Adoptuj si starkého!
Život, ktorého zmysel plynie vo vlnách prijímania novej generácie a odprevádzania tej staršej, asi nie je pre súčasnú mladú generáciu inšpiratívny. Alebo je chyba vo výchove k hodnotám?
Podľa prieskumov má nízka demografická krivka ešte jeden nielen štatistický dopad – končí sa obdobie nízkej bezdetnosti. To znamená, že pribúdajú páry, ktoré bez ohľadu na to, či žijú v manželstve, alebo nie, nemajú z rôznych dôvodov deti. Príčin je viac: mnohí ich nechcú, poniektorým sa podarilo nájsť životného partnera až neskoro a poniektorí sa rozviedli, skôr ako nejaké deti vôbec mali.
Zdá sa, že tí, ktorých sa to priamo týka, teda potenciálni rodičia, to momentálne ako tragédiu vo väčšine prípadov nevnímajú. Ich život je plný iných aktivít a majú pocit, že napĺňajú svoje dni tým, čo ich baví a po čom túžili. A často by tieto aktivity boli na realizáciu náročnejšie, ak nie nemožné s deťmi.
Horšia situácia je však s vnímaním a očakávaniami ich rodičov, teda potenciálnych starých rodičov. Často majú len jedinú túžbu – vidieť rásť svoju krv z vlastných detí, zažiť čas naplnenia a odmeny za svoju výchovu v podobe vlastných vnúčat. Keďže svoj čas „povinnej pracovnej dochádzky“ majú za sebou a pred sebou dni, v ktorých majú plnosť voľných minút, túžia ho investovať do niečoho, čo ostane po nich aj vtedy, keď už tu nebudú – a tou investíciou je z hľadiska emócií aj logiky vlastná rodina a jej pokračovanie.
V mnohých prípadoch však nemajú na kom túto túžbu darovať sa naplniť, a tak sa dni ich staroby míňajú smutne a majú pocit neužitočnosti. Svedectvom sú aj príbehy ľudí z domovov dôchodcov v zahraničí, kde často po upadaní a neprospievaní starkých ako životobudič pôsobilo otvorenie domova mladým ľuďom, respektíve spojenie tohto zariadenia so škôlkou.
V čase plného veku už majú seniori dosť trpezlivosti, múdrosti, nadhľadu a humoru, rovnako ako aj životných skúseností, ktoré sú neprenosné a ktoré by radi niekomu odovzdali. Niekedy na základnú chuť prežiť stačí hodinka dobrého rozhovoru denne. Na druhej strane sa deti a mladí učia žiť a rozumieť starším a nebrať ich len ako vykopávky, ale ako inšpiráciu na život a usmernenie.
Momentálne nemôžeme zmeniť rozhodovanie a správanie mladých párov. Ale môžeme urobiť dve veci. Vychovávať svoje deti k hodnotám, vďaka ktorým tretí groš nebude mať prečo zhrdzavieť – a raz sa dočkáme aj svojich vlastných vnúčat. (Ak ich teda naučíme, že najkrajšie je dávať z lásky nezištne a dočkať sa v jeseni svojho života ovocia ďalšej generácie.)
Ale teraz hneď si každý tam, kde sme, môžeme „adoptovať svojho starkého“ – ktorý je sám a nemá nikoho, respektíve nemá vnúčatá. Možno je to tvoja suseda alebo teta z kostola, možno pán s barlami, ktorého vídaš v obchode… Staňme sa generáciou, ktorá prinesie vietor a oživenie do ich dní!