Aj duchovná zviazanosť môže stáť v ceste za plodnosťou
Zúfalstvo neplodných manželov dokáže priviesť k zúfalým činom. Často zabúdame na to, že neplodnosť manželov nestačí riešiť len po medicínskej stránke, ale aj po duchovnej. Ak sa nám nedarí dlhší čas počať alebo donosiť zdravé dieťatko, je potrebné zamieriť viac na hlbinu.
Neschopnosť počať alebo porodiť zdravé dieťa by nemala byť len medicínskou záležitosťou. Niekedy nestačí „odmodliť sa“ niekoľkokrát rôzne modlitby či novény. Túžba po dare materstva a otcovstva už dávno nie je len vecou osobnej túžby. Je to dar, ktorým Boh obdarúva, koho chce. Nik si naň nemôže nárokovať, nie je právne vymožiteľný a nedá sa ani posudzovať, kto si ho viac či menej zaslúži. Je to Boží dar, ktorý nie je závislý od našich zásluh. Ak ho Boh považuje za dobrý a osožný pre nás, budeme ním skôr či neskôr obdarovaní.
Boh nám dáva len dobré dary
Cesta, ktorou si neplodný pár musí prejsť, je často tŕnistá. Mnohokrát sa pýtame: „Vypočuje nás Boh a dá nám to, o čo prosíme?“ To môže závisieť aj od našej viery a dôvery v jeho dokonalý plán s dokonalým načasovaním. Ak na tejto ceste prosíme Boha o dar plodnosti, je to podobné, ako keby sme prosili vlastného otca o dar, po ktorom túžime. S nebeským Otcom je to rovnaké.
Nečakajme, že nám dá hada, keď ho prosíme o rybu, alebo škorpióna, keď ho prosíme o vajce. Boh nám nedá niečo horšie, ako ho prosíme. No môže nám dať niečo ešte lepšie alebo zmeniť našu túžbu na inú. Vo Svätom písme nás Ježiš neustále povzbudzuje: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“ (Lk 11, 9-10)
Keď nás minulosť predkov dobieha
Niekedy však aj na ceste plodnosti existujú prekážky, ktoré sú duchovného rázu a ktoré je potrebné doslova „premodliť“. Týka sa to minulosti našich predkov. Rokmi sa zaužíval pojem „uzdravenie rodových koreňov“, ktorý však nie je správny. Hoci by sa naši predkovia dopustili akýchkoľvek ohavných skutkov a nerestí, my nenesieme za ich hriechy žiadnu vinu. Preto je hriechom aj to, ak ich z toho obviňujeme.
Jediné, čo po nich môžeme „zdediť“, sú ich následky. Tie môžu vyvolať rodové zaťaženia. O zaťažení hovoril aj pápež svätý Ján Pavol II. v súvislosti s Veľkým jubileom, keď prosil za odpustenie tých vecí, ktoré spôsobili Cirkev a rozličné cirkevné spoločenstvá v histórii. Z dokumentov, ktoré Ján Pavol II. napísal k Veľkému jubileu, vyplýva, že môžeme prosiť za zmiernenie následkov hriechov našich predkov.
Niektorí naši predkovia v minulosti odpadli od Cirkvi a tým, že sa otvorili zlu, otvorili sa aj konkrétnym duchom zla. Títo démoni akoby si robili právo na daný rod a ak jeho predkovia v niektorej veci zhrešili, napádajú jeho členov v oveľa väčšej intenzite. Odtiaľ je možné pozorovať náklonnosť k páchaniu tých istých hriechov, ako páchali naši rodičia alebo predkovia.
Svätá omša za „uzdravenie rodových koreňov“ neexistuje
Nesprávne je aj domnievať sa, že existuje špeciálna svätá omša, ktorá sa slúži za „uzdravenie rodových koreňov“. Podľa pátra Kodeta poznáme iba svätú omšu za zosnulých, živých alebo za zosnulých a živých členov rodiny. Je to však klasická svätá omša, pre ktorú kňaz vyberie primeraný formulár.
Rodina si môže pri tejto príležitosti pripraviť svoj rodokmeň a pri jeho zostavovaní si jej členovia uvedomia, ktoré zlo alebo hriechy ťažia jednotlivé generácie. Ide tak o svätú omšu za zomrelých, za odpustenie alebo s prosbou za odstránenie zla v rodine. To, že takáto svätá omša má svoju moc, dokazuje aj vedomosť, že ak Ježiš Kristus uzdravoval a oslobodzoval, rovnako každé slávenie Eucharistie je tiež sprítomnením jeho moci uzdravovať a oslobodzovať.
S požehnaním je to podobné ako aj s prekliatím či zaťažením rodu. Vo Svätom písme sa píše: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.“ (Ex 20, 3-6)
Niektoré zlá a hriechy sú také ťažké, že zaťažia rod až na niekoľko pokolení. Ktoré sú to?
1. Hriechy proti viere v Boha: Rúhania voči Bohu, nenávisť Boha, ničenie krížov a posvätných vecí, znesvätenie Sviatosti Oltárnej – svätokrádež, znesvätenie kostola, nedele a prikázaných sviatkov, vážne ublíženia voči Božím služobníkom – kňazom a rehoľníkom.
2. Vyznávanie filozofií, ktoré ničia kresťanstvo alebo šíria nenávisť: Bojový ateizmus, marxizmus, slobodomurárstvo, ale aj rasizmus a nacizmus.
3. Výrazné hriechy proti životu a láske: Vražda, úmyselné potraty, vážne ublíženie na zdraví, utláčanie nevinných, chudobných a trpiacich, zneuctenie vlastných rodičov či starých rodičov alebo vážne ublíženie voči nim, nenávisť a dlhoročné hnevy, zlorečenie, generačné preklínanie a prianie zla, veľké ublíženie na cti druhého, falošné svedectvá a krivé obvinenia, vážne prehrešenia proti ľudskej sexualite, veľké ublíženie na majetku, veľké krádeže a podvody, nespravodlivo získaný majetok.
4. Hriechy v oblasti okultizmu: Praktizovanie mágie, čarovanie, vyvolávanie duchov, veštenie, jasnovidectvo, porábanie, uctievanie satana, zmluva s diablom, liečenie pomocou mágie a tak ďalej.
Tieto následky hriechov našich predkov a rodové zaťaženie môžu spôsobiť ťažké ujmy na duši i tele rovnako veriacich, ako aj neveriacich. Patria sem hlavne:
- dlhodobo pretrvávajúce zlé vzťahy v rodine aj napriek snahe o zmierenie a lásku;
- výskyt nevysvetliteľných závažných či neliečiteľných chorôb aj v niekoľkých generáciách;
- ťažká duchovná otupenosť, narastajúci smútok, depresie, beznádej, dlhodobý a rastúci strach a mnohé psychické ťažkosti rôzneho druhu;
- opakované samovraždy alebo záhadné úmrtia v rodine;
- neplodnosť alebo mnohé samovoľné potraty;
- trvalý neúspech v práci a nedostatok peňazí u viacerých členov rodiny i viacerých generácií;
- série rôznych nešťastí či trvalé nutkania k zlu a hriechom a mnohé iné.
Čo s tým?
Ako sa oslobodiť od týchto rodových zaťažení? V prvom rade je dôležité odpustiť rodičom alebo predkom, za ktorých znášame následky hriechov. Venovať sa modlitbe oslobodenia a zrieknutia sa moci Zlého, adorovať pred Sviatosťou Oltárnou, chváliť Boha a ďakovať mu, pravidelne pristupovať k svätej spovedi a k Eucharistii, vykonať si generálnu spoveď a požiadať kňaza o odslúženie svätej omše za svojich predkov.
Najdôležitejšie je však premýšľať o predkoch s úctou a láskou a nehľadať v nich príčinu svojich problémov. Jeden známy raz zvaľoval vinu za svoje neresti na svojich predkov. Bol to alkoholik, ktorý mal problém žiť triezvy život. Všetky svoje problémy a ťažkosti utápal v alkohole. Preklínal svojho otca za to, aké mal ťažké detstvo. Vyčítal mu, že túto neresť „zdedil“ od svojho otca a ten zase od svojho. Takto sa duch alkoholizmu vinul už štvrtou generáciou. Namiesto toho, aby sa snažil priznať si chybu, že aj on má slabosť pre dno pohárika, a konať pokánie či modliť sa za uzdravenie a oslobodenie duše i tela, hádzal vinu na svojich praotcov.
Zranenia duše i tela nie sú ničím výnimočným ani v rodine. Je bežné, že dnešné medzigeneračné vzťahy bývajú veľmi krehké. Deti sú často zraňované rodičmi, a tak si celý život nesú so sebou batoh hnevu, výčitiek a neúcty k starším. Podobné pocity prežíval aj iný známy. Nevedel si pomôcť, pretože každá myšlienka na jeho rodičov sa niesla v negatívnom duchu aj napriek tomu, že bol veriaci. Bol zranený a navyše spútaný hnevom, ktorý už nedokázal kontrolovať. Až sa raz ocitol na adorácii. Kľačal pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou a modlil sa. Pochopil, že vlastnými silami sa nedá bojovať proti hriechu. Bol oslobodený od spútanosti a všetok hnev a výčitky zanechal na oltári.
Namiesto hľadania rýchleho návodu na „uzdravenie rodových koreňov“ sa preto snažme upriamiť svoj pohľad na zodpovednosť za vlastné hriechy a spásu a neprenášajme ju na svojich predkov. Neočakávajme taktiež konanie Boha v „zrýchlenom konaní“, pretože on nepracuje podľa času, aký poznáme tu na zemi. Len on vie vyťažiť z našej bezradnosti, hriešnosti a spútanosti hriechom to najlepšie dobro pre nás.