6 rád do detských letných táborov
Cez letné prázdniny ide veľa detí do rôznych táborov. Vieme, ako ich najlepšie pripraviť a čo im vôbec nedávať? Radia nám skúsené animátorky a organizátorky Lenka Tkáčová (21), študentka, a sestra Zdenka Štrbová OSF (49).
1. VYVOLAJTE V DEŤOCH POZITÍVNY POCIT
Lenka aj sestra Zdenka sa zúčastnili už mnohých táborov. Každý bol iný, niečím špecifický. Lenka si uvedomuje, že nikdy nestretla dve úplne rovnaké deti či rovnaký rodičovský pár. „Tak ako animátor prichádza do prázdninového dobrodružstva táborov s tým, že by mal pristupovať ku každému dieťaťu s maximálne individuálnym prístupom, je dobré na to vopred pripraviť aj deti. Ubezpečiť ich, že je v poriadku, že ono je naučené spať v ponožkách, a že tam možno budú deti, ktoré sú zvyknuté spať inak. A že je tiež v poriadku, ak ho pridelia na izbu s iným členom tábora, ktorého nepozná, veď čaro táborových priateľstiev je peknou a vzácnou súčasťou tohto času,“ vysvetľuje Lenka dôležitosť prijatia.
Lenka si na deťoch všíma, s akými pocitmi do tábora prichádzajú. „Ak im rodičia dva týždne pred začiatkom tábora neúnavne opakujú, nech sa neopovážia počas pobytu plakať, v deťoch tento negatívny pocit pekne kvitne a väčšinou sa stáva, že práve tie deti plačú. Ak ich však rodičia vopred pripravujú na to, koľko kamarátov, zážitkov a skúseností získajú a téma plač je úplne vedľajšia, hádam až nespomenutá, kvitne v nich pozitívna emócia a na týchto deťoch hneď vidno veľké očakávanie a túžbu po dobrodružstve.“
2. NEBOJTE SA POSMECHU
Do táborov prichádzajú deti aj zo sociálne slabších rodín. Niektoré deti sú viac, iné menej zručné, drzejšie i utiahnuté. Môžu tam byť aj deti, ktoré zažili šikanu, návštevy psychiatra, deti, ktoré vyrastali bez elektriny, a mnohé iné. „Rodičia, nebojte sa ich priviesť medzi spoločenstvo detí! Ak si vaša ratolesť prešla alebo prechádza niečím ťažkým, ak viete, že má z niečoho strach alebo nejaké špecifické potreby, nečakajte dovtedy, pokiaľ to v tábore zistíme my, nie je hanbou vopred zavolať, informovať sa, poprosiť o ústretovosť a diskrétnosť v tomto smere. Všetko sa dá vyriešiť i zvládnuť. Prípady takýchto detí sa riešia v zásade iba na táborových poradách a všetky tieto informácie ostávajú animátorským tajomstvom. Tieto deti tak vieme lepšie sledovať, viac si všímať ich náladu a pocit počas aktivít,“ odporúča Lenka.
3. POBAĽTE IM VECI, KTORÉ SI POZNAJÚ
Čo si majú so sebou zobrať? Okrem zoznamu, ktorý rodičia určite dostanú od organizátorov, Lenka odporúča nabaliť predovšetkým základné hygienické potreby, oblečenie do každého počasia, aspoň dvoje topánok – kvôli premoknutiu alebo inému problému. „Čo sa však týka hygieny u detí, je pravdou, že niektoré z nich, hlavne tie nižšieho veku, majú so sprchovaním naozaj problém. Nemajú to na mysli, zabúdajú sa po celom dni poriadne vyumývať. Je v poriadku na to animátorov vopred upozorniť, my ich tak vieme viac kontrolovať a pravidelne im to pripomínať. V súvislosti s hygienickými opatreniami kvôli COVID-19 treba taktiež sledovať aktuálne opatrenia a potreby, ktoré sú kvôli vírusu v tábore nevyhnutnou súčasťou,“ dodáva Lenka.
Sestra Zdenka odporúča baliť oblečenie, ktoré si dieťa pozná. „Ak náhodou niečo stratí, ľahšie sa to hľadá. A vybaviť ho do tábora znamená nespoliehať sa na vybavenie, na aké sú zvyknutí v dobrých hoteloch. (Na jeden tábor nám prišli deti z jednej rodiny kompletne bez uterákov.) Určite by v batožine nemali chýbať základné hygienické potreby, oblečenie na šport, pršiplášť, označená fľaša na vodu, príručný ruksačik. Nehovorím o liekoch, lebo to je povinné, keďže pred táborom treba vyplniť zdravotný dotazník. Do tábora nepustite deti z infekčného prostredia (ak v rodine koluje črevná chrípka alebo niečo iné nákazlivé, nenechajte sa dieťaťom uprosiť, kým si nie ste istí, že nikoho nemôže nakaziť),“ dopĺňa dôležité informácie.
4. NEDÁVAJTE IM ZBYTOČNOSTI A CENNOSTI
Lenka sa zameriava na tému vreckového: „Ak ste si istí, že vaše dieťa počas tábora peniaze potrebovať určite nebude, nedávajte mu ich. Ak viete, že tábor spolu absolvuje nejaký menší výlet, podľa vlastného uváženia mu pribaľte primeranú sumu. Čudovali by ste sa, ale téma peňazí u detí je buď zahanbujúcim, alebo, naopak, povýšeneckým motívom. (Ten má toľko a ja len toľko.) Neradím baliť žiadne cenné veci, ktoré viete, že nebude potrebovať. A prichádza najcitlivejšia téma – mobily. Odbremeňte ich od nich aspoň na týždeň. Dovoľte im zažiť tábor, aký ste kedysi absolvovali vy. Plný smiechu, zábavy, rozprávania a spoznávania. Nie tichého četovania. A na otázku: „Ako sa so svojím dieťaťom spojím?“ mám jednoduchú odpoveď. Ak by sa s vašim dieťaťom niečo stalo, organizačný tím vás bude kontaktovať, a ak by ste svoje dieťa potrebovali bezvýhradne počuť, alebo ono vás, určite vám to organizačný tím opäť rád sprostredkuje,“ hovorí Lenka zo svojich mnohých skúsenosti.
Rovnako si neodporúča brať drahé veci ani sestra Zdenka. „Či už oblečenie, obuv alebo elektroniku. Na našich táboroch sme neodporúčali ani mobil. V konečnom dôsledku je fajn dieťa odnaučiť od závislosti na médiách a naučiť ho, že čas sa dá tráviť aj športom, rozhovormi a hrami s ostatnými deťmi.“
Čo sa týka balenia sladkostí, s tým tiež opatrne. Sestra Zdenka nemá nič proti nim, ale treba uvážiť, koľko ich bude. „Väčšina detí totiž zje všetky dobroty v prvý deň. Samozrejme, že im potom nechutí obed alebo iné spoločné stravovanie. Ak viete, že vaše dieťa dokáže hospodáriť s týmito ‚lákadlami‘ tak, aby mu vydržali na celý čas, môžete mu zabaliť aj väčšie množstvo. Inak odporúčam dať zásobu tak na jeden-dva dni. V táboroch väčšinou deti po súťažiach dostávajú nejakú sladkosť a dbá sa o to, aby mali k jedlu ovocie. Ale keby aj nie, týždeň bez čokolády im môže len prospieť.“
5. UČTE ICH UŽ DOMA POSLUŠNOSTI
Podľa sestry Zdenky sa správanie detí musí učiť už doma. Ak to ide tam, tak je predpoklad, že dieťa bude poslúchať autority aj na tábore. „Je výhoda, ak dieťa vie zaregistrovať pokyn na prvý raz. Inak ho treba pri každom nástupe alebo súťaži zvlášť hľadať a inštruovať. Najväčšie problémy na táboroch sú s deťmi, ktoré sú zvyknuté vyplakať alebo vyvzdorovať si vlastné nápady na trávenie času. Ak je o pätnásť minút nástup, nie je čas na tridsaťminútovú diskusiu o tom, či sa mu chce, alebo nechce obliekať.“
Rovnako dôležité je podľa sestry Zdenky aj to, keď má dieťa určitú dávku samostatnosti, sebazaprenia, obetavosti a schopnosti komunikácie. „Podobne sa v táboroch dobre uplatní aj schopnosť postarať sa o mladších, ustúpiť v spore, ovládať sa. Aj zdravá opatrnosť pri kontakte s neznámymi rastlinami, živočíchmi aj ľuďmi nie je na zahodenie. To všetko sú však schopnosti, ktoré si trénujeme celý život aj my dospelí.“
Lenka rovnako vníma, že v tábore nie je nikdy u všetkých detí bezproblémové správanie. Vyplýva to podľa nej z prostredia, z ktorého prichádzajú. „Každý tábor má svoje táborové pravidlá a deti hneď na začiatku dostanú inštrukcie o ich dodržiavaní. Ak sa niekto z nich rozhodne ich napriek tomu nerešpektovať, vyplývajú z toho určité následky. Kvôli zachovaniu disciplíny je to pri veľkom počte detí nevyhnutné. Rada by som poradila rodičom, aby učili svoje deti (nielen pred táborom), že úcta patrí každému človeku. Staršiemu, mladšiemu, menej talentovanému, chudobnejšiemu i tomu, ktoré ma menej značkový obsah v kufri ako ono.“
6. NAUČTE ICH ZNIESŤ PREHRU A HĽADAŤ RIEŠENIE
Dosť často sa Lenka stretla s tým, že deti nevedeli zniesť prehru. „Do života je to veľmi dôležitá a potrebná vec. Učme ich to odmala. Každý raz v živote zlyhá a najmenej bolestne sa to môže naučiť cez hry, aktivity a súťaže. Ak je dieťa naučené brať to športovo, nevyvoláva to u neho žiadny zlý pocit či nebodaj traumu. Ak však tak učené nebolo, a ani nie je, trauma príde v dospelosti s reálnymi situáciami a ich zvládnutím.“ Taktiež si Lenka všimla problém, že deti sú často uzavreté. Majú problém komunikovať a otvoriť sa. „S niektorými sa k získaniu ich dôvery dopracujeme až v polovici pobytu. Každé dieťa je človek, ktorý len potrebuje cítiť, že je ľúbený a nikto mu nechce ublížiť. Ak si túto skutočnosť osvojí rodič doma a každý animátor v tábore, každý problém sa dá malými krokmi pomaly riešiť a dopracovať sa tak k úspešnému cieľu.
Napriek všetkému sestra Zdenka povzbudzuje rodičov: „Nelámte si hlavu, že nezvládnete dieťa dokonale pripraviť na pobyt v tábore.“ Nikdy podľa nej nie sme dokonale pripravení na akúkoľvek situáciu, ktorá môže nastať. „Nevieme predvídať, čo všetko sa stane. Preto vidím ako dôležité naučiť dieťa, že akýkoľvek problém sa dá riešiť, len o ňom treba povedať na správnych miestach. Vedúci tábora, animátor, zdravotník – všetci sú ochotní pomôcť so závažnými aj menej závažnými problémami.“