9 spôsobov modlitby svätého Dominika (a ako ich žiť aj dnes)
Svätý Dominik Guzmán, zakladateľ Rehole kazateľov (dominikáni), bol známy nielen svojím prístupom ku kázaniu, ale aj rôznorodými spôsobmi modlitby. Niektoré z nich využíval denne, iné iba pri špeciálnych príležitostiach. Každý z nich však mal svoj osobitný význam.
Titulná snímka: My Catholic Life
PRVÝ SPÔSOB: HLBOKÝ ÚKLON
Prvý spôsob Dominikovej modlitby pozostával z toho, že sa hlboko sklonil pred oltárom, akoby to bol Kristus.
Úklon znamená pokoru. Kedykoľvek sa svätý Dominik ocitol pred krížom, pripomenul si, ako sa náš Pán pokoril a vzdal mu úctu svojím telom – vystrel sa a hlboko sa uklonil. To učil aj svojich bratov – aby si pripomínali Kristovo pokorenie na kríži a sami sa pokorili pred jeho veľkosťou. Spolubratom tiež pripomínal, aby sa uklonili vždy pri modlitbe Sláva Otcu a vzdali tak úctu Najsvätejšej Trojici.
A čo ja? Dokážem sa ukloniť krížu a prejaviť mu tak úctu? Dokážem si pokľaknúť pred svätostánkom? Prežehnať sa, keď prechádzam okolo kostola alebo kaplnky?
DRUHÝ SPÔSOB: LEŽMO TVÁROU NA ZEMI
Často sa svätý Dominik modlil tak, že sa vrhol na podlahu s tvárou obrátenou k zemi. Jeho srdce bolo naplnené hlbokou ľútosťou.
Občas sa modlil potichu, občas nahlas, tak, že bratia počuli, ako recituje slová Písma: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Takýmto spôsobom vyjadroval ľútosť nad svojimi hriechmi, no často prosil aj za hriešnikov celého sveta. Mladším bratom pripomínal: „Ak nemôžete plakať nad svojimi hriechmi preto, že ste sa žiadnych nedopustili, myslite na veľký počet hriešnikov, ktorým by ste mohli vyprosiť milosrdenstvo.“
Ako vyzerá moja ľútosť nad hriechmi? Pomodlím sa zadané pokánie od kňaza a tým to končí? Dokážem si uznať vinu a ospravedlniť sa?
TRETÍ SPÔSOB: BIČOVANIE
Vstal zo zeme, bičoval sa železnou reťazou a volal: „Tvoj poriadok ma vedie priamo do cieľa.“ (Ž 17, 36)
Kľačiac na zemi bičoval sa železnou reťazou hovoriac: „Tvoj poriadok ma vedie priamo do cieľa.“ (por. Ž 17, 36) Potom platilo pre celý rád nariadenie, aby sa všetci bratia na znak úcty a spomienky na príklad svätého Dominika bičovali na obnažené ramená bičmi s drevenými guličkami. Robili to za svoje hriechy alebo za hriechy svojich dobrodincov.
Dokážem ja prinášať obetu za hriešnikov? Viem sa postiť, zriecť sa niečoho, čo mám rád a čo mi je milé?
ŠTVRTÝ SPÔSOB: KONTEMPLÁCIA KRÍŽA
Svätý Dominik sa postavil pred oltár alebo kríž a pozorne sa zahľadel na Ukrižovaného Krista, ktorého kontemploval. Pritom si niekoľkokrát kľakol.
Veľmi často takto strávil čas medzi kompletóriom a polnocou. Nejaký čas stál, potom opäť kľačal, niekedy to opakoval i stokrát a opakoval slová malomocného z evanjelia, ktorý na kolenách prosil: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť“ (Lk 5, 12). Občas sa zdalo, že vo svojej mysli akoby vstúpil do neba, na tvári sa mu zjavila čistá radosť a utieral si z tváre slzy. Vtedy vyzeral ako smädný muž, ktorý objavil prameň, alebo ako pútnik vracajúci sa do vlasti.
Koľko času trávim pred tvárou Krista? Nad čím vtedy premýšľam?
PIATY SPÔSOB: POSTOJ OTVORENÝCH RÚK
Keď bol svätý Dominik v kláštore, často sa postavil pred oltár vzpriamene, natiahol ruky pred seba, akoby boli otvorenou knihou. Bol sústredený tak zbožne a hlboko, akoby skutočne čítal v Božej prítomnosti.
Vtedy sa zdalo, že si priam vychutnáva Božie Slovo, že si užíva čas modlitby. Ba aj keď cestoval, dokázal si nájsť chvíľu, kedy sa úplne sústredil na nebo – a práve vtedy by ste ho započuli isto citovať niečo z Písma, akoby čerpal zo studnice Spasiteľa. Bratia boli pohnutí týmto príkladom a snažili sa ho čo najviac napodobňovať.
Komu alebo pre čo dokážem ja otvoriť svoje ruky? Za koho sa modlím? Dokážem na chvíľu vypustiť veci pozemské a sústrediť sa len na veci nebeské?
ŠIESTY SPÔSOB: POSTOJ KRÍŽA
Svätý Dominik niekedy pri modlitbe rozpäl ruky do podoby kríža a vzpriamene stál, podobne ako sa Pán modlil visiac na kríži s rozpätými rukami.
Svätec nepoužíval často tento spôsobom modlitby, iba vtedy, keď tušil, že skrze modlitbu sa môže odohrať veľký zázrak. Svojich bratov k tejto špecifickej modlitbe nepovzbudzoval, ale ani im ju nezakazoval. Svätý Dominik, modliac sa v tomto postoji, vzkriesil z mŕtvych chlapca – a to za prítomnosti ďalších bratov, sestier i kardinálov.
Verím, že modlitba má silu robiť zázraky? Uvedomujem si však, že Boh nie je automat, ktorý musí vypočuť všetky moje modlitby? Kedy som cítil silu modlitby – svojej vlastnej alebo niekoho iného?
SIEDMY SPÔSOB: POSTOJ ŠÍPU MIERIACEHO DO NEBA
Dominika bolo možné často vidieť, ako sa celým svojím telom vzpína k nebu, ako keď napätý luk vystrelí šíp priamo do výšky.
Raz sa v Boloni po takejto modlitbe Dominik radil so staršími bratmi o jednej veci, v ktorej bolo treba rozhodnúť. Nebolo to nič nezvyčajné, pretože, ako hovorieval: „Jedna vec sa môže zdať jednému dobrá, inému nie.“ Vtedy sakristián vošiel do miestnosti a požiadal, aby niekto išiel do „ženského“ kostola, pretože istá žena žiada o spoveď. Potom, špekajúc, no stále dostatočne nahlas, poznamenal: „Krásna pani si vás žiada, ihneď choďte!“ Dominka naplnil Svätý Duch a spolubratia na neho hľadeli priam so strachom. Zavolal si sakristiána: „Čo si to povedal?“ „Žiadal som, aby prišiel do kostola kňaz.“ „Hanbi sa a vyznaj hriech, čo máš na perách. Boh, ktorý všetko stvoril, mi dal vedieť, na čo si myslel, keď si vyslovil tie slová.“ Potom ho potrestal a povedal: „Choď, môj synu, teraz si sa naučil, ako máš hľadieť v budúcnosti na ženy. Uisti sa, že ich nebudeš súdiť podľa vzhľadu, a tiež sa modli, aby ti Boh dal čisté oči.“
Aký je môj pohľad? Ako hľadím na ostatných? Na rodinu, priateľov, príbuzných, kolegov, spolužiakov? Hľadím na nebo? Vidím v nich Krista?
ÔSMY SPÔSOB: SEDIEŤ A ROZJÍMAŤ
Plný Ducha, ktorého načerpal z Božieho Slova spievaného v chórovej modlitbe alebo čítaného počas obeda, usadil sa a čítal, alebo sa modlil,…
Po modlitbe alebo po jedle vyhľadával Dominik čas osamote, v cele alebo niekde inde. Usadil sa, prežehnal sa a začal čítať Božie Slovo. Tomu, kto ho pozoroval, sa mohlo zdať, že sa rozpráva s dobrým priateľom. Pokyvkával hlavou ako v družnom rozhovore, potom sa zdalo, že sa s niekým háda, potom sa smial, plakal, šepkal či sa bil do pŕs.
Nachádzam si čas na čítanie Biblie? Čerpám z nej ako z prameňa?Užívam si čas s Božím Slovom?
DEVIATY SPÔSOB: MODLITBA V CHÔDZI
Niekedy poodišiel od svojich sprievodcov, šiel pred nimi alebo, častejšie, za nimi v určitej vzdialenosti, a keď šiel takto sám, modlil sa a ožil pri rozjímaní tak, akoby v ňom vzplanul oheň.
Modlitba si niekedy vyžaduje chôdzu a niekedy si vyžaduje vykročenie. O tom hovorí aj istý príbeh zo života svätého Dominika. Do kostola bratov kazateľov v Boloni prišiel diabol, ktorý na seba zobral podobu mladého frivolného muža. Žiadal spoveď – a piati kňazi ho nedokázali vyspovedať. Jeden po druhom odchádzali, zhrození tým, čo počuli, bez toho, aby vyriekli rozhrešenie. Brat sakristián sa rozhodol zavolať Dominika, ktorý sa práve nachádzal v kláštore. „To je škandál. Kňazi hlásajú odpustenie, no nie sú schopní ho udeliť hriešnikovi,“ povedal sťažujúc sa na predchádzajúcich piatich kňazov. Dominik prerušil modlitbu, postavil sa a išiel si vypočuť diablovu spoveď. Keď vstúpil do kostola, prišiel k nemu diabol a Dominik hneď spoznal, o koho sa jedná. „Ty diabolský duch, prečo pokúšaš služobníkov Božích pod rúškom zbožnosti?“ A hneď ho pokarhal. Diabol zmizol a v kostole po ňom ostal iba zápach síry. Sakristián ostal užasnutý a prestal sa hnevať na kňazov.
Kde potrebujem vykročiť ja? Kedy som bol naposledy na spovedi? Aká dlhá je moja cesta k spovednici?