5 tipov, ako byť minimalistickí vo svete, maximalistickí v duchu
„Modli sa a pracuj,“ jednoduchý odkaz, ktorý pre nás má svätý Benedikt z Nursie. Niekedy to vie byť skutočne náročné. V dnešnej dobe sme takmer neustále vystavení niekoľkým podnetom naraz. Čo to teda vlastne znamená byť minimalistickým vo svete a maximalistickým v duchu? Ponúkame päť tipov, ako sa na to zamerať počas obyčajného pracovného dňa.
Byť skromný či uspokojiť sa s tým, čo máme. Sústrediť sa na jednu činnosť, ktorú práve vykonávame. Znie to ľahko, no nie až tak ľahko s tým v živote vieme popasovať. Platí to aj pre duchovný život? Čo znamená byť takýmto človekom? Svätý František z Assisi hovorí: „Človek je iba tým, čím je pred Bohom, nič viac a nič menej.“ Ako žiť skromne? Dá sa to dnes vôbec napĺňať, keď z každej strany sa na nás valia úlohy a robíme aj viacej vecí naraz? Ak už aj žijeme skromne, neochudobňujeme sa aj v duchovnej oblasti? Poďme si spoločne postupne odpovedať na tieto otázky a objavme v sebe minimalistov voči tomuto svetu, no maximalistov v duchovnom svete.
Hneď v úvode je dôležité povedať, že si netreba dávať veľké ciele, aj v tomto môžeme uvažovať tak trochu minimalisticky. Každý deň sa môžeme v niečom uskromniť a v niečom zas porásť. Prepojiť duchovnú oblasť s fyzickou môžeme aj cez zdanlivo nenápadné skutky počas všedného dňa.
Nový deň, nové úlohy v škole, v práci, v domácnosti. Všade, kde sa budeme počas dňa nachádzať, vnímajme príležitosť na prejavenie milosrdenstva alebo pomoci blížnemu, kolegovi či priateľovi. Neupierajme myšlienky hneď v prvom momente na to všetko, čo musíme stihnúť, čo všetko zlé sa môže prihodiť. Buďme tam, kde práve sme. Neulietajme myšlienkami na iné miesta. Zakotvime v prítomnosti. Sústreďme sa na vec, ktorú práve vykonávame. Poďme teda na to!
- Chytiť Bibliu namiesto mobilu
Poznáme to všetci. Ranný zhon. Niekedy sa nám podarí vstať v primeranú hodinu, niekedy sme radi, keď sa ledva stihneme umyť, vziať si raňajky do ruky a bežať za povinnosťami. Alebo je tu tretia ranná situácia. Nedostali sme sa do tejto časovej tiesne skrze to, že sme ešte ráno leňošili v posteli s mobilom v ruke? Kde má v tomto všetkom miesto naša osobná modlitba? Začnime hneď tu. Nech je odteraz našou prvou vecou, ktorú ráno chytíme do ruky, napríklad Biblia, nie mobil. Ak ju máme v mobile, nech si ju nepomýlime s aplikáciou nejakej sociálnej siete.
- Vnímať Božie signály okolo nás
Úspešne sme sa pripravili na nový deň, môžeme vyraziť. Po ceste si chceme vypočuť nejaký podcast či pustiť dobrú pieseň. Ideálne naštartovanie do nového dňa a naoko efektívne využitie času. Zvoľme si však aspoň jeden deň v týždni, kedy sa budeme sústrediť len na cestu. V hocijakom dopravnom prostriedku, v ktorom sa budeme nachádzať, môžeme namiesto sledovania mobilnej obrazovky pozorovať scenériu okolo nás. Bez hudby či podcastu. Doprajme si takéto momenty. Možno nás nečakane nadchne východ slnka, srieň na stromoch, v prípade cesty popri poli, nejaké bežiace zvery, počas cesty v meste nás môžu osloviť ľudia – veselí, smutní, lúčiaci sa, zamyslení… Všade okolo nás je stvorenstvo, ktoré môžeme obdivovať. Vnímajme Božie signály okolo seba. Využime efektívne čas trochu iným spôsobom.
- V čase obeda sa venovať len tomu, čo je na tanieri
Možno to bude znieť nezmyselne, ale v čase obeda sa nezabudnime najesť. Mnohí dnes obed vynechávajú, nahrádzajú ho niečím rýchlym či nezdravým alebo ho odkladajú na neskôr. No naše telo sa potrebuje posilniť. A počas toho môžeme posilniť aj svojho ducha. Ako?
Keď ideme na obed, neuvažujme, čo ešte musíme dokončiť predtým, ako odídeme z práce či školy. Určite neberme do ruky mobil. V čase obeda sa venujme len tomu, čo je na tanieri. Poďakujme Bohu, že máme chutný obed, že si ho môžeme dovoliť, že ho vôbec takto pred sebou máme. Keď teda jeme, iba jedzme. Užívajme si chvíľku, keď sýtime svoje telo, a v mysli velebme Boha za pokrm. To isté môžeme urobiť v prípade, že sa budeme počas dňa nachádzať v kaviarni a budeme popíjať chutnú kávu alebo čaj. Ak sme na nej s niekým, snažme sa venovať mu svoju pozornosť. Odložme mobil, vypnime upozornenia. Všetko počká. Ak sme na káve osamote, zvoľme si radšej knihu ako prezeranie sociálnych sietí.
- Len kráčať, len byť
Kráčame z práce, zo školy, z povinností, ktoré sme pre tento deň splnili. Ak je to možné, vyčleňme si niektorý pracovný deň, keď sa kúsok prejdeme. Zvoľme si bod, kde napríklad skôr vystúpime z vlaku, autobusu, električky… a prejdime sa. Kráčajme ulicami, prírodou, mestom. Vnímajme svoju chôdzu. Nepočúvajme hudbu, nepozerajme do mobilu na navyšujúce sa upozornenia. Urobme si chvíľku pre seba. Potrebujeme spracovať všetko to, čo sme počas dňa zažili, riešili, s čím sme sa trápili, ale aj to, čo nás potešilo. Zaspomínajme si na momenty dňa a poďakujme v krátkej modlitbe za ne Bohu. Povedzme mu, čo nás dnes zamrzelo. Ak sme už príliš unavení, vyhľadajme kaplnku, kostol, kde by sme sa na chvíľu mohli utiahnuť a spočinúť s Bohom v tichu. Je tam vždy pripravený privítať nás a počúvať nás. Maximalizujeme si tak čas s Bohom, ktorý je niekedy ťažké si v programe dňa vyčleniť. Načerpá nielen naše telo, ale predovšetkým náš duch.
- Líhať si do postele bez výčitiek
Počas dňa toho urobíme naozaj veľa. No niekedy si to ani poriadne nevšimneme. Občas sa nám môže zdať, že sme náš deň naplno nevyužili alebo sme ho dokonca premárnili. Svätý Augustín z Hippa nám však hovorí: „Túžite dosiahnuť veľké veci? Tak začnite s malými.“ Majme na pamäti tento citát. Večer v posteli môžeme uvažovať nad všetkým, čo sme v tento deň dokázali. Aj najesť sa v čase obeda, nie až niekedy večer či odoslať jeden mail je veľký úspech. Zminimalizujme myšlienky pocitu nedostatočnosti a otvorme si myseľ pre myšlienky vďačnosti smerom k Bohu, ale aj sebe. Poďakujme si za naše vynaložené úsilie.
Foto: pexels.com