Aj celiatici túžia prijímať Eucharistiu. Pomohla by o tejto téme informovanosť

Na Slovensku sa veľmi málo hovorí o prijímaní nízkolepkového svätého prijímania. Celiatici sa sami potom často cítia ako „tí divní“, keďže nie všade je k dispozícii takáto hostia. Prinášame vám dvojrozhovor, kde sme sa pýtali celiatikov: dizajnérky Andrey Uhliarik a kňaza, saleziána Rastislava Hamráčka, ako táto intolerancia vplýva na ich osobný život aj prežívanie bohoslužby.

Čo všetko konzumovať nemôžete a ako veľmi vás táto intolerancia ovplyvňuje?

Rastislav: Ako celiatik žijem s tým, že nemôžem jesť nič, čo obsahuje lepok – teda múku pšeničnú, jačmennú, ražnú či ovos. Navykol som si pozerať sa pri nákupe, či v menu jedál zloženie výrobkov resp. vyznačené alergény. Nevnímam to už ako obmedzenie, ani moje najbližšie okolie. Ak mi chcú niečo kúpiť či navariť, zvykli si túto vec skontrolovať. Bezlepkové potraviny sú vo veľkej väčšine označené značkou preškrtnutého klásku, pomáha to rozpoznať tieto výrobky aj bez čítania zloženia.

Andrea: Celiakia si vyžaduje dodržiavať diétu dôsledne a celoživotne, teda úplné vyhýbanie sa lepku, ktorý nie je len v pečive a cestovinách, ale napríklad aj v niektorých mäsových výrobkoch, sladidlách, omáčkach, dochucovadlách a podobne.

Prvé dva mesiace diéty boli úsmevné. Zisťovala som, čo všetko nemôžem. Nakoľko mám veľmi rada sladké, koláče a nejaký ten keksík ku káve, nebolo to zo začiatku jednoduché. Ale súčasná doba nám praje, neustále pribúdajú skvelé výrobky a chuťovo dobré náhrady. S cenami je to už horšie. Čo sa týka stravovania v podnikoch, napríklad počas denného menu, tam býva problém vybrať si niečo bez lepku, ale zlepšuje sa aspoň poctivosť označovania alergénov. Trochu mi chýba aj pivo, ale aj tu už v posledných rokoch vznikli bezlepkové varianty. Môj manžel má rád pivo a niekedy sranduje, že je šťastný, že celiakiu nemá on, lebo by si to predstaviť nevedel. (úsmev)

 

 

Kedy ti začali zdravotné problémy s celiakiou a ako to sa to prejavovalo?

Andrea: O celiakii sa často hovorí, že je to taký chameleón. Dlhé roky sa dokáže zákerne skrývať pod rôznymi príznakmi, ktoré sa aj môžu meniť a nemusia byť na začiatku výrazné. U mňa to sedelo. Vidím to až teraz po viac ako troch rokoch diéty, v čom všetkom sa mi zlepšila kvalita života a za čím všetkým sa zrejme choroba skrývala.

Začínala som si to všímať počas vysokej školy. Vnímala som tráviace ťažkosti, bolesť hlavy a hlavne nevysvetliteľnú únavu v rôznych častiach dňa, ktorá bola niekedy naozaj frustrujúca. Spomínam si aj na pocity horšej rovnováhy, neistotu v niektorých pohyboch. Dlho som si myslela, že tieto príznaky v miernej forme nič neznamenajú, hlavne som si ich nespájala v jednej diagnóze. Raz som si povedala, že mi nesadol obed, že som sa zle vyspala alebo že to asi bude cyklom… Až raz mi to nedalo, otvorila som túto tému u mojej obvodnej lekárky a ona to našťastie veľmi rýchlo rozoznala a testy to potvrdili.

 

Čo spôsobuje táto intolerancia?

Andrea: Nie som lekár, aby som presne definovala celiakiu, ale zväčša sa o nej dočítate, že konzumácia lepku pacientom spôsobuje zmenšovanie a niekedy až úplné vyhladenie črevných klkov, čoho dôsledkom potom sliznica tenkého čreva nedokáže vstrebávať dostatok živín, a tým spôsobuje rôzne komplikácie. Poznám ľudí, ktorým bežne narobia problémy aj stopové množstvá. U mňa to zatiaľ nebýva až také extrémne.

 

Čo sa s tebou deje, keď zješ niečo, v čom je lepok?

Andrea: Párkrát sa mi stalo, že som si neuvedomila, že ochutnávam synovu kašu s obsahom lepku, či nie je horúca. (úsmev) Momentálne však výrazne množstvo lepku už nejem, lebo sa naozaj nechcem vrátiť k pôvodným stavom. Posledne, asi pred rokom, keď som si pomýlila jeden výrobok, pocítila som aj pri malom množstve starú známu únavu, kŕče a pocit nevoľnosti. Neviem, čo by mi bolo, keby som si dala tri rožky, nechcem to skúšať. Býva to nevyspytateľné, závisí, čo iné ešte počas dňa zjem. Niekedy sa to môže prejaviť viac, niekedy vôbec.

 

Ako sa tvoj život od začatia diéty zmenil?

Andrea: Tráviace ťažkosti viac-menej zmizli. Zisitla som, že je normálne cítiť sa dobre a že nie je normálne mať hocikedy po jedle kŕče a nafúknuté brucho. Cítim sa istejšia v pohybe, zlepšila sa mi aj kvalita vlasov. Teraz počas materskej mám napriek nočnému nespaniu niekedy viac energie ako vo vrcholnom období, keď som začala príznaky riešiť.

 

 

Ako má postupovať laik, celiatik: nahlásiť svoju prítomnosť na omši kňazovi skôr? Alebo si má priniesť bezlepkovú hostiu pred svätou omšou, aby bola potom premenená?

Rastislav: V praxi to poznám z viacerých farností tak, že ak je laik-celiatik v danom kostole „domáci“, tak kňaz ho pozná a vo svätostánku máva premenené aj bezlepkové hostie. Vtedy laik len príde pred omšou oznámiť, že bude na svätom prijímaní a dohodne sa, či príde na začiatku alebo na konci. Tam, kde som pôsobil, sme zvykli vždy najprv dať sväté prijímanie celiatikom (resp. tak urobil samostatne ďalší kňaz – koncelebrant). Ak nie je laik-celiatik na svätej omši vo svojom domácom kostole, ale inde, je rozumné ísť pred svätou omšou do sakristie a dohodnúť sa s kňazom.

 

Stretla si sa niekedy s tým, že by ti kňaz povedal, aby si si sama doniesla na omšu nepremenenú bezlepkovú hostiu, aby ju premenil spolu s ostatnými?

Andrea: S touto možnosťou som sa ja osobne ešte nestretla, ale počula som o takom prípade u jednej známej. Spomínala, že si zabezpečila hostie a priniesla ich kňazovi sama, ale že táto forma bola komplikovaná na bežné fungovanie.

 

 

Kde a ako môžu kňazi takéto hostie objednať?

Rastislav: Nakoľko viem, hostie pre celiatikov sa dnes už bežne dajú kúpiť alebo objednať v obchodoch, kde dostanete kúpiť aj bežné hostie – zväčša sa o to starajú kňazi, resp. kostolník.

 

Prečo celiatikov niekde prijímajú (napr. v Bratislave nie je problém dostať nízkolepkové hostie), ale v menších mestách/dedinách je s tým problém?

Rastislav: Nestretol som sa zatiaľ s tým, žeby to bol problém. Samozrejme, možno niekde v menších farnostiach na dedinách s tým nemajú skúsenosť a prosba laika-celiatika o také sväté prijímanie môže kňaza prekvapiť.

Andrea: Malo by to byť o komunikácii laikov a kňazov a môže to byť individuálne prípad od prípadu. Ale áno, všeobecne je to vo väčších mestách jednoduchšie. Myslím, že sčasti je to lepšou informovanosťou a povedomím. Ďalším dôvodom môže byť, že vo väčšom meste sme zvyknutí na väčšiu anonymitu, že sa možno menej bojíme ozvať sa a prísť aj dopredu, keď treba. Keď niekto žije v dedinke s malým počtom obyvateľov, tak mu je možno zrazu trápne chodiť dopredu na nejaké „špeciálne“ prijímanie a priznať, že má nejaké ochorenie pred ostatnými. To však neznamená, že alergici sú len v Bratislave. Skúste si niekedy všimnúť regále s bezlepkovým (gluten-free) tovarom v bežných potravinových reťazcoch. Budete prekvapení, keď zistíte, že napríklad pečivo je často poobede už vypredané… Poznám viaceré prípady, kde celiakiu dodatočne zistili aj staršej pani z malého mestečka.

 

CELIATICI NECHODIA NA PRIJÍMANIE, KEĎ CESTUJÚ

Kde všade si sa stretla s tým, že kňazi nemali bezlepkovú hostiu?

Andrea: Nerada by som pomenovala konkrétne farnosti či prstom ukazovala na kňazov. Myslím, že táto situácia na začiatku závisí skôr od iniciatívy laikov, až potom závisí od kňazov, ako sa to nastaví a či to v praxi funguje. Všeobecne to však vnímam tak, že podobne ako je vo väčších mestách o alergiách väčšie povedomie a pochopenie, je to tak aj s témou bezlepkového prijímania. My žijeme v Bratislave a tu je na to naozaj vo väčšine kostolov už zabehnutý nejaký systém. Stačí sa spýtať a hneď dostanete inštrukcie kde, kedy a ako sa toto prijímanie podáva. Problém som mala skôr v menších mestách. Tam som sa k prijímaniu často vôbec nedostala ani po omši. Problémové je to hlavne pri jednorázovom navštívení farnosti, napríklad počas výletu alebo dovolenky. Viacero známych s celiakiou mi potvrdilo, že keď cestujú, na prijímanie jednoducho nechodia. Zároveň verím, že tieto skúsenosti nie sú pravidlom. Som presvedčená, že existujú maličké farnosti, kde to funguje bez problémov.

 

 

Akú mávaš skúsenosť, keď sa informuješ vo farnostiach o možnosti bezlepkového prijímania? Ako to v praxi funguje?

Andrea: Keď pre mňa alergia bola nová, bola som sa pýtať po omši. V Bratislave som problém väčšinou nemala. V jednom menšom meste som sa takto bola raz spýtať, ako to funguje s bezlepkovým prijímaním vo farnosti. Z reakcie vyplynulo, že na to systém úplne nie je, že treba prísť pätnásť minút vopred a informovať o tom (čo mi prakticky nepríde reálne, hlavne, keď prichádzate na omšu s deťmi). Poznamenali, že túto požiadavku nemávajú často, aj keď vedia, že celiatikov majú vo farnosti dosť. Zvláštne bolo, že v tom kostole bolo práve na omši viac ako osemsto ľudí. Je to živá a veľká farnosť.

 

Ako si to vysvetľuješ?

Celý deň som nad tým premýšľala: v čom je problém? Nie je totiž možné, aby som tam bola v ten deň jediný celiatik. Neriešia to a chodia na lepkové prijímanie? Prestali chodiť na prijímanie? Hanbia sa na to spýtať a riešiť to? Keby sa predsa ozvali viacerí, určite by boli kňazi ochotní to nejak riešiť. A tu sa dostávam k tomu, čo je aspoň z môjho pohľadu základný problém, ktorým som si sama prechádzala. Po istej dobe som na sebe pozorovala, že táto komplikácia ma postupne viac a viac demotivovala v určitých momentoch ísť na prijímanie. Niekedy odradí, aj keď v kostole nízkolepkové hostie majú. Prísť tam na konci, oznámiť čo chcem a vpredu čakať pred pohľadom všetkých… Viem si predstaviť, že nie každý má na toto povahu a nervy. Potom často človek buď riskuje zdravie alebo jednoducho neprijíma.

 

Poradil ti už niekto: Ver a lepok v hostii ti neuškodí?

Andrea: Stretla som sa s touto radou už viackrát a rozumiem, prečo to ľudia hovoria. Veď predsa prijímame preto, že veríme v zázrak Eucharistie. Môžem potvrdiť, že som to párkrát na sebe skúšala a zažila som aj to, že mi bolo zle aj z takého malého množstva. No, žiaľ, asi mám malú vieru. (úsmev) Myslím si, že keď tu je možnosť nízkolepkového prijímania, mali by sme si svoje telo chrániť a nie takýmto spôsobom testovať svoju vieru.

 

Aké vidíš riešenie v tejto situácii?

Andrea: Alergikov každým rokom pribúda. Je to realita, v ktorej žijeme. Ktovie, do budúcna by sa možno mohol zvážiť jeden variant hostie bez alergénov pre všetkých. Neviem však, či je to úplne možné. Aj bezlepkové hostie totiž obsahujú malé množstvo lepku, pretože matériou hostie je pšeničný nekvasený chlieb. Podľa náuky Cirkvi, pokiaľ viem správne, pri premenení dochádza k premeneniu podstaty chleba a vína, nehovorí sa o premene matérie – teda vonkajšie vlastnosti ako vzhľad, chuť, zloženie sa nemenia. Teda názor „ver a lepok ti neuškodí“ je z tohto pohľadu nelogický a nepodložený.

 

Myslíš si, že tí, ktorí celiakiu nemajú, vás vedia pochopiť?

Andrea: Myslím si, že je to v spoločnosti stále pomerne nová téma, že veľa ľudí ešte hádže celiatikov do podobnej skupiny ako sú napríklad vegetariáni. Nie každý rozumie tomu, že ide o ochorenie, nie o rozhodnutie, že nechcem niečo jesť. A potom pohľad, že „veď keď si trošku dáš, nič sa ti nestane“ – toto tiež tak úplne nefunguje, hlavne ak je to pravidelné množstvo a nie každý je o tom informovaný, pokiaľ nemá aspoň niekoho v rodine s alergiou. Dodržiavať diétu celoživotne a úplne je lekárske nariadenie pre každého celiatika.

 

 

Čo by ste povedali kňazom, ktorí celiatikom odkazujú: Ver, pomodli sa a lepok v hostii ti potom neublíži?

Rastislav: Nemyslím, že kňaz by takto argumentoval. Dnes všeobecne v Cirkvi sväté prijímanie pre celiatikov nie je problém. Pri hlásaní evanjelia už od čias apoštolov máme jasno v tom, že rešpektujeme fungovanie ľudského tela, medicínu, biológiu a nerobíme z viery nejakú mágiu. Naopak, práve viera ma vedie k rešpektu zákonitostí, ktoré Boh stvoril vo fungovaní ľudského tela: modlíme sa za zdravie, ak sme chorí, ale predsa ideme k lekárovi.

 

Ako to riešite u vás: chodia celiatici na sväté prijímanie ako poslední/prví z veriacich alebo iným spôsobom?

Rastislav: Bežne sa mi stáva, že pred omšou sa v sakristii zastavia naši veriaci-celiatici a prax máme dohodnútú takú, že oni prichádzajú na prijímanie ako prví, najprv dáme prijímať im (pričom mávame bežne vo svätostánku v malej nádobke niekoľko premenených bezlepkových hostií), a potom rozdávame ostatným.

 

 

IDEÁLNE RIEŠENIE: KŇAZ MAL V KALICHU OBA TYPY HOSTIÍ

Ako by celiatici podľa teba mohli prijímať Eucharistiu, aby neboli „príliš na očiach“?

Andrea: Je naozaj super, keď to farnosť rieši a má na to systém. To si veľmi vážim. Zažila som však už aj podľa mňa zatiaľ ideálne riešenie. Kňaz mal vo veľkom kalichu vloženú maličkú nádobu s bezlepkovými hostiami. Stačilo sa normálne zaradiť na prijímanie ako ostatní a len pošepkať, že si prosím bezlepkové. Myslím si, že práve tá intimita toho momentu je to, čo by malo byť zachované. Človek sa chce v tom momente sústrediť na prijímanie a nie na to, kde sa koho čo idem pýtať a ako sa na mňa všetci budú pozerať a celý kostol bude vedieť, že som to ja. Myslím, že ani netušíme, koľkých ľudí práve toto môže odrádzať chodiť na prijímanie.

 

Ak je celiatik dieťa alebo tehotná žena či vodič a kňaz nemá k dispozícii bezlepkovú hostiu, je odporúčané malé množstvo omšového vína alebo polovica klasickej lepkovej hostie, či to nie je vhodné?

Rastislav: Ak nemá kňaz k dispozícii nízkolepkové/bezlepkové hostie, má možnosť dať laikovi prijať Kristovu krv z kalicha. Vôbec to nie je nevhodné, naopak, je to možnosť. Malé množstvo klasickej hostie, napríklad polovica či ešte menej môže byť riešením len po dohode s daným človekom-celiatikom, niektorí totiž pri svojej chorobe vedia, že môžu trošičku lepku prijať. Ale s takými prípadmi sa stretám veľmi zriedka.

 

Ponúkol ti nejaký omšu celebrujúci možnosť prijímať pod spôsobom vína, keď neboli k dispozícii hostie pre celiatikov?

Andrea: Raz áno, ale v úzkom kruhu, nie na bežnej omši. Ani táto forma mi však nepríde realizovateľná pri bežnom fungovaní, skôr môže poslúžiť ako výnimočná alternatíva.

 

Čo si myslíš, čo by pomohlo vyriešiť túto situáciu na Slovensku? Aký systém by celiatikom pomohol?

Andrea: V prvom rade by podľa mňa pomohla informovanosť. Ak to nespravili laici, mohli by pomôcť biskupi. Aby sa to otvorilo ako téma. Možno jeden informačný mail alebo list. Že je to zdravotný problém a že tu je možnosť bezlepkového prijímania, ktorá by sa mala zabezpečiť vrámci nejakého systému v každej farnosti. Veľmi by pomohlo už aj to, keby všade boli k dispozícii premenené hostie v svätostánku. Týmto spôsobom by aj náhodný návštevník mohol požiadať o prijímanie po omši v sakristii bez stresov a neistoty. Myslím si, že keby sa pravidelne vyhlasovalo, napríklad raz za mesiac v nedeľu, akým spôsobom sa podáva takéto prijímanie, boli by sme možno prekvapení, koľko ľudí by malo zrazu záujem.

 

Poznáš viac takých celiatikov, ktorí majú podobné ťažkosti ako ty?

Andrea: Áno, v našej rodine je ich viac a zažívali aj vážnejšie komplikácie ako ja. Poznám ich pomerne dosť aj v okruhu známych a priateľov. Posledné roky vnímam, že ich počet rýchlejšie narastá, takže táto téma bude čím ďalej aktuálnejšia.