7 tipov, ako to nevzdať s radosťou
Prečo sa ešte vôbec radovať, keď u susedov zúri vojna, niektorí nemajú dostatok peňazí na základné životné potreby a spoločnosť je rozdelená? A čo ja? Prečo sa mám tešiť zo všednosti, kde sme k sebe navzájom nevrlí a náš najhorší nepriateľ je čas? Má to ešte vôbec nejaký zmysel, radovať sa?
„Smej sa, smej sa duša moja!“ Takto nás pozýva vo svojej piesni Sima Magušinová k radosti. No niekedy je to naozaj náročné. Byť šťastný je chvíľkové. No prežívať radosť je čosi hlbšie. Je to najprirodzenejšia a najkrajšia emócia. Radosť vyjadruje duševnú pohodu človeka. Najpodstatnejšie je nenechať si svoju radosť vziať, a to je niekedy náročné. Preto je potrebné ukotviť ju v Kristovi.
- Chvíľka pre seba
Počas dňa a celého pracovného týždňa máme mnoho povinností. Stále v jednom kruhu. V týchto dňoch je potrebné vyhradiť si chvíľku pre seba. Či už to bude pätnásť minút alebo hodina. Počas tohto času môžeme robiť to, čo nám robí radosť. Čítanie dobrej knihy, vyrábanie niečoho pre potešenie či prechádzka. Radosť v nás môže prebudiť aj tanec či spev. Aj Dávid tancoval pred Pánom od radosti z jeho slávy (porov. 2 Sam 6, 14 – 15)
- Večer spoznať radosti dňa
Uprostred večera, pri západe slnka alebo pri zaspávaní je tiež vhodný čas na vďačnosť. Pri nej si uvedomíme, koľko dobra nám Boh denne dáva. Môžeme si premietnuť celý náš deň, čo sa v ňom udialo a môžeme týmto spôsobom poďakovať Bohu za dobrá a radosti dňa. Určite sa nájdu všedné situácie, ktoré v nás prebudili radosť. Môže to byť čokoľvek. Od úsmevu predavačky v obchode až po pekný obrázok vašich detí.
- Priateľ, zdroj radosti
Rodina a priatelia sú súčasťou nášho života. Do života nám ich prináša Boh, aby nám boli posilou aj v ťažkých časoch. Ako sa píše aj vo Svätom písme: „Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.“ (porov. Prís 17, 17) Niekedy aj dobrý a úprimný rozhovor pomôže zahnať zlé myšlienky. Keď sa vyrozprávame, poprípade vyplačeme „na ramene“ nášho priateľa či príbuzného, môžeme pocítiť radosť. Radosť, že na naše starosti nie sme sami. Avšak môžeme sa podeliť aj s našimi malými a veľkými radosťami. Ani nevieme, kedy, ako a čím potešíme toho druhého človeka.
- Modlitba, počiatok radosti
Na mieste je určite aj modlitba, teda rozhovor s tým, ktorý je sám zdrojom radosti. Boh nie je ten, kto nám hádže polená pod nohy. Boh nechce, aby sme v tomto živote trpeli. Boh skutočne nič z tohto nechce. Chce, aby sme žili v slobode, v jeho radosti. Modlitba je prostriedok, kde sa môžeme rozprávať so živým Bohom, ktorý pozná naše starosti aj radosti a vie radosť v nás prebudiť, ale aj urobiť ju hojnejšou. Ide aj o nastavenie mysle. Ak budeme upierať zrak a svoje modlitby na dobrého Boha, verme, že nám dá milosti, ktoré nám na tejto ceste pomôžu.
- V tichu objaviť radosť
Buďme ticho! Nemyslím to ako učiteľka v škole. Stíšme sa na chvíľočku. Zahľaďme sa do svojho vnútra. Urobme si kávu so svojimi myšlienkami. Nie sme roboti. Potrebujeme si niekedy aj takýmto spôsobom oddýchnuť, aby sme potom mali silu robiť všetky veci, ale aj silu radovať sa. Niekedy je toho príliš veľa. Príliš veľa podnetov, povinností a v tom všetkom stratíme nielen seba, ale aj radosť. Preto si nájdime chvíľku ticha. Aj v tichu, mimo sociálnych interakcií môžeme nájsť schovanú radosť kdesi v kútiku duše.
- Pomoc prináša radosť
Ak urobíme nejaký dobrý skutok, pocítime radosť v duši. Nezištná pomoc núdznemu či známemu človeku dokáže v nás prebudiť radosť. Sme povolaní konať dobro a byť nápomocní našim bratom a sestrám. Odmenou nám je radosť z toho, že sme niekoho obdarili alebo mu pomohli. Tento skutok nás stojí len štipku odvahy a kúsok z nášho času.
- Radovať sa v Pánovi
Sv. Pavol to skutočne nemal ľahké. Častokrát za šírenie Krista skončil v okovách alebo zbitý. No napriek tomu všetkému bol vždy plný radosti, že sa všetko deje na slávu Ježišovi! Niekedy si vravím, že by som chcela zmýšľať ako Pavol. Byť plná Krista a nebáť sa žiadnej skúšky. Vložiť všetku nádej v neho a radovať sa v ňom. Pavol nás k tomu pozýva: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (porov. Flp 4, 4) To neznamená, že sa teraz máme nasilu usmievať. Znamená to, že sa máme verne vložiť do rúk samotného Boha a veriť, že pre nás chce len radosť a že nám ju aj dá. A navyše, kto iný má začať so šírením radosti, ak nie my sami? Nech láska a radosť v našich životoch zvíťazia!