5 tipov, ako hovoriť s tínedžermi o sexe

Asi nikto nepochybuje o tom, že je dôležité rozprávať sa s deťmi. O sexe a intímnych otázkach zvlášť. Niekedy by bolo jednoduchšie sa im vyhnúť. Ľahšia cesta však nie je skoro nikdy tá správna.

Deti a tínedžeri potrebujú, aby mali niekoho, kto bude spolu s nimi čeliť aj tým ťažším veciam v oblasti ich dospievania. Potrebujú niekoho, kto ich neodsúdi a komu môžu dôverovať. Takáto dôvera sa však musí budovať oveľa skôr, ako keď im na konci ich veku pribudne prípona násť. Buďme takými rodičmi. Už od momentu, keď sa nás naše päťročné dievčatko opýta, prečo „tam dole“ nevyzerá ako jej starší brat, cez obdobie prvej menštruácie, až po predsvadobné rady budúcej neveste.

A hoci to pravdepodobne nepôjde bez prevracania očí či útrpných povzdychov, pomôcť nám v tom môže niekoľko tipov, ako na to.

1. Nečakajme s prvou debatou o sexe až do puberty.

Načínať tému sexu je dobré už oveľa skôr.  Dokonca aj malé deti sa zaujímajú o to, aké sú rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, či ako bábätká prichádzajú na svet. Naše odpovede budú ich prvými informáciami o sexe a sexualite. Preto si na nich dajme záležať. Pravdaže, malé dieťa zvyčajne nepotrebuje vedieť toľko informácií ako adolescent. To však neznamená, že sa nebude pýtať. Možno svojím detským, neraz vtipným spôsobom, ale bude. Ak dokážeme prekonať ostych či neistotu, naše odpovedanie časom dozaista prinesie ovocie. Napríklad také, že v čase dospievania za nami príde aj s odvážnejšími otázkami.

2. Komunikujme priamo, zrozumiteľne a bez zábran.

Jednou z najčastejších chýb v rodičovstve je prenášanie zodpovednosti za sexuálnu výchovu na niekoho iného. Školu, cirkev, vrstovníkov… Možno sme z generácie, ktorá sa o intímnych záležitostiach dozvedala všade inde, len nie doma. Zároveň však môžeme byť generáciou, ktorá si svoje deti posadí k stolu, navarí čaj, otvorí balíček čipsov a s nimi aj všetky chúlostivé témy, ktoré by sme sami kedysi radi počuli od svojich rodičov. Spočiatku to možno nebude príjemné. Červeň zahalí naše líca v rovnakej miere ako tie ich. Na niektoré otázky možno ani nebudeme vedieť hneď odpovedať. To však neprekáža. Pomôžme si knihou či overenými internetovými zdrojmi. Hlavne nezahmlievajme. Hovorme úprimne, nepoužívajme zložité formulácie a skúsme rozprávať prirodzene, bez ostychu či zábran.

3. Niektoré témy je vhodné preberať osobitne.

Ak našu domácnosť obýva viac bytostí v tínedžerskom veku, musíme sa naučiť citlivosti, ktoré témy preberať spolu, a ktoré si vyžadujú osobitný prístup. Zvlášť, ak máme doma aj ženské, aj mužské pohlavie. Zároveň si však dajme pozor, aby sme prirodzeným fyziologickým procesom ako je menštruácia, mutácia, či rast ochlpenia nenalepili nálepku vecí, o ktorých sa verejne nerozpráva. Je dobré, aby bratia chápali, prečo ich sestry občas mávajú dni, počas ktorých nie sú tými najpríjemnejšími spoločníčkami. Rovnako ako si chlapci zaslúžia zadržanie smiechu či uštipačných poznámok o ich zmenenej vôni, či ich snahe holiť sa.

4. Odpovedajme len na to, na čo sa tínedžeri skutočne pýtajú.

Občas máme ako rodičia tendenciu odpovedať aj na to, čo naše deti nezaujíma. A tak im predčasne prezradíme veci, na ktoré ešte mali čas. Ak sa nás napríklad náš tínedžer pýta, čo znamená slovo porno, neznamená to, že potrebuje alebo chce vedieť všetky detaily. Na jednej strane je, samozrejme, lepšie, ak sa aj citlivejšie veci dozvedia od nás. Na druhej strane sa aj v tomto potrebujeme učiť rozlišovať. Dobrou nápovedou, ako si pomôcť v oblasti, pri ktorej si nie sme istí, ako hlboko zájsť, je otázka: „Čo je to podľa teba?“ Vyhneme sa tak prílišnej záplave informácií z našej strany a zároveň si urobíme obraz, ako danú problematiku vidia naše ratolesti.

5. Nedávajme sami zlý príklad.

Poznáme to známe: „Vodu hlása, víno pije.“ Dajme si pozor, aby sa nám to nestávalo pri vlastných deťoch. Darmo im budeme hovoriť o úcte k telu, ak si ho sami nevážime. Darmo im budeme pripomínať, čo je v oblasti sexuality dobré a čo zlé, ak nás prichytia pri tom druhom spomínanom. Buďme sami transparentní a svedčme vlastným manželským vzťahom, že sexualita je čistý a krásny dar. Zároveň im prejavme súcit a milosrdenstvo, ak to budú potrebovať aj v tejto oblasti. Masturbácia či porno sú nebezpečnými chorobami tohto sveta už aj v tínedžerskom veku. Ako rodičia tu však nie sme na to, aby sme svoje deti odsúdili. Naopak, skúsme im poskytnúť podporu. Radujme sa, že sa nám zdôverili aj s ťažkými vecami a buďme tu pre nich, aby zvládli aj tieto výzvy dospievania.