10 redaktoriek a 10 otázok. Čo ste o našej práci (ne)vedeli?
Čítate naše príspevky, často poznáte viac náš rukopis ako nás, a to je v poriadku. Ako povedala Matka Terézia, želáme si byť ceruzkou v Božích rukách. V rámci stého čísla sme však urobili výnimku a prečítate si niečo o nás, našej redakcii a veríme, že sa aj zasmejete.
Čo ti dáva práca pre Slovo+?
Gabriela Kluchová: Môžem osobne spoznávať inšpiratívnych ľudí, ktorých príbehy potom v rozhovoroch či reportážach prinášam našim čitateľom. Rovnako dôležitým „plus“ je pre mňa tím redakcie. Som vďačná za svojich skvelých kolegov s kreatívnymi a veselými srdiečkami, od ktorých sa veľa učím.
Aký bol tvoj najpamätnejší rozhovor a prečo?
Jana Vilmanis: Veľkou výzvou pre mňa sú rozhovory v cudzom jazyku. Keď som robila rozhovor s evanjelizátorkou Gloriou Grey, ktorá hovorí po anglicky, zrejme som sa jej dosť okato snažila rozumieť. Za každou pochopenou myšlienkou som výrazne prikývla, až sa ma nakoniec Gloria opýtala, prečo tak reagujem, že ako aktívna katolíčka mám také veci vedieť. Ja som ich vedela, len som bola šťastná, že aj niečomu sama rozumiem .
Na ktorého respondenta určite nezabudneš?
Jana Kasajová: Baruch Myers, bratislavský rabín. To, že pozdrav Pochválený buď Ježiš Kristus nie je vhodný, mi došlo včas. Ale že ortodoxní Židia si s opačným pohlavím ruky nepodávajú, som si uvedomila, až keď som sa o to pokúsila. Rozhovor bol fajn, až kým ho rabín predčasne neukončil s tým, že už máme materiálu až-až.
Ku ktorej svojej fotke (použitej pre Slovo+) sa rada vraciaš?
Alžbeta Mohyláková: Špeciálne mi utkvela v pamäti momentka z návštevy hospicu s názvom „Anjel pokoja“. Ide z nej niečo priam mystické. Podarilo sa mi zachytiť posledné momenty pacienta pár minút pred smrťou. Napriek na prvý pohľad depresívnej téme je hlavným motívom fotografie nádej. Akoby „anjel“ zobrazený v postave rehoľnej sestry pacientovi vravel: „Vojdi do radosti svojho Pána, už ťa čaká jeho milujúce náručie.“
Ktorá obálka Slova+ sa ti najviac páčila?
Zuzana Verešová: Veľmi sa mi páčili viaceré obálky, no v tomto mám jasnú víťazku. (úsmev) V mojich očiach je najkrajšou obálka, ktorú nakreslila moja dcérka Alicka. A za ňou nasledujú všetky ostatné obálky, ktoré špeciálne pre nás vytvorili šikovní umelci – Peťo Ličko, Maťka Švorcová, Milan Pleva, Kika Krajčovičová, Majka Melicherčíková, môj brat Tomáš Golha a ďalší.
Čo najvtipnejšie si zažila vďaka Slovu+?
Veronika Zamkovská: Rozhovory naživo sú pre mňa vzácne, lebo sa môžem rozprávať s ľuďmi bez nutnosti riešiť potreby svojich detí. Na stretnutie s Mirom Jilom v Prezidentskej záhrade som si obliekla krásne kvietkované šaty. Sadli sme si pod strom. Počas rozhovoru mi na šaty niečo spadlo. Istý vták to už nevydržal… Miro hovoril práve o vážnych veciach, a tak som sa rozhodla ignorovať, čo sa stalo. Nemusela som síce reagovať na potreby svojich detí, ale veľmi konkrétna potreba jedného vtáka ma aj tak vyrušovala.
Čo by si odkázala šéfredaktorovi Martinovi Ližičiarovi?
Silvia Slobodníková: Namiesto odkazu by som chcela niečo prezradiť. (úsmev) Sté číslo magazínu Slovo+ nemuselo vzniknúť. Nemuselo vzniknúť ani to prvé bez Martinovej vytrvalosti, pevnej vôle, láskavej prísnosti a jeho typického humoru. Ďakujem, Martin, že si dobrým šéfom nie iba pre mňa, ale pre celú redakciu.
Aká úloha bola pre teba zatiaľ najťažšia a prečo?
Zuzana Vadáková: Nespomínam si na konkrétne zadanie, ktoré bolo také obzvlášť ťažké, že by vynikalo medzi ostatnými. Výzvou sú pre mňa ankety, keďže neraz je veľmi náročné zohnať na ne respondentov. Alebo náročné sú z času na čas aj rozhovory, ktoré si vyžadujú asi najviac práce. Napokon, každý článok je svojím spôsobom výzvou.
Čo najzaujímavejšie si zažila vďaka Slovu+?
Ruženka Dvorščáková: Najradšej spomínam na naše tímbildingy v Šaštíne a Zázrivej. Hľadanie pokladu počas cesty na hrad, večerná modlitba v Bazilike Sedembolestnej, zdolávanie Jánošíkových dier, celonočná adorácia či hra na schovávačku v úplnej tme… to nezažijete len tak s hocikým. Aj preto je pre mňa Slovo+ výnimočné.
Čo by si zapriala Slovu+ do ďaľších rokov?
Marianna Hanobíková: Slovu + prajem ďalších sto vydaní a ešte omnoho viac! Nech stále ako doteraz prináša nádej, radosť a ohlasuje najlepšiu správu – evanjelium. Nech prekážky berie ako výzvy, ktoré musí prekonať, aby dorazilo do víťazného cieľa. Veľa radosti pri tvorbe a, samozrejme, veľa spokojných čitateľov!