6 vecí, ktoré sa deti učia, ak nemusia ísť v nedeľu na omšu

Nepotrvá to dlho a každý rodič si uvedomí, že jeho dieťa priam vpíja do seba všetko, čo sa okolo neho deje.

Autor: Becky Roach

Pamätám si, keď moja dvojročná dcéra prvýkrát vypustila z úst dlhý výdych a povedala: „Ó, Bože. Už nemôžem.“ Jej tón i výraz boli presne ako moje. Niekedy sa stretnete so svojimi slabými stránkami tvárou v tvár až vtedy, keď sa prejavia u vašich detí.

Nedávno som bola na krste a kňaz všetkým pripomenul, že toto dieťa bude Boha spoznávať i cez naše skutky – a aj od toho závisí, ako bude na samotného Boha reagovať. Ak nás dieťa uvidí modliť sa, naučí sa, že modlitba je dôležitá, ale ak dieťa nevidí žiadnu formu komunikácie s Bohom u ľudí okolo seba, naučí sa, že to nie je potrebné.

Hoci nikto z nás nie je dokonalý, máme zodpovednosť za to, aby sme sa aspoň pokúsili správať tak, ako chceme, aby sa raz správali i naše deti. Rovnako, ako sa deti učia z toho, čo robíme, učia sa i z toho, čo nerobíme. Keď pre nás nie je prioritou nedeľná návšteva kostola, doslova to kričí do sŕdc našich detí.

1. Boh je dôležitý, ale nie AŽ TAK dôležitý.

Ak tam dokážeme Boha vtesnať, tak super, ale iba vtedy, keď nám to vyhovuje. Futbalové zápasy, dlhšie pospanie si a …(doplňte podľa seba) sú dôležitejšie, ako vynaloženie úsilia na to, aby sme s Bohom strávili týždenne aspoň hodinu.

 

2. Boh v skutočnosti nemyslí úplne vážne, čo hovorí.

Áno, je to prikázanie, aby sme svätili deň Pánov, ale Boh nerozumie tomu, akí sme zaneprázdnení, alebo koľko detí máme, alebo ako veľmi som unavený, takže sa môžem slobodne – na základe aktuálnej životnej situácie – rozhodnúť, čo skutočne týmto prikázaním myslel, a ako to myslí s tými ďalšími. Je to na nás, aby sme si vybrali, ktoré z Božích prikázaní chceme nasledovať.

 

3. Cirkev v skutočnosti nečaká, že budeme lipnúť na jej učení.

Áno, Cirkev čaká, že budeme chodiť na omšu v nedeľu, ale ona v skutočnosti nerozumie, ako veľmi som unavený, ako veľmi… (doplň podľa seba) a je to na mne, aby som sa na základe aktuálneho stavu rozhodol, čo tým Cirkev v skutočnosti myslí, keď očakáva…

 

 

4. Omša je celá o mne a o tom, čo z toho mám.

Keď chodíme alebo nechodíme na omšu – podľa toho, ako sa nám páči, zdá sa, že zabúdame, že účasť na svätej omši buduje Cirkev ako spoločenstvo. Tvoja farnosť možno potrebuje, aby si slúžil ako lektor, aby si spieval v zbore či zbieral príspevky. Vidieť tvoju rodinu v kostole – to môže byť práve tá vec, ktorú potrebuje ten starký vzadu. Môže mu to priniesť kúsok radosti do osamelej nedele. Je mnoho dôvodov, prečo sme spoločenstvom viery a prečo prichádzame chváliť Pána spoločne.

 

5. Keď sú veci ťažké alebo nudné, nemusím ich robiť.

Keď nejdeme na omšu a povieme deťom, že je to preto, lebo omša je “nudná” alebo “nič z toho nemáme”, naše deti sa naučia, že musíme robiť iba tie veci, ktoré sú zábavné alebo vzrušujúce. Toto jednoducho nie je pravda – či už z hľadiska viery alebo bežného života. Väčšina ľudí nepovažuje daňové priznanie za zábavné alebo vzrušujúce, ale musia ho robiť.

 

6. Môžeme pochybovať o skutočnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii a o milostiach, ktoré pochádzajú z jej prijímania.

Ak skutočne veríme, že Ježiš je prítomný v Eucharistii, a že k nám prichádza počas každej svätej omše, čo by nás od neho mohlo držať ďaleko? Prečo by som nechcel prijať milosti, ktoré dáva skrze tento dar tým, ktorí ho prijímajú?

Rodičia, viem a plne chápem, aké ťažké je vziať vaše deti do kostola. Keď odchádzam z omše, často sa cítim, ako by som práve dobojovala wrestlingový zápas. Nezáleží na tom, ako dlho plánujem a pripravujem deti na omšu, často zažívame dni, kedy sa naše deti ani náhodou nesprávajú anjelsky.

Je to boj. Ale je to boj hodný bojovania. Neexistuje lepšie miesto na zemi, kam vziať svoje deti, ako k nohám Ježiša. Neexistuje lepšia lekcia, ktorú ich môžeme naučiť, ako to, že majú Boha dávať VŽDY na prvé miesto, nezávisle na tom, čo sa práve deje v našom živote, a aké zložité je ísť na svätú omšu.

Hádajte, čo sa stane, ak budete čakať, kým sa vaše deti budú správať lepšie alebo váš život nebude taký zaneprázdnený? Nuž, nestane sa tak.

Diabol nám vždy podsunie výhovorku, prečo by sme sa nemali zúčastniť na najvznešenejšej oslave, na najvyššej modlitbe možnej tu na zemi – ale Boh nám vždy dá milosť, aby sme sa správne rozhodli, ak ho o to požiadame.

Dbajte o to, aby nedeľná omša bola hoci jedinou vecou, ktorú vaša rodina bude pravidelne robiť spoločne. Verte mi, požehnania a milosti, ktoré sa dostavia aj skrze túto disciplínu, mocne zmenia váš rodinný život.

Zdroj: catholic-link.org