Aby bola každá naša spoveď dobrá

Veď stačí ísť raz za rok, nie? Katolíci viac nemusia. Podľa cirkevných pravidiel je to úplne v poriadku. Toto si asi aktívny veriaci sám pre seba o spovedi nepovie. Čo potom? Aké pravidlá si treba osvojiť, ak mi nie je jedno, ako žijem, formujem a spytujem si svedomie?

Už malé deti sa pri príprave na prvé sväté prijímanie učia, ako sa majú spovedať a spytovať si predtým svedomie. Len ak ich potom rodičia nevedú k pravidelnému pristupovaniu k sviatostiam, asi ťažko si samy vypestujú nejaký návyk. Maximálne tak ešte pred Veľkou nocou a Vianocami. Mládežníci sa ešte pred birmovkou posnažia robiť s tým niečo, niekto aj pred prijatím sviatosti manželstva. Čo tak mať pravidelný čas na spoveď? Nereálne?

 

Zbaviť sa aspoň jedného hriechu

Nedávno som aj ja prežila, ako veľmi potrebujem spoveď raz za mesiac. Ale ak ju raz vynechám, čo sa stane? Možno nič hrozné, povedal by niekto. Oponenti sa vždy nájdu. Najčastejšie prídu s argumentom, že protestantské cirkvi nemajú individuálnu spoveď, len kolektívnu, a predsa si formujú svedomie. Áno, Katolícka cirkev prišla s takouto možnosťou po dôkladnom zvážení. Písmo nám tiež ukazuje príklad: „Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 16).A určite môžu mnohí ľudia naprieč celými dejinami svedčiť o tom, že je to dobré. Približuje ich to k Bohu a dostávajú viac milostí skrze sviatosť zmierenia.

Ak sa nám zdá, že sa stále spovedáme z tých istých vecí, čosi nebude v poriadku.

Jeden môj známy má skúsenosť, že pri spytovaní svedomia prosí o to, aby ho Boh zbavil aspoň jedného hriechu. A to sa mu skutočne po nejakom čase podarilo! Postupne mu však Boh odhaľoval nové hriechy, ktoré si predtým neuvedomoval. Takto sa človek očisťuje a mení sa jeho srdce. Dostáva iný pohľad na seba, ale nie preto, aby sa sám zo seba zhrozil.

 

Nielen deti si píšu hriechy

V tomto čase prijímajú deti v našich farnostiach prvýkrát Pána Ježiša. Aj na spoveď idú prvýkrát. Keď som sa ich pýtala, ako sa cítia, asi všetci povedali, že sa boja. Lenže aj mnohí dospelí prežívajú pred spovednicou nejaký strach. Dobrá príprava by nám mohla pomôcť zbaviť sa ho. Ideálne je nájsť si svojho spovedníka. Niekoho, kto mi vyhovuje povahovo, vekovo, intelektuálne… Aj vo farnostiach sú pri spovedi viacerí kňazi. Máme na výber. (Ak to nie je farnosť, kde je len jeden kňaz.) Už len tým, že chodíme do kostola, vieme aspoň odhadnúť, kto je nám najbližší.

Ako začať spytovanie svedomia? Najlepšie modlitbou k Duchu Svätému, aby nám pripomenul hriechy. Sú rôzne spovedné zrkadlá, písané aj podľa veku a stavu, stačí zájsť do obchodu s náboženskou literatúrou. Otázky na spytovanie svedomia si môžeme klásť podľa Desatora aj podľa hodnotenia vzťahu s Bohom, blížnymi a k sebe samému.

Možno sa to niekomu bude zdať smiešne či detské, ale je dobré napísať si hriechy. Aj ja som sa po čase vrátila k písaniu hriechov a pri spovedi si to normálne otvorím a čítam. Potom to zničím, spálim. Ale takto viem, že som sa dôkladne pripravila. Nie ako niekedy predtým, len narýchlo cestou do kostola alebo až v kostole v hlbokom lovení spomienok na to, čo som vlastne za ten čas napáchala.

 

 

Nacvičiť si dobrú smrť

Čas prípravy na spoveď je veľmi dôležitý. Doma sa asi ťažko robia duchovné cvičenia, kde by sme mali ticho a možnosť sústrediť sa, ale treba skúšať. Don Bosco vraj učil svojich zverencov, že sa majú pripraviť na spoveď tak dobre, aby boli hodní ísť po nej do neba. Takzvané cvičenie dobrej smrti. Boh mu totiž dával poznať, že niektorí jeho chlapci v blízkom čase naozaj zomrú. Keby sme vedeli, že nás čoskoro čaká odchod na druhý svet, vyzerala by naša spoveď inak?

Na spoveď k svätému pátrovi Piovi sa čakalo v dlhých radoch. Ľudia túžili po dobrej spovedi s ním. Pomocou jeho charizmy poznania sa spoveď stala pre mnohých veľkým očistením a zážitkom. Takú možnosť tu teraz nemáme, ale aj nám môže dať Duch pravdy poznanie v príprave pri spytovaní svedomia.

Ak sme dobre pripravení na spoveď, nemali by sme viac prežívať strach, veď to ideme odovzdať Bohu. On o nás vie, to len nám je ťažko prijať sa a vidieť v pravde. Po kňazovom rozhrešení nesmieme zabudnúť na skutok pokánia a predsavzatie, v čom sa chceme polepšiť. Sviatosť zmierenia nemá za následok len odpustenie hriechov a pokoj, ale je to tiež začiatok cesty obrátenia, ak chceme opäť žiť spoločenstvo s Bohom a meniť svoj život podľa neho. Svätí zrejme zo dňa na deň nebudeme, ale treba sa o to snažiť. Malými krokmi – zmenou srdca a konaním dobra.

 

Zhrnutie dobrej spovede v bodoch:

• Pravidelný prístup k sviatosti zmierenia (napríklad raz za mesiac)
• Nájsť si svojho spovedníka
• Prosiť Ducha Svätého o poznanie hriechov
• Používať vhodné spovedné zrkadlo (otázky) pri spytovaní svedomia
• Písať si hriechy
• Snažiť sa zbaviť aspoň jedného hriechu
• Konať dobro