Adventné upratovanie

Je tu. Advent, jedno z najkrajších období liturgického roka (a nemám na mysli „Last Christmas“ ani „All I want for Christmas“, ba dokonca ani „Otvárame pokladnicu číslo tri“).

Advent je obdobím tešenia sa, príprav a mandarínok, obdobie stretnutí rodičov a priateľov škôl nad detskými výrobkami bizarných tvarov (ktorým sa snáď vyrovnajú len moje bizarné medovníčky – a nalejme si čistého punču, chutia rovnako ako vyzerajú); čas smiechu, čiapok s brmbolcami a predovšetkým túžby nezblázniť sa od radosti skôr než 25. decembra – veď o tom, o Ňom, to predsa celé je.

Neviem, ako vás, ale mňa vianočné nálady chytili tento rok pomerne skoro – určite skôr, než som bola na ne pripravená. Možno je to starnutím (takto pred rokom som netušila, aké zábavné je šedivejúce obočie, hahaha), ale koledy sa mi rozozneli v hlave už so zmenou času z letného na zimný. Vianočný tovar, vystavený od septembra, ma výnimočne nevyrušil, ba naopak. Žiačkam počas testu púšťam vianočné melódie, večer po zotmení zapaľujem v obývačke sviečky s vianočnou vôňou a tento týždeň som si kúpila náušničky v tvare vianočných stromčekov, pretože… (to sa zle vysvetľuje).

Začala som dokonca s vianočným upratovaním! Našla som tak brožúrku, ktorú v rodine voláme „Kto klope tam?“ a používame ju počas predvianočného deviatnika. Doma máme momentálne obdobie prevracania očami nad matkinými nápadmi (JA som tá matka), ale brožúrka sa stretla s vrúcnym ohlasom. Naše tri dcéry milujú túto pobožnosť a ja mám z toho veľkú radosť, keďže to posilňuje moju naivnú nádej, že sa na chvíľu všetko vráti do starých koľají a moje nezávislé dcéry sa ku mne po modlitbe deviatnika privinú alebo mi nakreslia kostrbatú kresbičku s tisíckou srdiečok (povzdych).

Keď sa tak počúvam, možno by bolo načase poupratovať si aj myšlienky, nielen poličky s knihami a brožúrkami (aj vy máte doma toľko deviatnikov?) Urobiť si kôpky, vytriediť tie pravdivé, založené na Ježišovom slove, od nepravdivých, ktoré nám počas roka podsúva svet so svojimi kritériami úspešného života. Zahodiť staré krivdy, horkosť, sebaľútosť a pocit, že sa veci musia diať podľa našich predstáv; pripomenúť si spoločné chvíle s tými, ktorým na nás záleží a berú nás takých, akými skutočne sme (aj so šedivejúcim obočím a zvláštnym zmyslom pre iróniu); odovzdať Kráľovi, ktorého čakáme, svoje predstavy o dokonalých sviatkoch, dokonalých deťoch, dokonalej sebe samej – a ukotviť ich vo vďačnosti za to, kým sme, kde sme a kto je tu s nami. A možno zrazu zistíme, že dokonalé sviatky sú vtedy, keď vnímame vznešenosť jeho príchodu a nechávame sa ňou roztopiť; že dokonalé deti nám už možno nekreslia obrázky, ale spolu s nami pečú naše nedokonalé medovníčky, smejú sa na rozsypanej múke a kýchaní nad škoricou a chcú s nami tráviť tento vzácny čas… a že je všetko tak, ako má byť.

Je tu. Advent, čas upratovania vlastného srdca.