Neurológ Stránský: Ak deťom zakazujeme alkohol a cigarety, prečo im dovolíme mobil?
Keď deťom zakazujeme alkohol a cigarety, prečo im dovolíme 4,5 hodiny denne ničiť si mozog pri mobiloch? Popredný neurológ Martin Jan Stránský vysvetľuje, ako digitálne technológie ohrozujú detský vývoj. Riešenie podľa neho začína u rodičov – návratom k prirodzenému životu a aktívnej výchove.
Viackrát ste sa vyjadrili, že dnešným deťom sa vplyvom technológií znižuje IQ. Čo sa reálne deje s mozgom dieťaťa, ktoré trávi veľa času s mobilom v ruke?
To, že som možno povedal, že sa znižuje IQ kvôli používaniu technológií, je nepriamy súvis. Dnes na základe overených medzinárodných štúdií jednoznačne vieme, že digitálne vzdelávanie a používanie mobilných telefónov priamo súvisí so znížením určitých mozgových a mentálnych schopností, ktoré sú veľmi dôležité pre nás, ale aj pre deti. Medzi ne patrí kognitívna schopnosť, schopnosť čítať, písať, pamätať si to, čo človek počul, alebo to, čo bolo povedané v triede. A práve toto vysvetľuje, prečo celosvetovo IQ prestalo rásť, najmä u mladších ľudí, a prečo v určitých krajinách klesá.
Ale skôr by som bol rád, keby sme sa sústredili nie tak veľmi na IQ, ale na to, čo sa dá jednoduchšie zmerať, a to sú výsledky tzv. štandardizovaných testov, ktoré sú v každej krajine. Rok čo rok vidíme, že tá istá učiteľka, rovnaké kurikulum, tá istá trieda, ale výsledky jednoducho klesajú. A opäť je to v súvislosti s používaním mobilných telefónov v triede a s digitálnou technológiou pri výučbe.
Na Slovensku platí zákaz používania mobilných telefónov v školách. Ako hodnotíte tento krok?
Veľmi to vítam. Mám šťastie, že som bol pri tom. Mal som tú česť byť pozvaný na Ministerstvo školstva a pracovať intenzívne s detským ombudsmanom, pánom doktorom Mikloškom. Bol som dokonca aj v Národnej rade Slovenskej republiky, kde som mal prednášku. Takže samozrejme, že to hodnotím veľmi pozitívne.
O to viac sa hanbím za nás v Českej republike, kde sme to ešte nezaviedli, takže toto je jedna z mnohých vecí, kde ste zaslúžene pred nami. Pripojili ste sa tak k 69 krajinám vo svete, ktoré to už urobili. Veľmi ma to teší, je to stopercentne krok správnym smerom.
Ako to momentálne vyzerá v Českej republike?
V Čechách sa o tom len začína hovoriť a my, žiaľ, zaostávame – sme oveľa viac alibistickí, opatrní a váhaví. Naša špecialita je, že sa bavíme o tom, ako sa o tom máme baviť.
Debata sa však rozbieha. V tomto období vyšiel prieskum, podľa ktorého si 89 % rodičov v našej krajine želá, aby boli sociálne siete obmedzené pre deti do 16 rokov. A viem, že z nedávneho prieskumu si aspoň 63 až 70 % želá, aby boli mobilné telefóny zakázané v školách. Takže toto je jeden z mnohých prípadov, kde je verejnosť o pár krokov ďalej než politici.
SOCIÁLNE SIETE SÚ PRE DETI AKO ALKOHOL A CIGARETY
Do akého veku by mali byť deti chránené pred technológiami?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že celá otázka technológií u detí je trochu iná než u dospelých. Pri dospelých používanie technológií súvisí skôr s prácou, kým u detí ide o sociálne siete, videohry, scrollovanie, posielanie správ a podobne. Priemerne to trvá 4,5 až 5 hodín denne.
Medzinárodné odporúčania a štúdie hovoria, že žiadne dieťa by nemalo používať mobilný telefón približne od 11 do 15 rokov, hoci sa to líši podľa organizácií a krajín. Podľa môjho odporúčania by dieťa do 15–16 rokov nemalo mať telefón s obrazovkou, a od 11 rokov môže mať iba tlačidlový telefón.
Ako je to so sociálnymi sieťami?
Čo sa týka sociálnych sietí, tam je absolútny zákaz pre deti do 16 rokov. Tieto nástroje – telefón a sociálne siete – sa vôbec nelíšia od alkoholu a cigariet, pokiaľ ide o ich škodlivý účinok na spoločnosť, mozog a deti.
Sú to drogy, neprispievajú k ničomu dobrému a existuje veľa krajín, ktoré už túto priamu súvislosť uznávajú. Začínajúc hlavným hygienikom v Spojených štátoch počas minulej administratívy, ktorý priamo prirovnal sociálne siete a mobilné telefóny u detí k alkoholu a tabaku a zároveň vydal vyhlásenie, že by sa s tým malo zaobchádzať úplne rovnako. Keď nedovolíme 11-ročnému chlapcovi kúpiť si fľašu vodky alebo vyfajčiť kartón cigariet, prečo by sme mu mali dovoliť stráviť 4,5 hodiny denne tým, že si ničí mozog?
A čo televízne obrazovky?
Televízne obrazovky sú iné, pretože nie sú interaktívne. A rozhodne nie sú návykové v takej miere ako mobilný telefón alebo sociálne siete. Sociálne siete sú riadené algoritmami, ktoré sú cielene navrhnuté tak, aby v nich človek zostal. A to prostredníctvom neustálej spätnej väzby a interakcie, svetielok či hudby. Skrátka, bliká to a svieti to. Dostanete správu okamžite a hneď odpíšete. Sú to uzavreté návykové kruhy.
Televízia nič také nerobí. Sú tam reklamy, prestávky, programy majú určitý dej. Človek sa môže rád pozerať na určité programy a môže tam vzniknúť závislosť, ale rozhodne nie v takej miere, ako to vidíme pri modernej technológii.
MLADÁ GENERÁCIA MÁ PROBLÉM FUNGOVAŤ V REÁLNOM SVETE
Dnešné deti prichádzajú kvôli technológiám o kľúčové podnety z reálneho sveta. Aké riziko to pre nich predstavuje?
Tieto deti sa stávajú nefunkčnými členmi spoločnosti. Nedokážu riešiť problémy. Preto máme 40-percentnú prevalenciu úzkosti a depresie u detí na Slovensku aj v Českej republike. Tieto deti nefungujú v reálnom medziľudskom biologickom svete. Keď príde skutočný problém, nedá sa to „deletovať“, jednoducho sa to musí riešiť.
Nemajú kognitívne funkcie, nemajú verbálne schopnosti, nedokážu napísať vetu dlhšiu než 15 až 20 slov, pretože v živote ju nenapísali. SMS-kovanie obsahuje len pár slov a sú to skratky. Samozrejme, nie sú schopní pracovať v zamestnaní, nemajú disciplínu, pretože očakávajú okamžité odmeny a prednostný komfort. To nemusí byť zlé, ale majú problém s medziľudskými vzťahmi – príde problém a nevedia, ako naň reagovať.
Preťažujú technológie nervový systém detí?
Práveže nie, nervový systém je nevyužitý. Technológie iba obsadia ten najjednoduchší, povrchový systém, a pod ním nedochádza k žiadnemu ďalšiemu prepájaniu a spájaniu rôznych neuroanatomických centier v mozgu, ktoré sa musia prepojiť, aby vznikli schopnosti uvažovania, merania, morálneho riešenia a podobne.
Toto „prepájanie“ sa väčšinou začína okolo 5., 6., 7. roku života a končí približne okolo 25. roku, pričom najintenzívnejšie prebieha počas adolescencie. Preto môžu mať tieto deti individuálne centrá, ktoré fungujú a v určitých veciach sú úžasné – napríklad majú skvelý zmysel pre humor, a sú rýchle –, ale nedokážu pochopiť určitú súvislosť medzi vecami. Zostávajú tak na povrchovej úrovni, kde sa nič nové nenaučia a kde sú striktne závislí na obrazovke. Obsah, ktorý videli, si potom 30 minút po pozretí vôbec nepamätajú, pretože prichádza niečo nové.
CHYBY BY SA MALI ODMEŇOVAŤ
Ako sa deti učia najlepšie?
Učia sa pod vedením pani učiteľky, nie od hociktorého počítača. Nedávno vyšli dve nezávislé medzinárodné štúdie. Každá z nich sledovala viac než 600-tisíc detí v 20 krajinách počas viac než 15 rokov. Potvrdili priamy pokles schopnosti čítať, písať, počítať a pamätať si pri používaní digitálnych technológií vo vyučovaní viac než jednu hodinu denne.
Takže pani učiteľka, ľudský produkt, ľudská výuka, debata, diskusia, učenie sa z papiera – pretože veci, ktoré čítame z papiera, si pamätáme o jednu tretinu lepšie než keď ich čítame z obrazovky. A písanie rukou, nie na klávesnici – pretože keď píšeme rukou, píšeme pomalšie, viac premýšľame vedome aj nevedome, a tým si veci lepšie pamätáme.
Ako je to s robením chýb? Mali by sa chyby trestať?
Výuka musí byť založená na tom, že jemne, ale stále tlačíme žiaka do bodu, kedy urobí chybu. Iba keď ju urobí, môže o nej premýšľať a niečo sa naučiť. Najchytrejší mozog je ten, ktorý urobil každú možnú chybu. A keď sa v škole robia chyby, mali by sa odmeňovať, nie trestať, pretože to znamená, že žiak sa učí.
Ako by ste ohodnotili dnešný systém školstva?
Niektoré školy sú posadnuté digitálnou technológiou. Náš minister školstva sleduje Európsku úniu, rôzne mandáty a smernice, a posiela správy všetkým školám, že musí dôjsť k digitalizácii školstva. Toto je asi jeden z najhorších výmyslov, aký si moderný človek mohol vymyslieť. Je to vedecky potvrdená, veľmi škodlivá vec.
Tam, kde sa učia z knižky a z papiera, kde učí pani učiteľka alebo pán učiteľ a vedú sa diskusie, to sú tie najlepšie školy.
ZMENA MUSÍ NASTAŤ U RODIČOV
Čo by ste odporučili rodičom?
Rodičia by mali začať od seba, zbaviť sa svojho mobilného telefónu a prejsť na tlačidlový telefón. Týmto by dali príklad svojim deťom. Rodičia si musia uvedomiť, že len oni sú začiatok a koniec celého problému. Deti za to nemôžu.
Rodičia zabudli, že ich jediná úloha na tomto svete je venovať sa svojim deťom prostredníctvom aktívnej výuky, a nie im podstrčiť nejakú elektronickú drogu len preto, že ju majú druhí.
Je to veľmi jednoduché. Takto to fungovalo po desaťtisíce rokov a my sme u prvej generácie rodičov, ktorá na toto, žiaľ, zabudla – nie že by boli zlí, ale spoločenská klíma je taká, aká je. Deti majú právo na lásku, na školu, na výchovu, ale nemajú právo mať mobilný telefón len preto, že ho má každý iný.
O pánovi Stránskom:
MUDr. Martin Jan Stránský je český neurológ, pedagóg a publicista, ktorý spája medicínu, vzdelávanie a spoločenské témy. Pôsobil ako odborný asistent na neurologickom oddelení Lekárskej fakulty na Yale University. Je zakladateľom programu výmeny vedcov Prague Selective, najväčšieho letného programu pre študentov medicíny na svete.
Po návrate do Českej republiky obnovil kultový časopis Přítomnost, založil Polikliniku na Národní a inicioval vznik Kancelárie ombudsmana pre zdravie. Pochádza z významnej českej rodiny. Jeho pradedo Adolf Stránský bol ministrom prvej československej vlády a zakladateľ Lidových novin.
Martin Jan Stránský vo svojich publikáciách a prednáškach upozorňuje na dopad moderných technológií na mozog a kognitívny vývoj detí, a spája vedecké poznatky s praktickými radami pre rodičov, učiteľov a spoločnosť. Nedávno mu vyšla publikácia Vzestup a pád lidské mysli, ktorá odhaľuje úžasné schopnosti ľudského mozgu a zároveň kriticky skúma vonkajšie vplyvy, ktoré na neho pôsobia.
Foto: archív respondenta