7 návykov skutočne efektívnych ľudí

Nemám čas, nevládzem. Som na pokraji vyhorenia. Kde sa stala chyba? A ako sa sem nedostať znova? Aha, asi som zabudla naostriť pílu! Alebo som prestala byť proaktívna?

Na Slovensko pred asi desiatimi rokmi dorazil nový fenomén. Pri zadaní slov time management, proaktivita, win-win systém, 7 návykov do vyhľadávača sa vám určite zobrazí meno Stephen R. Covey. Kto to bol a čo priniesol tomuto uponáhľanému svetu?

Od prvého vydania svetového bestselleru ubehlo už tridsať rokov. Kniha 7 návykov skutočne efektívnych ľudí však nestratila na aktuálnosti, ba čo viac – stretla sa s takým ohlasom, že vyšla aj v rôznych reedíciách a autorov syn, Sean Covey, vydal zjednodušenú verziu siedmich návykov pre tínedžerov. V čom tkvie tajomstvo úspechu tejto knihy, ktorú čítajú matky, manažéri, politici aj športovci?

Covey už v predslove svojej knihy vysvetľuje, že neobjavil Ameriku. Princípy, ktoré v knihe predstavuje, nie sú plodom nejakých skúmaní alebo novej, práve otestovanej teórie. Sedem návykov vychádza zo všeobecne univerzálnych zákonov platných stáročia, ktoré on iba pomenoval a zoradil. Argumentuje tým, že problémy, s ktorými ľudia bojujú, ostávajú stále rovnaké, a tým pádom aj riešenia na ne sú univerzálne. Princípy, ktorými sa riadia úspešní ľudia, boli, sú a budú rovnaké v každej prosperujúcej spoločnosti.

 

Návyk 1: Buďte proaktívni

Ľudí možno rozdeliť na základe ich reakcií na rôzne podnety. Človek proaktívny je človekom zodpovedným. Proaktivita ako taká neznamená len prevzatie iniciatívy, ide najmä o to, že ako ľudia sme zodpovední za naše životy a za to, akým smerom sa budú uberať. Možno nedokážeme ovplyvniť všetky veci, ktoré sa nám v živote dejú, no ak sme proaktívni, môžeme ovplyvniť a vedome ovplyvňujeme našu odozvu na tieto podnety. Na druhej strane, reaktívni ľudia sa príliš nechávajú ovplyvňovať podmienkami naokolo. Ak je zlé počasie, majú zlú náladu a vyhovárajú sa na počasie. Ak na nich nakričí šéf, budú nadávať, že majú zlého šéfa.

Rozdiel medzi proaktívnym a reaktívnym človekom spočíva práve v tomto – proaktívny človek si svoju odozvu volí sám, a vždy je to odozva založená na hodnotách, ktoré žije. Náš dobrovoľný súhlas s tým, čo sa nám prihodilo, nás zraňuje viac ako samotná vec, ktorá sa nám stala. Proaktivita sa často zamieňa s optimizmom. Rozdiel je v tom, že pri proaktivite si realitu uvedomujeme, nezatvárame oči pred súčasnosťou ani potenciálnou budúcnosťou. Stávame sa však aktívnym činiteľom a vedome si vyberáme pozitívnejší prístup. Ako sa vyjadrujem? Hovorím „taký proste som“, alebo „môžem to skúsiť inak“? Často vravím „musím a nedá sa to“, alebo mám v slovníku aj „dám prednosť a pozrime sa na naše možnosti“?

Každý z nás má takzvané tri zóny vplyvu alebo, Coveyho terminológiou, tri zóny kontroly. Zóna priamej kontroly je o tom, že svoje problémy vyriešime tým, že budeme meniť a zlepšovať svoje návyky. V zóne nepriamej kontroly zmeníme uplatňované spôsoby ovplyvňovania druhých. V zóne žiadnej kontroly sa nachádzajú veci, ktoré nemôžeme zmeniť ani ovplyvniť, musíme sa s nimi naučiť žiť, a jediné, za čo preberáme zodpovednosť, je náš postoj k veci. Týmto prístupom dosiahneme, že nás naše problémy prestanú ovládať.

 

Návyk 2: Začnite s myšlienkou na koniec

Predstavte si, že ste na vlastnom pohrebe. Akokoľvek morbídne to znie, čo by ste chceli, aby o vás povedali vaši najbližší? A čo vaši priatelia, spolupracovníci, kolegovia? V dnešnej dobe je príliš jednoduché nechať sa zavaliť povinnosťami či žiť pre myšlienku kariérneho postupu a pracovného úspechu. Po chvíli však možno zistíte, že ste svoj rebríček hodnôt opreli o nesprávnu stenu a tá sa pod vami začína rúcať. Byť zaneprázdnený nie je synonymom efektívneho prístupu k životu!

Covey rozlišuje dva typy vodcovstva – vedenie a riadenie. Kým vedenie považuje za svoj hlavný princíp plánovania s víziou a konceptom, riadenie sa zameriava na zadávanie úloh a dodržiavanie termínov. Žiadny úspech manažmentu nedokáže kompenzovať zlyhanie vo vedení. Viesť však nie je vôbec jednoduché, pretože často upadáme do rôznych foriem riadenia. Dve jedinečné schopnosti však výrazne uľahčujú vedenie – predstavivosť a svedomie. Predstavivosť nám umožňuje premýšľať nad rôznymi výsledkami jednej situácie, svedomie nám napomáha vybrať tú najlepšiu z možností.

Každý človek je prirodzene zameraný na nejakú oblasť. Partner, rodina, peniaze, práca, vlastníctvo, pôžitky, priateľ, nepriateľ, cirkev, vlastná osobnosť. V centre týchto oblastí však stojí jedna nadradená všetkým – princípy. Ak sa rozhodnete nebyť zameraní iba na jednu oblasť, ale zvolíte si princípy, máte nádej, že sa z vás stanú šťastnejší a efektívnejší ľudia. Vaša istota nebude spočívať v naplnení očakávaní, ale bude vychádzať z vnútorných princípov, ktoré sa nemenia na základe vonkajších podmienok. Správne princípy vám pomáhajú lepšie porozumieť osobnostnému rozvoju a budú vašou oporou v ďalšom učení a rozlišovaní znalostí a poznania.

 

Návyk 3: To najdôležitejšie dávajte na prvé miesto

Keď som sa prvýkrát stretla so siedmimi návykmi, práve tento mi prišiel ako najprirodzenejší. Naučila som sa ho od môjho otca. Už ako dieťa som pozorovala, ako si písaval zoznam úloh a postupne z nich vyškrtával tie, ktoré splnil. Keď som bola o čosi staršia, úplne prirodzene som tento návyk prebrala. Spísala som si zoznam povinností dňa/týždňa/mesiaca, usporiadala som ich podľa dôležitosti a postupne som ich plnila buď podľa dôležitosti, alebo podľa časovej náročnosti.

Najväčším prínosom tohto návyku je matica dôležitosti. Povinnosti v nej môžeme rozdeliť do štyroch kategórií.

	NALIEHAVÉ	NENALIEHAVÉ
DÔLEŽITÉ	I	II
NEDÔLEŽITÉ	III	IV

 

Keď si ku každej z plánovaných aktivít dokážete priradiť pojem naliehavé – nenaliehavé a zároveň jeden z pojmov dôležité – nedôležité a následne aktivity zaradíte do tabuľky, je iba na vás, či sa rozhodnete úlohy riešiť podľa naliehavosti alebo dôležitosti, no všeobecne funkčné poradie je I, II, III, IV.

Pozor! Do kategórie IV (nenaliehavé a nedôležité) často zaraďujeme veci ako relax, čítanie, vychádzky s priateľmi či šport. Pri efektívnom využívaní času však dlho v tomto kvadrante nebudú, pretože sa po vcelku krátkom čase kvôli vyčerpaniu presunú do kategórie I (naliehavé a dôležité). Čo robiť, aby sme predišli náhlym zmenám či aby nás k týmto zmenám nedohnalo okolie či zdravie, si povieme v návyku 7.

 

 

Návyk 4: Rozmýšľajte spôsobom „výhra – výhra“

Existuje šesť spôsobov rozmýšľania, ktoré ľudia bežne využívajú na to, aby v živote niečo dosiahli alebo uzavreli nejakú dohodu. Alternatíva „výhra – výhra“ nie je iba o naučenej technike, ale (najmä) o životom postoji a o viere, že existuje niečo, čo vyhovuje aj mne, aj tebe, a spoločne to chceme hľadať dovtedy, kým nebudeme obaja spokojní. Nie je to princíp súťaživosti, ale harmónie a synergie. Človek, ktorý premýšľa spôsobom „výhra – výhra“, vníma svet ako priestor na spoluprácu, nie miesto na bitku alebo vzájomné konkurovanie.

Porovnávanie, podmienená láska, „ak – tak“, to všetko sú časti paradigmy „výhra – prehra“. V takomto systéme niet miesto pre dvoch víťazov, vždy musí byť jeden víťaz a jeden porazený. Ľudia využívajúci tento princíp často zneužívajú svoje postavenie, moc a tituly na dosiahnutie len a len vlastného blaha.

Oveľa horší je však princíp „prehra – výhra“. Možno sami poznáte vo svojom okolí ľudí, ktorí sú už principiálne nastavení prehrávať. „Do mňa si kopni, aj tak to každý robí. Poslúž si, ja aj tak prehrám, aspoň nech ty máš radosť.“ Sú to ľudia, ktorí sami seba vopred odsudzujú na neúspech, no zároveň sa stavajú do roly obete. „Mne bolo vždy ublížené…“ Ľudia s prístupom „výhra – prehra“ veľmi často spolupracujú s ľuďmi „prehra – výhra“. Jedni sa cítia byť na koni, druhí tí ukrivdení.

Veľmi často však pri strete dvoch ľudí s myslením „prehra – výhra“ dochádza k ďalšiemu modelu – „prehra – prehra“. Ani jeden z nich dvoch nie je schopný ustúpiť, aroganciou či agresivitou si chce za každú cenu vydobyť svoje, a v konečnom dôsledku prehrávajú obe strany.

Zaujímavý postoj predstavuje človek, ktorý rozmýšľa spôsobom „výhra“. Ten nutne nepotrebuje, aby niekto prehral, ide mu iba o vlastné blaho a necháva ostatných, aby sa zariadili podľa seba.

Existuje ešte jeden princíp – „buď výhra – výhra, alebo žiadna dohoda“. Existujú situácie, keď môže byť pre obe strany skutočne výhodnejšie zatiaľ či vôbec sa nedohodnúť, a v konečnom dôsledku to prinesie želaný účinok.

Ktorý z prístupov je však najlepší? Ťažko povedať, všetko záleží od situácie. Ak proti sebe stoja dva hokejové tímy, určite nebudú premýšľať systémom „výhra – výhra“, lebo sa očakáva, že jeden z tímov vyhrá a druhý prehrá. Za iných okolností sa možno rozhodnete pre princíp „výhra“ – napríklad ak je ohrozený život vášho blízkeho, pravdepodobne nebudete riešiť ostatných ľudí naokolo. Všetko teda záleží na konkrétnej situácii.

 

Návyk 5: Najprv sa snažte pochopiť, až potom byť pochopení

Našou prirodzenou reakciou na sťažovanie je hľadať riešenia. Často pri tom však zabudneme dopočúvať problém do konca. A niekedy možno nejde ani o riešenie, ale samotné načúvanie by nám pomohlo lepšie pochopiť nášho blížneho. O tom to celé je. V prvom rade sa musíme naučiť jeden druhého počúvať, potom sa pokúsiť pochopiť ho a až potom žiadať o pochopenie. Mnohí sme práve takíto.

Máme svoju pravdu, vedieme kolektívne monológy, kde si každý povie svoje, a vo vnútri si spokojne odklepneme, akú dobrú konverzáciu sme dnes mali. Efektivita empatického počúvania spočíva v tom, že nám poskytuje presné informácie a nenecháva priestor na domnienky, projekcie motívov a interpretácie vyjadrení. Empatické počúvanie nám odhaľuje realitu mysle a srdca toho druhého. Snažíme sa počúvať, aby sme pochopili.

Predstavte si, že by ste prišli k lekárovi. Popíšete mu dva symptómy, ale kým sa dopracujete k horúčke a kašľu, on vám predpíše diétu, lebo ste spomenuli nechuť do jedla a nevoľnosť. Asi by ste takému lekárovi neverili.

Naše počúvanie má štyri fázy. Na základe našich skúseností najprv hodnotíme, potom zisťujeme a preverujeme (pýtame sa otázky zo svojho uhla pohľadu), radíme a na záver interpretujeme. Ako však tieto naučené fázy a cykly ovplyvňujú našu komunikáciu? Vytvárajú atmosféru dôvery a pochopenia?

 

Návyk 6: Vytvárajte synergie

Synergia vo svojom princípe znamená, že celok je väčší ako súčet jeho jednotlivých častí. Keď sa všetci spojíme, dosiahneme viac, ako keby to robil každý sám. Synergia je stav, keď skupina jednohlasne súhlasí s tým, že svoje konanie podriadi spoločnému scenáru. To však nejde ľahko. Vyžaduje si to úprimnosť, otvorenosť a snahu všetkých zúčastnených. Tie najosobnejšie veci majú vždy pri spájaní a tvorbe synergie najväčší význam. Čím sme prirodzenejší a autentickejší, pokiaľ ide o naše osobné skúsenosti či dokonca zlyhania a pochybnosti, tým ľahšie reagujú ľudia na náš prejav.

Komunikácia môže mať rôzne úrovne. Malá miera spolupráce a malá miera dôvery má za následok obrannú komunikáciu – typ komunikácie „výhra – prehra“ alebo „prehra – výhra“. Väčšia miera spolupráce a väčšia miera dôvery plodí zdvorilú komunikáciu – dochádza ku kompromisu. Každý niečo vloží a niečo získa. Ale vysoká miera spolupráce a vysoká miera dôvery má za následok synergickú komunikáciu – obaja do toho veľa vložia, no niekoľkonásobne viac získajú.

 

Návyk 7: Ostrite pílu

Ak budete píliť strom, ako dlho bude vaša píla ostrá? Kedy spílite strom rýchlejšie – keď budete píliť neprestajne, alebo keď si budete robiť pravidelné prestávky na obnovu? Áno, presne o tom to je. Určite ste to počuli už miliónkrát. Prevencia proti vyhoreniu, čas na relax, nefungovať na stopäťdesiat percent, iba na deväťdesiat, úplne stačí. Ak zanedbáte návyk 7, ostrenie píly, všetkých predošlých šesť návykov vám bude, takpovediac, úplne nanič.

Návyk 7 chráni a rozvíja nás samých, pomáha nám obnovovať štyri dimenzie ľudskej podstaty – telo, myseľ, dušu a ducha. Rôzne náboženstvá a filozofické systémy definujú štyri rozmery človeka: fyzický, spoločenský, duchovný a mentálny. Ostriť pílu znamená pravidelne rozvíjať všetky štyri.

Fyzický rozmer zahŕňa pravidelnú starostlivosť o naše telo, vyváženú stravu, oddych, cvičenie a dostatok spánku.

Duchovný rozmer nemá pôvod iba v náboženstve. Pre niekoho to môže byť každodenná modlitba, pre iného meditácia v prírode či počúvanie vážnej hudby. Duchovná obnova si však vyžaduje čas, no nehodno ju zanedbávať, lebo v rebríčku dôležitosti sa nachádza celkom vysoko.

Mentálny rozmer sa najviac rozvíja v školských laviciach. Ruku na srdce, koľkí však pracujeme na našom vzdelávaní aj po tom, čo sme opustili gymnáziá, učňovky či prednáškové miestnosti? Prieskumy dokazujú, že ľudia strávia týždenne pri televízii v priemere tridsaťpäť až štyridsaťpäť hodín. Naopak, oveľa menej sa venujeme serióznemu čítaniu, edukatívnym hrám, trénovaniu mysle či aktívnemu vzdelávaniu.

Spoločenský rozmer je rozmerom vzťahov. V rámci neho budujeme a prehlbujeme vzťahy niekedy bez toho, aby sme si to uvedomovali. Spoločenský rozmer však môžeme napĺňať službou druhým (v domácnosti, v práci) alebo dobrovoľníctvom.

V konečnom dôsledku, oplatí sa pravidelne rozvíjať a napĺňať všetky štyri rozmery – len vtedy efektívne ostríme našu pílu.

 

Sme na konci. Alebo na začiatku?

Verím, že tieto krátke nakopnutia vo vás prebudili túžbu prečítať si celú knihu 7 návykov skutočne efektívnych ľudí alebo dokonca absolvovať školenie na túto tému. Tento krátky „úvod“ do témy je skutočne len návnadou. Covey ide vo svojom bestselleri skutočne na podstatu a preto sa oplatí investovať a začať rozvíjať svoj mentálny rozmer práve touto knihou.

Okrem siedmich návykov sa dozviete viac o princípoch závislosti, nezávislosti a vzájomnosti a dočítate sa aj o verejných a súkromných víťazstvách. Ak vediete firmu, odporúčam absolvovať toto školenie celému tímu, aby ste boli naladení na jednu nôtu a uplatnili princíp synergie – ako celok dosiahneme viac ako jednotlivci.

 

—

V článku boli použité parafrázy z knihy 7 návykov skutočne efektívnych ľudí (Stephen R. Covey).