3 dôvody, prečo Ježiš zaplakal
Keď Ježiš vzal na seba telo človeka, zobral na seba zároveň každé fyzické i emocionálne prežívanie situácií, ktoré zažívame každý deň. Hnev, strach, úzkosť, radosť, pokoj, potešenie. Pozrime sa však teraz na tri situácie, keď Ježiš v Biblii zaplakal – a prečo to tak bolo.
1. Ježiš zaplakal, keď videl úzkosť svojich blízkych.
Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ (Jn 11, 32 – 36)
Ježiš zbadal hrob svojho blízkeho priateľa Lazára a v tejto situácii plače s tými, ktorých miluje a ktorí práve smútia. Táto časť Písma nám pripomína lásku, ktorou nás miluje Boh – ako svojich adoptívnych synov a dcéry, a to, akú bolesť cíti, keď nás vidí trpieť. Ježiš tu preukazuje pravý súcit a trpí spolu so svojimi priateľmi, plače pri pohľade na takú náročnú situáciu. Avšak aj v tejto situácii nájdeme svetlo vo tme. Ježiš mení slzy smútku na slzy radosti a vzkriesi Lazára naspäť k životu.
2. Ježiš zaplakal, keď videl hriechy ľudí.
Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. (Lk 13, 34)
Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiežby si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. (Lk 19, 41 – 42)
Ježiš zbadal Jeruzalem a tento pohľad mu vohnal slzy do očí, pretože videl hriechy jeho minulosti, prítomnosti i budúcnosti – a to mu zlomilo srdce. Boh ako milujúci Otec nechce, aby sme sa od neho odvrátili, a želá si, aby sme sa k nemu pritisli čo najbližšie. Často však jeho objatie odmietame a volíme si vlastné cesty. Ježiš plakal a plače aj kvôli našim hriechom, avšak dobrou správou ostáva fakt, že na nás vždy čaká s otvorenou náručou a môžeme sa k nemu kedykoľvek vrátiť a prosiť ho o odpustenie.
3. Ježiš zaplakal, keď sa modlil v záhrade pred ukrižovaním.
On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. (Hebr 5, 7)
Podľa Listu Hebrejom boli tieto slzy spojené s autentickou modlitbou, ktorú Boh vyslyšal. Hoci nie je nutné počas modlitby plakať, úprimné slzy nám pripomínajú, že Boh si želá, aby sme mali kajúce a skrúšené srdce. Chce, aby naše modlitby boli vyjadrením toho, kým naozaj sme, a nie aby sa iba kĺzali po povrchu. Inak povedané, modlitba by mala prechádzať celým naším bytím, a teda aj našimi emóciami. Len tak dovolíme Bohu vstúpiť do každého aspektu nášho života.
Autor: Philip Kosloski
aleteia.org/2020/12/01/3-reasons-why-jesus-cried-in-the-bible/
Preklad a úprava: Alžbeta Mohyláková