5 znakov mužnosti podľa svätého Jozefa
Chlapci potrebujú mať svojich hrdinov a muži vzory, od ktorých môžu v časoch krízy čerpať povzbudenie. Sväté písmo je plné príbehov o veľkých a slávnych mužoch ako boli Mojžiš, Jozue či Dávid. Kto by sa však chcel stať ozajstným mužom, nemal by vynechať toho, ktorého veľkosť sa ukrývala vo všednosti.
O svätom Jozefovi nám toho Písmo prezrádza málo a viac sa dozvedáme z ústnej tradície Cirkvi. Napriek tomu však o ňom vieme, že svoj život podriadil naplneniu Božieho plánu. Poďme sa teda spoločne pozrieť na päť vlastností, ktorými sa vyznačoval tento pestún Božieho Syna.
1. Spravodlivý
Prvý prívlastok, ktorý v Biblii nachádzame v súvislosti so svätým Jozefom, je spravodlivý (Mt 1, 19). Keď sa ukázalo, že jeho snúbenica je tehotná a on vedel, že dieťa nie je jeho, zamýšľal ju potajomky prepustiť, aby ju nevystavil hanbe či dokonca smrti – podľa židovských zákonov mal totiž právo ukameňovať ju. V Jozefovej spravodlivosti sa však prejavuje súcit a láskavosť. Niektorí biblisti dokonca jeho správanie vysvetľujú ako prejav pravej lásky. Bol si vedomý Máriinej čistoty a nevinnosti a možno si myslel, že ak čaká dieťa s niekým iným, asi ho miluje viac, ako jeho, a bolo by teda lepšie tajne ju prepustiť, aby mohli spolu s „otcom dieťaťa“ utiecť a žiť niekde v pokoji. Jozefova spravodlivosť nie je farizejská, netrvá na dodržiavaní niekedy priam brutálnych zákonov. Radšej chce, aby žena, ktorú miluje, bola šťastná – aj za cenu, že on bude musieť znášať hanbu.
Ako však byť spravodlivý dnes? Niet divu, že väčšina sudcov či právnikov sú práve muži. No vo všeobecnosti druhých radi súdime. V pravom mužovi sa však snúbi láskavosť so spravodlivosťou – dokáže byť objektívny i milosrdný zároveň.
2. Poslušný
V týchto Jozefových úvahách ho však prerušil anjel, ktorý sa mu zjavil vo sne. Povzbudil ho, aby sa nebál prijať Máriu za svoju manželku. Hoci to, čo mu anjel rozprával, znelo neuveriteľne, rozhodne sa Božieho posla poslúchnuť. Uverí, že Mária ho nepodviedla a že Boh má s nimi dvoma iný plán. Stáva sa však terčom posmechu miestnej komunity – tieň toho, že „nevydržal do svadby“, totiž padá práve naňho. Keď totiž Máriu prijíma za manželku, prijíma za svoje i jej dieťa. Ale Jozefova poslušnosť sa ukazuje aj neskôr. Po narodení Ježiša sa mu anjel zjavuje opäť – tentokrát mu prikazuje, aby sa okamžite zbalil, zobral manželku a dieťa a odišiel do Egypta. On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. (Mt 2, 14) Nešpekuloval, neradil sa, nevymýšľal. Šiel a konal podľa slov anjela.
No poslušnosť sa v modernej dobe vôbec nenosí. Každý chce byť samostatný a nezávislý, rozhodovať sa sám za seba. Neradi sa podriaďujeme – a muži obzvlášť. Poslušný moderný muž však nie je handrová bábika, ale svoju poslušnosť prejavuje voči Bohu a voči jeho príkazom – a to najmä vtedy, keď sa musí rozhodovať medzi poslušnosťou svetu a poslušnosťou Božiemu zákonu.
3. Odvážny
Nikde sa nedočítame o Jozefových hrdinských činoch či vybojovaných bojoch. Jeho odvaja sa však skrýva vo viacerých udalostiach – prijal Máriu za ženu, odišiel do Egypta, žil v cudzej krajine, vrátil sa naspäť. Každý deň čelil malým skutkom s vierou a odvahou.
Chlapci túžia stať sa odvážnymi bojovníkmi, zaháňať sa mečom či strieľať z luku. No odvážni muži sa dokážu zastať slabších, ozvať sa, keď sa pácha neprávosť. Odvaha skutočného muža sa prejavuje vo chvíľach, kedy je nutné rozhodnúť sa medzi tým, čo je ľahké a tým, čo je správne.
4. Mlčanlivý
Sväté písmo nám nezanechalo žiadnu priamu reč, ktorú by Jozef hovoril Márii alebo Ježišovi. S istotou však vieme, že jedno slovo povedal určite – Ježiš. Pri obriezke totiž meno synovi dával otec. Ježiš bolo v tom čase pomerne bežné mužské meno, no Jozef vedel, že dieťa, ktoré bude nosiť toto meno, je Boží Syn, v ktorom sa naplní zákon. Nepotreboval mnoho slov. Jedno jediné slovo stačilo na vyjadrenie toho, akú úlohu mal splniť.
Mlčanlivosť môže niekedy pôsobiť ako hlúposť. Ak sa niekto nevie vyjadriť k aktuálnej situácii či nepozná najnovšie klebety, považujú ho za čudáka. Avšak mlčanie predpokladá ďalšiu vlastnosť – schopnosť načúvať. Mlčanlivý svätý Jozef nás učí viac načúvať Bohu, viac načúvať Márii a viac načúvať Ježišovi.
5. Nábožný
O Jozefovi vieme, že bol členom židovskej komunity a ako každý Žid, aj on sa snažil dodržiavať zákon. Obriezka, obetovanie Ježiša v chráme, návšteva Jeruzalema. Z opisov sa však dozvedáme, že zákon mal Jozef vpísaný viac v srdci, ako v hlave. Keby to bolo naopak, s ukameňovaním Márie by neváhal ani chvíľu. Hlboká viera a láska k Bohu priviedli k Jozefa záveru, že anjelove slová sú Pravda sama a dieťa, ktorému bol pozemským pestúnom, vykúpi celý svet.
Z kostolov pomaly miznú muži. Je priam raritou vidieť chlapov na kolenách s ružencom v ruke, a počty miništrantov tiež klesajú. Nábožnosť sa nenosí, nábožnosť je detská. Formalizmus nepriťahuje. Priťahuje živá viera mužov, otcov, ktorí učia svojich synov viere. Priťahuje muž, ktorý vie, že v Bohu je jeho sila. Ktorý vie, že nábožnosť je najpevnejším brnením Božieho bojovníka. A taký muž vie, že svätý Jozef svojou nábožnosťou zasiahol do dejín ľudstva, keď ako hlava rodiny učil svojho syna Božím i ľudským zákonom.