7 vecí, ktoré nás môže nový blahoslavený Carlo Acutis naučiť

Práve dnes (10. októbra) bol v Assisi blahorečený pätnásťročný chlapec Carlo Acutis (1991 – 2006), ktorý zomrel na leukémiu v povesti svätosti. Počítačový génius, fascinovaný Eucharistiou i modlitbou ruženca, ale zároveň obyčajný chalan, športovec, plný života a radosti. Čo nás môže tento mladík – azda nový patrón internetu – naučiť?

1. Nehľadajte seba, ale Boha.

„Byť stále zjednotený s Ježišom – to je môj životný program!“ povedal mladík. Rád sa rozprával s Ježišom o všetkom, čo prežíval a cítil. Nehľadal seba, ale Boha: „Nie ja, ale Boh,“ opakoval často. Jeho kompasom bolo Božie slovo, pozýva nás, aby sme ho čítali každý deň. „Posväcovanie nie je proces, pri ktorom sa niečo pridáva, ale naopak – uberá. Menej ‚ja‘, aby som nechal miesto pre Boha,“ povzbudzuje. Obrátenie vnímal jednoducho – stačí zdvihnúť zrak zdola hore. Zdôrazňoval, že iba ten, kto koná Božiu vôľu, bude naozaj slobodný. „Smútok je pohľad obrátený na seba, šťastie je pohľad obrátený na Boha,“ to sa usiloval žiť aj v posledných chvíľach života, keď jeho telo zachvacovala rakovina. „Skutočný učeník Ježiša Krista je ten, kto sa ho snaží v každej situácii napodobniť a konať Božiu vôľu,“ vravel.

 

2. Ste originálni a Boh má pre vás neopakovateľný príbeh.

Carlo nebol „suchým“ svätým, vážnym, bez štipky humoru a len so zloženými rukami pri modlitbe. Vôbec nie. Bol to šťastný chlapec s úsmevom, ktorý vedel nakaziť, s veľkým zmyslom pre humor, mal chuť žiť a bol schopný snívať. Rád športoval, mal rád hudbu, technológie i zvieratá. Bol poslušný, ale mal aj svoje chyby. Po smrti o ňom jeden kňaz, ktorý ho dobre poznal, napísal: „Carlo, vidím tvoje jasné a žiarivé oči. Dívaš sa nimi, ale nie pohľadom tejto zeme. Pohľadom jasným a žiarivým. Oči anjela, pohľad neba.“

Jeho obľúbenou poéziou bola Pieseň brata Slnka, rovnako ako príklad svätého Františka z Assisi, ktorého však nekopíroval, len sa ním inšpiroval. Jedna z jeho najznámejších viet je: „Všetci sa rodia ako originál, no mnohí zomierajú ako fotokópia.“ Alebo slová, ktoré sú takisto odkazom pre nás všetkých: „Boh napísal pre každého jedného z nás jedinečný a neopakovateľný príbeh, ale nechal na našu slobodu, aby sme k nemu dopísali záver.“

 

 

3. Svätosť je vaším reálnym cieľom, ku ktorému smerujete.

Carlo, nežil svoju svätosť „čudácky“, ale originálne a svojím vlastným spôsobom. Túžil po svätosti a smeroval k nej: „Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní.“ Alebo na inom mieste vraví: „Ak Boh bude vlastniť naše srdce, my budeme vlastniť večnosť!“ Bol svätcom, ktorý sa nebál technológií a využíval ich na evanjelizáciu – tak zužitkoval svoj veľký dar od Boha. Moderný evanjelizátor vo vodách internetu. (To ak by ste si náhodou mysleli, že svätí by sa mali internetu vyhýbať.) Avšak aj s internetom vedel narábať striedmo a bol preňho dobrým sluhom, nie zlým pánom. „Svätým môžeš byť aj ty. Je potrebné po tom túžiť z celého srdca. Ak po tom ešte netúžiš, treba o to s vytrvalosťou prosiť Pána,“ hovoril.

 

4. Eucharistia je diaľnicou do neba, preto ju prijímajte často.

Carlo, mladý chlapec, bol fascinovaný Eucharistiou: „Ježiš je veľmi originálny, pretože sa ukryl v kúsku chleba… iba Boh mohol urobiť takúto neuveriteľnú vec…“ Volal ju svojou „diaľnicou do neba“, cestou, ktorá vedie priamo do večnosti, ak ju prijímame často. Od siedmich rokov k nej pristupoval denne a pozýval k tomu aj ostatných. „Čím viac prijímame Eucharistiu, tým viac sa stávame podobní Ježišovi,“ opakoval. Eucharistiu považoval za vrchol lásky a sviatosť, skrze ktorú z nás Boh robí dokonalé osoby, ktoré sú stvorené na jeho obraz. Svoju lásku k Eucharistii prejavil aj tým, že vytvoril výstavu o eucharistických zázrakoch vo svete, ktorá obehla celý svet. „Uvažujme… táto obeta kríža, ktorá sa udiala pred dvetisíc rokmi, sa stáva prítomnou nekrvavým spôsobom pri všetkých svätých omšiach, ktoré sú slúžené každý deň. Ako Ján – aj my môžeme stáť pri tom istom kríži,“ hovorí mladík s múdrosťou. „Máme väčšie šťastie ako zástupy pred dvetisíc rokmi, pretože oni, aby stretli Ježiša, museli ho ísť hľadať do dedín, zatiaľ čo nám stačí ísť do kostola neďaleko nášho domu a nájdeme ho reálne prítomného v Eucharistii. Jeruzalem máme pod svojimi oknami,“ pokračuje. Carlo často adoroval Eucharistiu – bolo to preňho miesto, kde naberal silu do všetkého, čo žil. Zároveň nás vyzýva, aby sme ďakovali Ježišovi za tento veľký dar, ktorý nám dal.

 

5. Nebojte sa často pristupovať k sviatosti zmierenia.

Sviatosti boli pre Carla prostriedkom na ceste do neba a vedel, že prostredníctvom intenzívneho sviatostného života sa získavajú čnosti. Spovedal sa každý týždeň a hovoril, že jediná vec, ktorej sa mám báť, je hriech: „Keď chce teplovzdušný balón vystúpiť do výšky, musí zhodiť záťaže. A podobne aj duša, ktorá sa túži vzniesť od neba, musí sa zbaviť aj tých najmenších záťaží – a nimi sú všedné hriechy. Ak nás ťaží ťažký hriech, duša padá k zemi. A spoveď je ako oheň, je potrebné často pristupovať k spovedi.“ A inde dodáva: „Prečo sa ľudia tak veľmi starajú o krásu svojho tela, a nestarajú sa o krásu svojej duše?“

 

https://www.slovoplus.sk/matka-carla-acutisa-nebola-som-vzornou-katolickou-matkou/

 

6. Hľadajte Krista vo svojich blížnych – obzvlášť chudobných.

Svedectvá hovoria o tom, že Carlo neadoroval len Krista v bohostánku – hoci to robieval veľmi často –, ale nachádzal ho aj v chudobných. „Milovať zajtrajšok znamená dať to najlepšie zo seba už dnes,“ vravel. Svojimi úsporami podporoval vývarovňu pre chudobných, spravovanú kapucínmi v Miláne, pomáhal núdznym a bezdomovcom vo svojom okolí. Už ako jedenásťročný pomáhal s vyučovaním katechizmu vo svojej farnosti. Jeho skutky lásky neboli nápadné, ale neraz skryté. Až na jeho pohrebe jeho mama zbadala, že Carlo bol priateľom mnohých chudobných – a ona si to predtým nevšimla. „Život je dar, pretože pokiaľ sme na tejto zemi, môžeme zvyšovať svoju úroveň lásky. Čím vyššia bude, tým viac sa budeme tešiť večnej blaženosti Boha,“ povedal mladík. Namiesto toho, aby si kúpil hru, zabezpečil napríklad spací vek pre bezdomovcov. Rovnako nerád míňal peniaze na bezcenné veci. Ak mu mama chcela kúpiť druhé topánky, povedal jej, že mu stačia jedny a nech radšej pomôžu chudobným.

 

7. Modlite sa každý deň ruženec a budujte vzťah s Máriou.

Carlo sa každý deň modlil ruženec a pozýval k tomu aj druhých. Táto modlitba mu bola veľmi blízka. O Panne Márii hovoril ako o jedinej žene svojho života: „Láska, ktorú má Panna Máriu ku každému z nás, mi dáva veľkú nádej.“ Raz prosil v Pompejách pred Madonou za obrátenie jednej pani. Tá sa vrátila k sviatostiam a mladík to vnímal ako potvrdenie toho, že modlitba ruženca je účinná. „Pán Ježiš si pri vtelení ako matku vybral chudobné pätnásťročné dievča a ako domnelého otca chudobného tesára. Keď sa mal narodiť, nebolo pre neho miesta, našla sa len maštaľ. Uvažujme: Betlehem bol lepší ako mnohé dnešné domy, v ktorých je Pán odmietaný a často hanobený. Chudobné pätnásťročné dievča a chudobný tesár sa stali rodičmi Boha, ktorý si zvolil chudobu a nie luxus. Pre mňa je to neuveriteľná vec!“ povedal.

Blahoslavený Carlo Acutis, oroduj za nás!

 

BONUS

Pieseň o blahoslavenom Carlovi Acutisovi: Nie ja, ale Boh

 

 

…

Carlov život v skratke

Carlo sa narodil v roku 1991 v Londýne Andreovi Acutisovi a Antonii Salzano. Onedlho po narodení sa presťahovali do Milána. Študoval v Inštitúte Leva XIII. pod vedením jezuitov.

Bol počítačovým nadšencom i géniom. Mesiace pred smrťou publikoval na svojej webovej stránke zdokumentované eucharistické zázraky z celého sveta (vyšli aj knižne v slovenčine pod názvom Eucharistické zázraky vo svete).

Svätú omšu nevynechal odo dňa, ako sedemročný prvýkrát prijal Ježiša v Eucharistii. Každý týždeň pristupoval k sviatosti zmierenia, adoroval Ježiša v Eucharistii. Jeho kompasom bolo Božie slovo, rád sa modlil ruženec. Svoju lásku, ktorú čerpal z Eucharistie, prejavoval konkrétnymi skutkami lásky aj voči chudobným. Nevyhýbal sa technológiám, internetu, športu, hudbe a mal radosť zo života. Pápež František ho v apoštolskej exhortácii Christus vivit predstavil ako mladíka nasadeného v ohlasovaní evanjelia, čo realizoval využívaním nových technológií.

Vo veku pätnásť rokov zasiahla do jeho života leukémia, na ktorú onedlho zomiera. Po prijatí do nemocnice hovorí svojej mame: „Odtiaľ nevyjdem živý, mama.“ Svoje utrpenie obetuje za pápeža a Cirkev a 12. októbra 2006 vstupuje do večnosti.