Aj hnev môže byť v manželstve užitočný!

Manželstvo je často pokusom spojiť dva zdanlivo nekompatibilné kúsky do jednej skladačky. A pri takýchto pokusoch občas niečo vyskočí, zavŕzga, veď všetci robíme chyby a do manželstva si prinášame aj rôzne zlozvyky. Ako riešiť konflikty v manželstve? Čo robiť, keď vás ovládne hnev?

Ak aj dokážete zlozvyky svojho partnera úspešne ignorovať, určite zažívate iné situácie, ktoré prinášajú rôzne napätia, konflikty alebo hádky, a s nimi ruka v ruke prichádza hnev. A čo sa deje potom? Chodíte po byte, búchate dverami a trieskate hrncami, len aby ste zvukovými efektami dali tomu druhému najavo, že nie je všetko v poriadku. Alebo máte radi studenú vojnu a dokážete prejsť okolo svojho partnera bez toho, aby ste si ho vôbec všimli, a jeho prítomnosť dokážete ignorovať celé dni. Čakali ste už niekedy, kým váš manžel alebo manželka zaspí, len aby ste sa nemuseli rozprávať? Alebo ste sa tvárili, že už spíte, a pritom ste ešte celé hodiny nevedeli zaspať? Asi všetci sme už nejakú takú situáciu zažili.

 

Hnev ako dar od Boha

Konflikty sú prirodzenou súčasťou vzťahov, nikto z nás sa im nevyhne, a to je v podstate dobré, lebo ak ich vieme správne riešiť, môžu nás posunúť ďalej. Často máme pocit, že prežívanie hnevu je samé o sebe zlé, a tak sa ho snažíme potlačiť.

Boh nechce, aby sme sa nehnevali, chce však, aby sme v hneve nehrešili. V Biblii sa píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ (Ef 4, 26) Máme právo hnevať sa! Hnev je emócia, ktorá nie je ani dobrá, ani zlá. Môže nás motivovať k niečomu dobrému, ale môže viesť aj k agresivite. Boh nám dal emócie a dal nám aj hnev; nechce však, aby sme v hneve ubližovali druhým alebo sebe.

Čo je vlastne hnev? A čo s ním? Psychologička Mária Tiňová vysvetľuje, že „hnev je nepríjemná emócia, lebo nás upozorňuje na to, že sme niečo „zavnímali“ ako nespravodlivosť alebo porušenie pravidiel. Preto si myslím, že skôr, ako by sme sa chceli hnevu zbaviť (napríklad uzmierovaním, odpúšťaním), je veľmi dôležité si ho uvedomiť a tiež skúmať, s čím môže súvisieť. Ak sa totiž budeme ponáhľať s jeho odstránením a nepokúsime sa vyriešiť jeho príčinu (častokrát to znamená uznať krivdu, ktorá sa stala, niekedy to znamená krivdu napraviť), môže sa nám ľahko stať, že hnev bude v našom vnútri tlieť a hromadiť sa a neskôr ho aj zdanlivo nezmyselná príčina uvoľní do nečakaného výbuchu. Ak teda takto porozumieme hnevu, tak sa prirodzene budeme snažiť riešiť ho čím skôr.“

 

Ako však môžeme svoj hnev spracovať?

Hnev sa nedá dlhodobo potláčať, skôr či neskôr vypláva na povrch. Ide o veľmi motivujúcu emóciu, ktorá nás doslova ženie vybiť zo seba nahromadenú energiu. Dôležité však je vybiť ju správnym spôsobom. Ak máme pocit, že nezvládneme reagovať bez prejavov agresivity, je lepšie na chvíľku odísť, vyrovnať hladiny hormónov v našom tele možno aj pomocou fyzickej námahy. Nech prežívame v živote akýkoľvek hnev, dôležité je uvedomiť si, že vždy ho môžeme predniesť Bohu. On unesie náš hnev, nech je akokoľvek veľký.

Ak sa nám stala nejaká krivda, je dobré prijať ju ako fakt, ale neľutovať sa. Sebaľútosť nás totižto upriamuje len na seba. Núti nás zabudnúť na druhých a sústredí nás len na to, ako veľmi bolo ublížené nám. Tým, že nás stavia do centra pozornosti, nás oberá o schopnosť pozrieť sa na veci s nadhľadom.

Niekedy nám v hneve môže pomôcť práve empatický pohľad na situáciu, ktorá nám ublížila. Keď sa vžijeme do situácie svojho partnera možno pochopíme, že to, čo sme zo svojho pohľadu prežili ako krivdu, tak vôbec nebolo myslené; alebo len zistíme rôzne poľahčujúce okolnosti, ktoré mali vplyv na daný konflikt. Ďalšou dôležitou vecou je priznať aj svoj podiel viny v danom konflikte, keďže častokrát ani napätia v manželstve nebývajú čierno-biele.

Pri riešení konfliktov je tiež veľmi dôležité vedieť komunikovať o svojich pocitoch a potrebách. Pri tomto rozhovore však nesmieme zabúdať na rešpekt k svojmu manželovi alebo svojej manželke, ale ani k sebe samému. Vyjadriť svoje prežívanie bez hnevu, obviňovania a pokorovania (seba alebo druhých) nie je vždy ľahké. Ale stojí za to, lebo nám môže pomôcť napraviť pokazenú rovnováhu vo vzťahu a dôjsť ku kompromisu, ktorý je prijateľný pre obe strany.

 

 

Rozhodnúť sa odpustiť

Ak sa nám podarilo svoj hnev spracovať, dôležité je aj zmierenie, a to nie je možné bez odpustenia. Odpustenie nie je emócia, je to rozhodnutie. Nejde však o chvíľkovú záležitosť, často ide o proces, ktorý býva občas dlhší, občas kratší. Niekedy sa nám zdá ľahšie živiť svoj hnev a upierať odpustenie svojmu manželovi alebo svojej manželke.

Upevňujeme sa v tom ako veľmi nám ublížili a v podstate chceme, aby ich to bolelo tak, ako to bolelo nás. Neuvedomujeme si však, že neodpustenie má svoje následky a neubližuje len tomu, kto naše odpustenie potrebuje, ale aj nám, lebo ničíme náš vzťah; a život v nefungujúcom vzťahu je bolestivý. Niekedy s odpustením čakáme, kým sa nám najprv neospravedlní ten druhý, ale dobrá správa je, že ospravedlnenie nie je podmienkou odpustenia.

Ak chceme žiť v spokojnom manželstve, musíme sa naučiť využívať svoj hnev správnym spôsobom. Psychologička Mária Tiňová poukazuje na to, že „manželstvo je partnerským vzťahom postaveným na krehkej rovnováhe vzájomnej úcty, dôvery a lásky. Od každého z nás vyžaduje, aby sme sa stále vylaďovali na svojho partnera, ale zároveň rozumeli aj svojim vlastným potrebám a miere, v akej sme schopní prispôsobiť sa. Tu prichádza hnev ako vítaná pomôcka, ktorá nás upozorní, že možno prispôsobenie sa, ktoré sa od nás očakáva, už prekračuje naše schopnosti. Ak tomu rozumieme a dokážeme to partnerovi „odkomunikovať“, tak vieme spoločne hľadať novú rovnováhu. K tomu sa však vieme dopracovať iba ak sa budeme navzájom počúvať, ak nebudeme považovať hnev za vlastné alebo partnerovo morálne zlyhanie a budeme otvorení navzájom si tieto pocity uznať. O tomto je podľa mňa zmierenie a odpustenie. Manželské spolunažívanie sa tak môže stať príjemnou hojdačkou, kde sa výkyvov nebojíme, lebo vieme, že sú prechodné. Ak sa nám darí o svojich pocitoch a možných nedorozumeniach hovoriť a riešiť ich bez toho, aby sme sa urážali a ponižovali, dostanú naše deti vzácny dar. Nebudú sa báť svojich emócií, budú o nich vedieť hovoriť a nezutekajú zo svojich vzťahov pri prvom nedorozumení.“

 

Rozhodnutia, ktoré ovplyvnia naše manželstvo

Vždy keď v manželstve prežívame hnev si musíme uvedomiť, že manželstvo nie je bojom medzi manželmi, ale príležitosťou vytvárať spoločenstvo lásky, a tento proces nie je ľahký. Pri konfliktoch treba pamätať na to, že náš partner nie je naším nepriateľom, ale človekom, s ktorým sme sa rozhodli prežiť svoj život. Hnev, ak ho správne spracujeme, nám môže pomôcť budovať pevné puto.

Dôležité však je, aby slnko nezapadalo nad naším hnevom – teda aby sme ho v sebe zbytočne neživili, ale aby sme motivujúcu silu hnevu vedeli využívať na dobré. Pri každom konflikte sa môžeme rozhodnúť, či chceme svoj hnev spracovať a situáciu vyriešiť alebo ho v sebe živiť. Akokoľvek sa však rozhodneme, ovplyvňujeme budúcnosť svojho vzťahu.