Abeceda dobrého rodiča

V Knihe Prísloví (31, 10-31) nájdeme Zlatú abecedu o dobrej žene. A čo tak abeceda o dobrom rodičovi? Aké vlastnosti by mal mať?

A – autentický

Ten, ktorý autenticky prežíva svoj život, vieru, manželstvo aj rodičovstvo. Nie nejako povrchne, ale do hĺbky, živo, reálne. A z tejto autenticity čerpajú aj deti a túžia ju žiť.

 

B – bohabojný

„Blažený muž, ktorý sa bojí Pána, a má veľkú záľubu v jeho príkazoch,“ čítame v žalme (112, 1-2). Viera bohabojného rodiča je pevná, dôveruje Bohu a odovzdáva mu celý svoj život, Pán je jeho skalou a prioritou číslo jeden – a tomu učí aj svoje deti.

 

C – citlivý

Citlivý na Božieho ducha, svoje dieťa i okolnosti života. S citlivosťou vychováva, vedie, sprevádza a učí. Citlivo vníma slzy svojho dieťaťa, jeho bolesti, ale aj radosti a smiech. Neposudzuje, nebagatelizuje, ale pristupuje s citlivou úctou plnou lásky.

 

D – dobrotivý

V jednom zo žalmov vyznávame Bohu, že „jeho dobrota je nesmierna“ (Ž 21, 20). Dobrý rodič túži byť odrazom Božej dobroty, ktorú následne sprostredkúva svojim deťom. Lebo ako prosíme: „Nech som dôkazom tvojej dobroty.“ (Ž 86, 17)

 

E – empatický

Vie sa vcítiť do prežívania, bojov svojho dieťaťa a prežívať ich spolu s ním. Dieťa sa tak cíti prijaté – nech je v akomkoľvek rozpoložení či životnej situácii.

 

 

F – fantazijný

Nebojí sa sveta fantázie detí a vie doň vstúpiť. Má rád rozprávky a objavuje ich svet spolu s deťmi. Pri hre a rozprávkach má odvahu zabudnúť na to, že je dospelým, a stáva sa opäť dieťaťom.

 

G – galantný

Zdvorilý, dáva prednosť svojim deťom, uprednostní ich potreby pred svojimi. Ale zároveň má poriadok vo svojom živote a vie oddychovať a mať aj čas sám pre seba, aby načerpal a potom to mohol dávať ďalej.

 

H – humorný

Má zmysel pre humor – nie ironický a posmešný, ale ten, ktorý prináša radosť, smiech a dobrú atmosféru. Humor, ktorý oživuje srdce. K tomu vedie aj svoje deti, aby vedeli mať dobrý zmysel pre humor – ktorý neuráža, ale buduje. Vie sa zasmiať aj sám na sebe, čomu ich tiež učí.

 

I – inšpiratívny

Inšpiráciu čerpá od Boha, ľudí vo svojom okolí a následne sám inšpiruje svoje deti. Inšpiruje ich k láske, novosti, nádeji, odvahe, zodpovednosti, viere a mnohým ďalším dobrým veciam.

 

J – jemný

Nie je voči svojim deťom tvrdý, ale jemný (hoc to nevylučuje to, že povie, keď veci nie sú správne, upozorní, napomenie – s láskou). Vlastnú jemnosť srdca potom následne prenáša aj do detských sŕdc.

 

 

K – kreatívny

Kreatívny nielen v zručnostiach a tvorivých veciach, ktoré sú tiež výhodou a slúžia na dobré, ale toto nie je primárne – ide najmä o kreativitu v láske, spôsobe, akým miluje svoje deti, preukazuje im to a stará sa o ne.

 

L – láskavý

Apoštol Ján píše: „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1Jn 4, 7-8) Láska, ktorá je prameňom a vrcholom všetkého, sa vylieva zo srdca rodiča hojnými prúdmi na jeho dieťa.

 

M – milosrdný

Odpúšťa a dáva novú šancu, neodmieta dieťa a nezavrhuje, keď sa prehreší voči nemu. Svojím milosrdenstvom poukazuje na milosrdenstvo Boha Otca.

 

N – nemenný

Nie je závislý na náladách svojho dieťaťa, ale je pevný, otcovský (materinský) a dáva dieťaťu neprestajný pocit bezpečia a toho, že je milované – nech sa deje čokoľvek a nech urobí čokoľvek.

 

O – obetavý

Kristova obeta jeho života je preňho príkladom, ako obetovať život za svoje dieťa. Z tejto obety vychádza, čerpá a následne ju darúva ďalej. Je ako zrno hodené do zeme: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12, 24)

 

P – pravdivý

Neklame, nepodvádza, je úprimný, poctivý a pravdivý v celom svojom živote, čím je príkladom pre svoje deti. Práve prežívanie v pravde ho vedie k radosti a životu v plnosti. Veď: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8, 32)

 

 

R – rozumný

Vie poradiť, usmerniť – ak je to potrebné, tak aj (s láskou) napomenúť. Je svojmu dieťaťu prvým radcom a učiteľom.

 

S – spravodlivý

Nerozsudzuje na základe svojich emócií či zdanlivých domnienok, ale je spravodlivý – dáva každému to, čo mu patrí (a áno, v láske vždy o kúsok pridá).

 

T – trpezlivý

„Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie,“ píše apoštol Peter (2Pt 3, 9). A z tejto trpezlivosti sa rodič učí a čerpá aj pre deti.

 

U – úprimný

Úprimnosť, ktorá vyviera z jeho pravdivosti, vzbudzuje dôveru. Deti tak nemajú strach prísť, aj keď niečo vyvedú, zlyhajú, zablúdia. Vedia, že doma nájdu pravdivú lásku – hoci pravdu, ktorá môže niekedy bolieť a znieť ťažko, ale vždy povedanú s láskou a vedomím toho, že sú milované.

 

V – verný

Vernosť, ktorá je odrazom Božej vernosti a nie správania či životného štýlu dieťaťa. Odrazom toho, ako píše apoštol Pavol o Bohu, že „ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže“ (2Tim 2, 13). Vernosť, ktorá sa nezakladá na emóciách, okolnostiach, skutkoch, ale na rozhodnutí, láske a čerpaní z Božej vernosti.

 

Z – zrelý

Rodič, ktorý je emocionálne aj ľudsky zrelý (alebo k tomu aspoň smeruje). Z jeho zrelosti vychádzajú jeho myšlienky, slová aj správanie a skutky. Vo svojej zrelosti je zapustený v Bohu a „je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká“ (Ž 1, 3).