Adventné zamyslenie: Odkrývanie Ježišových mien

Ja som… Môžeme tu doplniť mnoho slov, ktoré o sebe povedal sám Ježiš. Ale aj veľa, ktoré o ňom povedali apoštoli. Meno malo v starozákonnej dobe veľký význam. Boh často mení meno človeka, keď mu dáva novú, dôležitú úlohu. Pozrime sa teda na zopár Ježišových a čo znamenajú pre nás.

JEŽIŠ

V dobe, v ktorej Ježiš žil, bolo toto meno veľmi bežné, no zároveň má veľmi pekný význam. Znamená Boh je spása alebo aj Boh zachraňuje. Veď aké iné meno by bolo vhodnejšie pre Spasiteľa sveta?

S týmto meno, aj keď v pozmenenej podobe, sa stretávame v Starom zákone v postave Jozue. Po Mojžišovej smrti bol Bohom povolaný Jozue na to, aby priviedol izraelský národ do zasľúbenej zeme. Stal sa hrdinom, vďaka ktorému sa Izraelitom konečne podarilo vstúpiť na pôdu, ktorú pre nich pripravil Boh. Na čele s Jozuom dobyli množstvo miest a území, na ktorých sa po všetkom, čo zažili, usadili a našli pokoj. Aspoň na chvíľu.

Preto keď prišiel Ježiš a mnohí v ňom uvideli Mesiáša, ich očakávania a ambície preňho boli podobné. Čakali vodcu, bojovníka, ktorý ich opäť vyslobodí. Tu však prišiel iný Jozue (Ježiš) a urobil niečo oveľa väčšie. Niečo, čo sa starozákonnému Jozuemu nikdy nemohlo podariť. Vydobyl svojmu ľudu zasľúbené Božie kráľovstvo a vykúpil ho z hriechu. Ale aké ťažké je vidieť, aké dobro a aké veľké veci sa okolo nás dejú, keď sme príliš zaneprázdnení kritizovaním, že sa to nedeje podľa našich predstáv. 

Aké je pre nás niekedy ťažké prijať spôsob, akým koná Boh v našom živote, keď sa nezhoduje s tým, čo by sme si pre seba vybrali my sami. Pod menom, ktoré Boh nesie, si každý predstavuje niečo iné, a keď sa naše očakávania nenapĺňajú podľa plánu, nedokážeme zmeniť uhol pohľadu. Každý však asi zažil moment, keď si povedal, ako úžasne to Boh zariadil. Dostavil sa výsledok, ktorý by nám nikdy ani nenapadlo, že je skutočne možný. Aké úžasné by bolo, keby sme do rozhodnutí a do každodenného života vykročili s vedomím, že spolu s Ježišom to inak ako dobre ani dopadnúť nemôže.

KRISTUS – MESIÁŠ

Kristus je grécky preklad hebrejského slova Mesiáš. Do slovenského jazyka by sme ho preložili ako Pomazaný. Ak aj nemáte prečítaný Starý zákon, stále je takmer isté, že ste už počuli niektorý príbeh o tom, ako Boh poslal proroka a ten pomazal človeka, ktorého si Boh vyvolil. Pomazanie v starozákonnej dobe znamenalo oddelenie človeka pre službu. Išlo predovšetkým o kráľovskú alebo kňazskú službu.

Ježiš bol Pomazaný, najvyšší Kráľ a Kňaz, ktorého pomazal sám Boh. Bol vyvolený a poslaný nielen pre izraelský národ, no pre všetkých, čo v neho veria. O ňom hovorili všetci proroci, na neho sa vzťahuje celý Starý zákon. Proroci predpovedali, že v Betleheme sa narodí Mesiáš, a teraz sa blížia dni, keď si to budeme pripomínať.

Toľkokrát chodíme a obdivujeme drevené vyrezávané betlehemy, no málokedy sa zastavíme a uvedomíme si, čo táto scenéria zobrazuje. Počas dní, ktoré nás do slávenia Narodenia Pána ešte čakajú, sa skúsme zamyslieť, čo narodenie Mesiáša znamenalo pre ľudí Starého aj Nového a zákona a čo znamená pre nás. Napríklad aj to, že Boh si našiel najlepšiu cestu k nášmu srdcu.

EMANUEL – BOH S NAMI

Ako predpovedal prorok Izaiáš: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ (Iz 7,14).Boh v celých dejinách túži byť pri svojom ľude. Odluka, ktorá vznikla medzi Bohom a človekom, je spôsobená iba človekom. Človek odchádza, človek sa vzďaľuje a Boh stále nachádza spôsoby, ako sa k nemu opäť priblížiť. V Knihe Exodus čítame o tom, že keď Izraeliti odišli z Egypta, Boh ich neopustil a ukazoval im cestu. Počas dňa ich sprevádzal v oblačnom stĺpe, v noci zase v ohnivom stĺpe, aby im svietil. Neskôr, keď Mojžiš vystúpil na Sinaj, Božia sláva zostúpila na vrch a zahalil ho oblak.

Nakoniec Boh prichádza medzi ľudí ako jeden z nás. Ako človek. Vieme si predstaviť lepší spôsob, akým môže byť Boh úplne s nami, ak nie ako človek? S akou inou bytosťou dokáže človek vytvoriť hlboký, úprimný a plnohodnotný vzťah, ak nie s druhým človekom? No skutočne to dokážeme iba s človekom, ktorého poznáme.

Výzvou na najbližšie dni môže byť, že sa pokúsime viac spoznať človeka Ježiša, ktorý túži byť s nami. Už nie iba ako ohnivý či oblačný stĺp, alebo jemný vánok. Ale ako človek, ktorý s nami chce budovať skutočný, ľudský vzťah so všetkým, čo prináša.

SYN ČLOVEKA

Je pekné, keď si povieme, že Ježiš je taký človek ako my, asi vie, ako sa cítime, čo prežívame a tak ďalej. No oveľa dôležitejšie je, že to povedal on sám, keď sa nazval Synom človeka. Je zaujímavé, že nikto iný ho takto neoslovuje, iba on sám. V evanjeliách sa takto nazve až 81-krát.

Keď to povedal, mnohých znalcov zákona to pobúrilo, pretože si hneď vybavili úryvok z Knihy proroka Daniela, kde píše: „S nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka. (…) Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka“ (Dan 7,13– 14). Je to prvý odkaz na Mesiáša ako Syna človeka. Tak si asi vieme predstaviť, aké ohlasy v Ježišovej dobe malo, keď sa takto neustále označoval.

Raz som v jednej kázni počula, prečo je také dôležité veriť, že Ježiš prišiel na zem v ľudskom tele ako človek. Vďaka tomu na vlastnej koži zažil to isté, čo zažívame my, a naplno tomu rozumie. Rozumie každej bežnej veci. Vie, aký je to pocit tešiť sa a usmievať, ale aj to, keď sa na nás niekto usmeje. Vie, ako sa človek cíti, keď je naňho niekto hrdý a keď je on na niekoho hrdý. Čo je to námaha a pot, starosti, hlad, smäd, bolesť. Pozná súcit, smútok, plač a ľútosť. Všetko pozitívne aj negatívne. Vďaka tomu môžeme my, toto všetko použiť ako obetu pre neho. Všetko ľudské a pre nás bežné môžeme odovzdať a priniesť pred neho. Povýšil našu ľudskú prirodzenosť a obyčajnosť na obetu, ktorá sa páči Bohu.

BOŽÍ SVÄTÝ

Svätý don Bosco povedal: „Je možné, je nutné a je pomerne ľahké stať sa svätým.““ Neviem, ako sa pri týchto slovách cítite vy, no ľudia v Ježišovej dobe by asi nesúhlasili. Svätosť a stretnutie tvárou v tvár so svätosťou v nich vzbudzovala strach. Iba Boh je Svätý a uvidieť Boha znamenalo smrť. Iba veľkňaz smel vstúpiť do svätyne svätých a aj to až po dôkladnom očistení od svojich hriechov. Keď Izaiáš vo videní zbadal Božiu svätosť a slávu, zhrozil sa nad vlastnou nečistotou. Svätý je teda jedine Boh.

Keď sa na to pozrieme v tejto optike, potom Petrovo vyznanie: „My sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý,“ (Jn 6,69) naberá iný význam a silu. Podobné slová zvolal v synagóge človek posadnutý zlým duchom, ktorý sa ho bál. Zlo má pred Ježišom strach, pretože vychádza na svetlo. My sa však nemusíme viac báť. Pretože čomu veríme? Ježiš svojou smrťou zmazal trest za naše hriechy. Preto viac neplatí, že kto vstúpi do prítomnosti Boha, zomrie. Keď sa na nás Boh pozrie, vďaka Ježišovi nás vidí ako svätých a spravodlivých.

VZNEŠENÝ VEĽKŇAZ

Veľkňaz bol v Izraeli najváženejšou duchovnou osobnosťou. Raz v roku smel vstúpiť do svätyne svätých a priniesť obetu za hriechy ľudu. Ako sme už spomínali, musel však najprv očistiť seba od svojich hriechov. Takto musel obrad opakovať každý rok. Keď veľkňaz zomrel, iný sa stal veľkňazom. To však nemalo trvať večne.

V Liste Hebrejom autor opisuje, že veľkňaz musel byť vybratý spomedzi ľudí, pretože im rozumel a mohol s nimi súcitiť. Druhou podmienkou bolo, že musel byť povolaný Bohom. Tu sa nám to všetko spája. Ježiš, nový Jozue, ktorý priviedol svoj ľud do zasľúbeného Božieho kráľovstva. Je Synom človeka, jedným z ľudí, Kristus – Pomazaný, teda Bohom vyvolený, Boží Svätý – čistý, nepoškvrnený hriechom. On sa stal dokonalým Veľkňazom, ktorý žije naveky a ktorý dal raz a navždy seba samého ako obetu za nás.

Sme takmer v polovici Adventného obdobia. V čase, ktorý nás ešte čaká, spoznávajme Ježiša bližšie. Spoznajme ho po mene, za ktorým sa skrýva toľko ďalších. Odhalíme veľké veci, ktoré sme možno doteraz nevideli. Ak túžite prehĺbiť zamyslenie nad Ježišovými menami prostredníctvom Svätého písma, ponúkame vám zopár pasáži, ktoré vám v tom pomôžu.

Jozue je povolaný priviesť Izraelský národ do zasľúbenej zeme: Joz 1.

Naplnenie proroctva o Ježišovom narodení: Mt 1,18– 25.

Pomazanie Dávida: 1Sam 16.

Izaiášovo videnie: Iz 6.

Úloha kňaza: Lv 16.

Kniha proroka Daniela

Text je inšpirovaný zamysleniami autorky Asherithy Ciuciuovej v knihe Odkrývanie Ježišových mien, ktorú nájdete aj vnašom eshope.