10 otázok, ktoré sa radšej nepýtajte

Každý máme citlivé miesta, kam nepozývame kohokoľvek. Aj napriek tomu na nás vyskakujú otázky od známych alebo nie tak veľmi blízkych ľudí, ktoré vedia zabolieť. Sú dýkou v srdci najmä vtedy, keď sa nás ich niekto spýta v rámci „small talk-u“, a teda sa zaujíma iba preto, aby reč nestála. Čo je horšie, tieto vety sú spoločensky akceptovateľné a nepovažujú sa za tabu, aj keď by sa mali. Ktoré sú to a prečo sa ich radšej vôbec nepýtať?

1. Kedy si nájdeš priateľa/priateľku?

Je jedno, ako dlho je človek sám. Pokiaľ vo svojom vnútri neprežívame to, čo on/ona, nepochopíme jeho/jej činy a pohnútky. Zároveň nikto nevie ovplyvniť, kedy podľa vás „už konečne“ bude „na poriadku“ = vo vzťahu. Keď som túto otázku dostávala ja, okamžite som si spomenula na muzikál inšpirovaný biblickou knihou Tobiáš, Láska je silnejšia, kde Sára spievala: „Prečo zobúdzate lásku, prečo nečakáte, kým sa jej samej nezachce? (parafráza z Piesne piesní 2, 7) Táto scéna bola po tom, ako umrelo sedem mužov pre kliatbu, ktorou Sára trpela – kým nestretla Tobiáša, ktorý kliatbu zlomil.

Je dôležité uvedomiť si, že Boh má s každým z nás úžasný plán, ktorý je ľudskému chápaniu mnohokrát nepochopiteľný. Preto si niekto nájde budúceho partnera v pätnástich, druhý v tridsiatich a neskôr, ďalší nenájde vôbec, lebo jeho povolaním môže byť rehoľa, slobodný a/alebo zasvätený život.

 

2. Kedy bude svadba?

„V sobotu.“ Naoko vtipná odpoveď, ktorá v sebe skrýva veľkú frustráciu. Možno má dané dievča obrovské pochybnosti a premýšľa nad rozchodom, alebo by sa už rada vydala, ale nebola ešte požiadaná, hoci sa o tom so svojím priateľom už aj otvorene rozprávali. Možno ten muž pocítil povolanie ku kňazstvu, aj keď práve randí.

Znova platí – kým nekráčaš v topánkach toho druhého, nevieš, čo skutočne prežíva. Rodičia, starí rodičia a iní pýtajúci sa by sa mali pred položením danej otázky zamyslieť, či oni sami sú dobrým príkladom manželstva. Otázkou zostáva, či sa mladí chcú vôbec vziať, ak majú doma zlý príklad, ak sa rodičia len hádajú, alebo sú hlboko zranení z rozvodu niekoho blízkeho a majú strach, že sa to stane aj im.

 

3. Čakáte už?

Som manželkou len pár mesiacov, ale už sa u mňa vyvinula značná alergia na danú tému. A určite nie som sama. Po prvé, o tom, kedy budú mať manželia dieťa alebo deti, rozhodujú v prvom rade len a len oni sami, samozrejme pýtajú sa Boha, aby konali v súlade s Jeho vôľou. Po druhé, nech by sa akokoľvek snažili, len Boh je darcom života a jedine On rozhodne o tom, kedy a koľko detí daný pár mať bude alebo nebude. Nikdy neviete, čím si daní partneri prechádzajú. Či nemajú za sebou potrat, či nie sú neplodní, alebo či sami túžia, no dieťa neprichádza kvôli chorobe… Treba sa obrniť proti takýmto otázkam vtipno-múdrym spôsobom. Napríklad: „Nečakáme. Na spásu sa nečaká, o spásu sa denno-denne bojuje.“

 

4. Schudol/schudla si? Nepribral/nepribrala si?

Anorexia, bulímia, porovnávanie sa, tlak byť dokonalým. Poruchy príjmu potravy môžu vzniknúť aj z dobre mienených „poštuchnutí“ typu: „Pozri sa na seba! Mala by si už so sebou konečne niečo spraviť.“ Alebo ako sa hovorí, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Človek, ktorý viditeľne schudol, nemusí byť so svojím vzhľadom spokojný. Môže trpieť nejakou chorobou alebo schudol kvôli nechutenstvu, stresu, pre depresiu, ktorou si práve prechádza. Dôvodov je veľa. Preto ani chváliť niekoho prvoplánovo, že schudol, nemusí toho na druhej strane potešiť.

 

 

5. Aký bol pôrod?

V podcaste Sabo sebou si môžete vypočuť z úst režisérky Mai Martiniak, ktorá sa vo filme Neviditeľná venuje pôrodom, že trauma žien po pôrode sa vyrovná traume vojakov po návrate z vojny. Nie každá žena má z pôrodu len príjemné zážitky a nie každá sa chce zdieľať o týchto ťažkých časoch so širokou rodinou alebo s niekým neznámym. Otázka o pôrode nepatrí do úst cudzích ľudí a je netaktné pýtať sa ju hneď po tom, ako žena porodila.

6. Prečo neješ mäso? Prečo deťom nedovolíš jesť sladkosti? Prečo si vegán?

Boh daroval ľuďom slobodnú vôľu, ale ak sa niekto stravuje inak ako vy, je pre vás tŕňom v oku. Možno by ste sami potrebovali a chceli zmenu, ale máte slabú vôľu, a preto vám takýto človek vyslovene prekáža.

Zostáva však faktom, že na Slovensku pribudne 4000 nových pacientov s rakovinou hrubého čreva ročne. (TASR) „Veľmi časté jedenie mäsa, hlavne údeného, vyprážaných a múčnych jedál k tomu dopomáha,“ hovorí Maroš Krivosudský, výživový poradca. Nehovoriac o tom, že „vegánska strava je cenovo výhodnejšia a vysoko kvalitná“, dodáva Krivosudský. Nejesť mäso je ekologickejšie a zachraňujeme tým našu planétu.

Keď deti konzumujú ovocie alebo med, v ktorých prijímajú cukor, sladkosti vôbec nepotrebujú. Ak napr. rodičia alebo starí rodičia vaše rozhodnutia nechápu, vysvetľovať a argumentovať niekedy značí hádzať hrach o stenu. Darované sladkosti prijmite, poďakujte sa a – stále ich môžete darovať niekomu inému.

 

7. Prečo plačeš? To ťa nemôže tak bolieť.

Prah bolesti má každý človek iný. Preto hovoriť niekomu čo ho/ju má ako bolieť je hlúposť. Niekedy len opakujeme naučené frázy svojich rodičov, aby sme nevyzerali ako „padavky“. Ani vysoký, ani nízky prah bolesti nie je výhrou. Buďme citliví voči iným. Keby sa každý človek staral len a len o seba, bolo by o všetkých postarané.

 

8. Koľko zarábaš? Koľko to stálo?

Ako vám táto informácia pomôže? Ak zarába niekto viac ako vy, povedie vás to k závisti, ak menej, budete sa cítiť nadradene, tak k čomu je to dobré? Vhodné odpovede: Toľko, koľko mám v zmluve. Stojí to toľko, koľko som si mohol dovoliť. Otázkou nie je množstvo financií, ale finančná gramotnosť, či sme schopní hospodáriť so svojimi peniazmi, aj si niečo usporiť, aj podporiť tých, ktorí to potrebujú viac ako my.

 

9. Kojíš? Prečo áno/nie? Ešte stále kojíš?

Matka vie najlepšie, čo je najlepšie pre jej dieťa. Pre jej, nie to vaše. Obzvášť prvorodičky majú problém a netvorí sa im mlieko, alebo keď, tak len veľmi málo. Ak kojíte, buďte vďačná, že môžete a postarajte sa o vaše dieťa stopercentne. Vychovávať to susedkino nie je vašou úlohou.

 

10. Prečo nepiješ alkohol?

Ale aspoň jeden poldecák si so mnou dáš, nie? Ešte „kapurkovú“… Či už má človek od alkoholu pôst na pár dní, alebo ide o dlhoročného abstinenta, nikomu neprináleží pokúšať niekoho druhého ani len s „tým jedným“. Tobôž, ak sa menovaný chce zbaviť závislosti a nedopadnúť ako jeho rodič, pretože „závislosť rodičov od alkoholu zvyšuje pravdepodobnosť, že aj potomok bude alkoholik“, hovorí psychológ Juraj Holdoš.

Či už sa opýtaný rozhodol abstinovať kvôli diéte, zdraviu, alebo má akékoľvek iné dôvody, dôležité je akceptovať jeho/jej rozhodnutie a prijať ho, nie prehovárať. Keď niekto odmietne vypiť si na návšteve, neznamená to, že chce hostiteľa uraziť.

 

Toto bolo len desať otázok, s ktorými som sa stretla osobne alebo sú otravné a nepríjemné pre opýtaných z môjho prieskumu. Stále sú tu ostatné, ktoré som nespomenula, ale vedia zraniť. Vyslovená otázka trvá len pár sekúnd, ale vie rezonovať v citlivom človeku ešte veľmi dlho. Postup je pritom veľmi jednoduchý: zamysli sa, či danou otázkou neublížiš alebo či by neranila teba; keď je odpoveďou nie, až potom ju polož.