieťa položené v jasliach, potom je tvojím najkrajším pohybom smerom k nemu tvoja ochota milovať ho.
Nauč sa stíšiť
Bola to naozaj noc tichá, ako to spievame vo vianočnej piesni. Boh sa rozhodol nerobiť hurhaj okolo svojho narodenia. Nezvolal tlačovku, neprizval filmový štáb, nepozval delegátov z Herodesovho dvora, neoslovil nikoho zo židovskej veľrady, nezoslal na zem nebeský dážď so správou, že prichádza, že dnes je ten deň, pred ktorým i anjeli v úžase zatajujú dych. Žiadne fanfáry, hromy ani blesky. Ten, ktorý stvoril svet, sa rodí úplne nebadaný. Dolieha k nám ticho jeho jasieľ, jeho obety, jeho odpustenia, ticho noci, do ktorej sme boli ponorení, no on sa uprostred nej stal naším jediným svetlom.
Dnes neprichádza inak, a preto ho tak ťažko nachádzame. Sme obklopení hlukom, naša pozornosť je roztrieštená, nevieme, čoho sa chopiť skôr, kam uprieť svoj zrak, za čím sa načiahnuť, čo ochutnať. Z novodobých Vianoc sa stal celospoločenský rámus.
V jasliach leží Kráľ, a ty si ho vôbec nevšímaš. Potrebuješ sa stíšiť. Stratiť reč pred tajomstvom Boha, ktoré ťa nekonečne presahuje.
Daruj svoje „naj“
Za kráľom nikto neprichádza s prázdnymi rukami. Ani my. Máme ich plné všeličoho, čo tak neradi z nich púšťame, k čomu sme pripútaní, čo chceme vlastniť a o čom rozhodovať. Je toho toľko, čo chceme mať pevne vo svojich rukách. Boh prichádza, aby nás obdaroval, ale naše ruky a srdcia sú plné. Prichádzame zameraní na seba, plní seba a v mnohom i sebestační. Nemožno však načerpať vodu do plného džbána, nemožno prijať dar Vianoc, ak nie sme najprv ochotní zriecť sa toho, čo nás sýti. Betlehemské dieťa má moc oslobodiť nás od našich chatrných pokladov, ktoré moľ a hrdza zničia. Čaká na našu ochotu venovať mu všetko, čo v našej biede považujeme za svoje NAJ.
Túži, aby sme mu odovzdali svoje NAJlepšie schopnosti, svoje NAJväčšie plány, úspechy i priania, NAJdrahšie poklady i NAJvzácnejších ľudí. Aby sme mu zverili svoje NAJťažšie boje a skúšky, NAJhlbší strach, NAJsilnejšiu slabosť, NAJčernejšiu tmu a NAJprenikavejšiu bolesť, NAJdusnejšiu samotu, NAJsklučujúcejšiu bezmocnosť a NAJzraňujúcejší hriech, svoju NAJväčšiu núdzu, pretože Boh sa rodí práve tam. Uprostred našej NAJväčšej biedy tvorí NAJmocnejší zázrak.
V chudobe tvojho srdca, ktoré je ochotné ho prijať, nachádza svoj domov. Ba čo viac, vkladá sám seba do tvojich prázdnych rúk, aby si ho mohol objať, privinúť v náručí, ale i priniesť ostatným.
Osvoj si pohľad Božieho dieťaťa
Náš zrak je chorý, zakalený, mnohé nevidíme správne alebo nevidíme vôbec. Hriech zastiera náš výhľad alebo vyvracia pohľad nesprávnym smerom. Boh sa rodí, aby tí, čo nevidia, uvideli. Chce uzdraviť slepotu nášho srdca, chce nás naučiť pozerať sa tak ako on. Aby sme, rovnako ako on, v sebe i v druhých, v každom človeku, uvideli toho, o koho Boh stojí, za koho vydáva všetko, koho túži zachrániť.
Tak nás vníma malý Ježiš, Kráľ neba a zeme, zaborený v slame a zavinutý do plienok, odkázaný na teplý dych zvierat a láskavú opateru svojej matky Márie a pestúna Jozefa. Je vôbec možné takto sa znížiť? Nech nás však táto pokora Boha vyruší z pohodlia našich sviatkov, z našej idylky, z nášho zahľadenia sa do seba, na ktoré sme si už príliš privykli. Volá nás nechať sa zachrániť a zachraňovať. Napodobňovať ho v obete a poníženosti pre záchranu duše.
Vnímaj potreby ľudí okolo seba, konaj v prospech nich, staraj sa o ich dobro, sprevádzaj ich a pomáhaj im na ceste do neba. V tvári každého človeka, i toho nepríjemného, hľadaj brata, niekoho, kto stojí za to, aby si pre neho míňal svoj život, aby si podnikol všetko na jeho záchranu. Aby ti ležal v tvojom srdci tak, ako leží Božie dieťa v jasliach. Aby ti na každom záležalo tak, ako Bohu záleží na tebe.