5 neobyčajných eucharistických zázrakov, ktoré zanechali fyzický dôkaz!
Katolíci veria v to, že Ježiš je skutočne, pravdivo a osobne prítomný v Eucharistii. A v cirkevnej histórii je veľa zázrakov, ktoré potvrdzujú toto učenie.
šéfredaktor Churchpop.com
Treba poznamenať, že od žiadneho katolíka sa nevyžaduje, aby veril týmto príbehom. Aj keď boli prešetrované a schválené Cirkvou, negarantuje ich autentickosť absolútne. Taktiež ani katolícka dogma o premene nezávisí od ich autentickosti (je založená na Písme a tradícii).
Tak či tak, tieto zázraky sú povšimnutiahodné. Aj dnes totiž môžete vidieť fyzický dôkaz.
1. Zázrak v Lanciane (8. storočie)
V ôsmom storočí v talianskom Lanciane prežíval istý kňaz pochybnosti o skutočnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii. V strede omše, počas slov premenenia („Toto je moje telo… toto je moja krv…“) videl, ako sa chlieb a víno premenili na skutočné ľudské tkanivo a krv. Z krvi sa utvorilo päť kvapôčok (traduje sa, že majú predstavovať päť Kristových rán). Zvesti o tomto zázraku sa rozšírili rýchlo. Vďaka miestnemu arcibiskupovi sa začalo vyšetrovanie a Cirkev zázrak uznala.
Tkanivo sa uchovalo až dodnes. Odoardo Linoli, profesor anatómie, viedol jeho vedeckú analýzu v roku 1971 a vyvodil, že išlo o tkanivo srdcového svalu a krv bola čerstvá (čiže krv nebola stará tisícdvesto rokov), a nenašli sa žiadne známky konzervačných látok.
Toto zázračné tkanivo a krv môžete aj dnes nájsť v Kostole svätého Františka v Lanciane v Taliansku.
2. Korporál, Bolsena (13. storočie)
Kňaz, ktorý mal tiež pochybnosti o premenení Eucharistie, slúžil omšu v Orviete v Taliansku. Po premenení začala z Eucharistie vytekať krv na korporál (obrúsok, na ktorý sa počas omše kladie Najsvätejšia sviatosť oltárna) na oltári. Kňaz bežal za pápežom, ktorý sa v tom čase nachádzal v meste, a priznal svoj hriech pochybnosti. Korporál aj dnes nájdeme vystavený v katedrále v Orviete.
Niektorí historici však spochybňujú hodnovernosť tohto príbehu, nakoľko sa prvé záznamy o ňom objavujú až sto rokov po jeho uskutočnení.
Tak či tak, ľudia si tento korporál chodia uctievať dodnes.
3. Hostie v Siene, Taliansko (18. storočie)
Pokým boli sienskí katolíci 14. augusta 1730 na špeciálnej slávnosti na vigíliu Nanebovzatia, zlodeji sa vkradli do Kostola svätého Františka a ukradli zlaté cibórium so stovkami premenených hostií.
O dva dni si ktosi všimol, že v inom sienskom kostole vytŕča z pokladničky niečo biele. Kňaz ju otvoril a našiel v nej chýbajúce hostie – zamotané v pavučinách a špine. Keď hostie očistili, ako sa len dalo, vložili ich do nového cibória a preniesli do pôvodného kostola, aby sa modlilo za odškodnenie a boli uctené.
Nakoľko hostie boli znečistené, kňaz sa rozhodol nepodať ich veriacim a jednoducho to nechať na prirodzený proces rozkladu. Počas ďalších desiatok rokov mohol každý s úžasom sledovať, že hostie sa nerozpadli, naopak, vyzerali úplne čerstvo.
A v takom stave zostali až dodnes. Dnes, po dvestoosemdesiatich piatich rokoch, ich stále môžete vidieť v (dnes už) Bazilike svätého Františka v Siene v Taliansku.
4. Zázrak v Chirattakoname, India (21. storočie)
28. apríla 2001 počas eucharistickej adorácie vo farnosti svätej Márie v Chirattakoname v Indii sa na hostii zjavili tri červené škvrny. Kňaz nevedel, čo s tým, a tak hostiu uložil naspäť do svätostánku.
O niekoľko dní ju vybral na preskúmanie. Škvrny pripomínali tvár muža (Ježiša?). Rýchlo našiel fotografa a nechal túto podobu Eucharistie zvečniť.
5. Eucharistický zázrak v Santaréme (13. storočie)
V Portugalsku v Santaréme žila v trinástom storočí istá žena, ktorá sa trápila tým, či jej bol manžel neverný. Rozhodla sa preto navštíviť čarodejnicu. Tá jej povedala, že cena za jej služby je premenená hostia.
Žena tak išla na svätú omšu do Kostola svätého Štefana a prijala Eucharistiu. Vybrala si ju z úst, zabalila do šatky a vydala sa na odchod. No skôr, než sa dostala z kostola von, Eucharistia začala krvácať.
Po príchode domov vložila krvavú Eucharistiu do skrinky. V tú noc z nej vychádzalo svetlo. Oľutovala, čo urobila, a na ďalšie ráno to vyznala kňazovi. Ten prišiel, zobral hostiu a odniesol ju naspäť do kostola.
Po prešetrení a uznaní zázraku kostol premenovali na Kostol Igreja da Graça (svätého zázraku; pozn. prekl.). Hostia je v ňom vystavená dodnes.
