7 vecí, o ktoré prichádzaš, ak nemáš stretko
Kto už chodí do nejakého spoločenstva, vie, že je nevyhnutné mať svoju malú skupinku, čiže stretko. Načo je dobré? A vôbec, mal aj Ježiš stretká?
Samozrejme, že mal. Aj Boží Syn mal svoju skupinku. Boli v nej predsa dvanásti apoštoli. Potrebovali sa viac spoznať, modliť sa, radiť sa a tak mohli slúžiť. Rovnako tak robili aj prví kresťania, keď sa stretávali po domoch, lámali chlieb a spolu jedli. (Sk 2, 46)
Nejde teda o nič nezvyčajné ani vymyslené v dnešných časoch, ale o pokračovanie dávneho princípu, ktorý je aj biblicky podložený.
Vo veľkom spoločenstve sa každý stratí. Členovia sa nemajú šancu dobre spoznať, povzbudiť sa či pomodliť sa za nejaké konkrétne úmysly. Ak niekto chodí do kostola či na masovejšie duchovné podujatia, je to určite super, ale na budovanie hlbších vzťahov ani viery v Boha to nestačí úplne.
Niekto môže namietať, že predsa mu to k životu a viere vôbec nechýba, vie ju prežívať či dokonca v nej rásť aj bez stretka. Nuž potom mu zrejme bude chýbať zopár dôležitých vecí:
1. Nemá sa s kým dôverne porozprávať
Nielen ako s kolegami v práci či spolužiakmi v škole plytko a povrchne o menej podstatných udalostiach z domu, o zážitkoch z víkendu či o klebetách, kto si čo dal do statusov a príbehov na sociálnych sieťach.
Pri dôvernom rozhovore v skupinke ide o naozajstné prežívanie a pocity človeka. V slobode môže každý člen stretka povedať, ako sa má, čo ho teší, trápi, ako sa mu darí modliť, chodiť na omše, čítať Písmo atď. Nie je to spoveď, ani sedenie na terapii ako u psychológa. Má to byť úprimné vyznanie sa o sebe blízkym ľuďom, ktorí sa zaväzujú tieto informácie nerozširovať inde.
2. Nemá sa ako a za koho v jednote pomodliť
Načo sa vlastne modliť na stretku? „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20) Sila spoločnej modlitby je skutočne veľká. Duch Svätý neraz viac koná v takej modlitbe, viac uzdravuje, rozciťuje, otvára oči, prináša povzbudenie v rôznych formách.
Zaiste aj osobná modlitba je potrebná a nevyhnutná. V kostole je zas modlitba menej osobná, lebo je určovaná podľa predpísaných pravidiel obradu. V skupinke je to iné, zrazu tam začne pôsobiť jednota a láska, ak sa členovia dostatočne otvoria a nebudú sa hanbiť pred sebou za slová, ktoré adresujú Bohu.
Možno nemusia byť hneď všetci úplne osobní a zachádzať do detailov, ktoré riešia iba s Bohom sami. Ale pri spoločnej modlitbe vidíme viac, ako kto ďakuje, prosí či chváli Boha, ako o ňom rozjíma, alebo ako rozoberá Božie slovo. Zrazu možno niekto pocíti lásku, že sa iní modlia za jeho úmysly, niekto prežije, že ho Boh volá modliť sa za iných.
3. Nemá blízku osobu, s ktorou vie rásť vo viere
Určite nebudeme len tak hocikomu rozprávať, čo sme prežili napríklad po spovedi či pri čítaní duchovnej literatúry, či na nejakej formačnej prednáške. Členovia skupinky sú si navzájom blízki. S nimi sa preto dá debatovať o duchovných veciach. Stretko je otvorené rôznym témam a členovia istotne za posledné obdobie niečo s Bohom prežijú.
Formačné témy skupinka väčšinou dostáva dané od vedúcich spoločenstva, no sú aj voľnejšie stretká či partie služobníkov, ktoré sa zameriavajú na svoje témy. Takto sa každý môže dozvedieť niečo nové, či vie si upevniť vedomosti z katechizmu alebo náuky Cirkvi.
4. Nemá svedectvo iných hneď poruke
V skupinke si členovia stretka povedia veľakrát aj to, ako im Pán Boh pomáhal, ako konal v ich živote. Možno nepôjde vždy o veľké zázraky či uzdravenia z nevyliečiteľných chorôb, aj keď, samozrejme, i tie sa dejú. Skôr sú to povzbudenia, a teda aj jasné dôkazy toho, že Boh zasahuje do života ľudí, do ich problémov.
Pri takejto vzájomnej podpore svedectvami skutočne oveľa viac rastie dôvera Bohu. Rastie aj túžba po tom, aby Boh naďalej konal, zrazu človek vie, že to ide a je to dobré, lebo jeho život je v rukách Všemohúceho.
5. Nerastie v službe
Členovia stretka zvyčajne dostávajú aj nejaké úlohy. Najčastejšie je to materiálna pomoc či starostlivosť o širšie spoločenstvo, upratovanie spoločnej budovy, obsluha pri pohostení atď.
Ľudia tak rastú v láske, keď sa môžu zapojiť do služby. Vidieť brata a sestru, keď som mu nejako poslúžil(a), je neraz veľkou radosťou. Aj svätý Peter vo svojom liste píše: „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.“ (1 Pt 4, 10)
6. Nemá s kým niesť svoje bremeno
„Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“ (Gal 6, 2) Ak je človek sám, neraz je bezradný vo svojich starostiach. Na stretku mu však ostatní veľakrát poradia, pomodlia sa za jeho problémy, fyzicky či finančne pomôžu. Najmä v ťažších chvíľach je z malej skupinky zomknutá partia, ktorá robí všetko preto, aby sa každý člen mal lepšie a prežil nádej v hocijakej situácii. Nikto by zo stretka nemal odchádzať nevypočutý či neprijatý, ba dokonca mal by odísť naplnený a povzbudený.
7. Prichádza aj o inšpiráciu do bežných vecí
Stretká totiž fungujú väčšinou v domácnostiach ich členov. A tak stretkári hneď vidia, kto má aký štýl bývania, k čomu inklinujú, čomu sa venujú vo voľnom čase a získava sa celková predstava o rodine.
V neposlednom rade sa chystá aj nejaké pohostenie, koláčik či chlebíky. A tu si gazdinky vymieňajú recepty, radia si pri bežných prácach. Muži si radia pri stavebných či technických veciach. Aj keď je jasné, že tento dôvod je okrajový či menej duchovný, ale predsa je u mnohých, najmä v koláčovej časti, veľmi obľúbený. Aj takto sa zo stretkárov stávajú kamaráti či blízki priatelia.