Mária Magdaléna ako prvá apoštolka Zmŕtvychvstalého
Možno by sme očakávali, že správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní ponesú ďalej ako prví nejakí zbožní a vysokopostavení muži. Aj vtedajšia spoločnosť by to iste očakávala. No Boh, ktorý si neváha vyvoliť slabých a z ľudského pohľadu nehodných, si používa slabú ženu, ba obrátenú hriešnicu – Máriu Magdalénu – ako prvú svedkyňu a ohlasovateľku Zmŕtvychvstalého.
V roku 2016 pápež František povýšil spomienku svätej Márie Magdalény na liturgický sviatok, pričom dátum zostal rovnaký – 22. júl. Text sviatočnej omšovej prefácie (modlitby vďaky) na tento sviatok má názov O apoštolke apoštolov.
„Svätá Mária Magdaléna je príkladom pravej a autentickej evanjelizátorky, prípadne evanjelistky, ktorá ohlasuje ústrednú radostnú zvesť Veľkej noci. Svätý Otec František urobil toto rozhodnutie práve v kontexte Svätého roka milosrdenstva, aby ukázal význam tejto ženy, ktorá preukázala veľkú lásku ku Kristovi a bola Kristom tak veľmi milovaná,“ napísal v sprievodnom liste pri tejto príležitosti arcibiskup Arthur Roche, sekretár Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
Titul apoštolka apoštolov však nepriniesol pápež František, ale už svätý Tomáš Akvinský, dominikán, ba dokonca už svätý Augustín.
Čo však o tejto Márii Magdaléne vieme?
MÁRIA STÁLA VONKU PRI HROBE A PLAKALA
Lukáš vo svojom evanjeliu píše o ženách, ktoré ho sprevádzali v šírení evanjelia. Okrem Dvanástich to boli aj niektoré ženy, ktoré Ježiš uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov (Lk 8, 1 – 2).
Mária Magdaléna, žena, ktorá síce spočiatku nežila práve príkladným spôsobom života, ale ktorá po stretnutí s Kristom radikálne zmenila svoj život a nasledovala ho – a to aj na Kalváriu, aj tam, kde zostalo už len pár žien, vrátane Ježišovej matky.
Keď vo veľkonočné ráno prichádza k hrobu, aby pomazala Ježišovo telo, čo nestihli dokončiť predtým, svojho Spasiteľa v hrobe nenachádza. Ján nám o tom píše v 20. kapitole svojho evanjelia: Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala k učeníkom, ktorí sa s ňou vrátili k hrobu. Ale tu sa scéna nekončí.
Učeníci sa vrátili domov, avšak Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo. Pýtali sa jej, prečo plače, a keď sa obrátila, videla tam stáť Ježiša, hoci nevedela, že je to on, myslela si, že je to záhradník, a na jeho otázku: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ mu odpovedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Až oslovenie Mária! mení všetko – Mária sa obráti a spoznáva svojho Pána. Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu, zveril jej Ježiš poslanie zvestovať jeho zmŕtvychvstanie do sveta.
NIELEN ŽENA POKÁNIA, ALE AJ KONTEMPLÁCIE
Mária Magdaléna ako prvá svedkyňa Zmŕtvychvstalého má svoje dôležité miesto aj v rámci dominikánskej tradície, aj Tomáš Akvinský ju označil titulom apoštolka apoštolov. Svätý Augustín, z ktorého regule dominikáni čerpajú, zas hovoril o „Márii Magdaléne a jej ďalšej návšteve prázdneho hrobu ako o zrakovom dôkaze zmŕtvychvstania“.
Dominikán Guy Bedouelle píše, že hoci sa na Máriu pozeráme zväčša ako na ženu pokánia, nemožno zabúdať, že je aj ženou kontemplácie. Hovoria o tom aj tri momenty jej života: 1. obrátenie hriešnej ženy skrze milosrdenstvo, ktoré jej preukázal Pán, lebo veľmi milovala; 2. keď so svojou túžbou lásky a súčasne smútkom za Kristom hľadá Ježiša v hrobe a nachádza ho ako Vzkrieseného; 3. moment kontemplácie medzi týmito dvomi udalosťami, keď sedí pri Ježišových nohách a počúva. Niektorí síce hovoria, že ide o tri odlišné ženy – tri Márie –, no moderní biblisti to zväčša spájajú do osoby jednej ženy Márie.
Keď sa ešte vrátime k dominikánom, okrem Panny Márie je veľkou ochrankyňou Rehole kazateľov práve Mária Magdaléna. Zvykne byť zobrazovaná aj na obrazoch so svätým Dominikom a neskôr aj so svätým Tomášom Akvinským či svätou Katarínou Sienskou. Susan Haskins v knihe Mary Magdalene, Myth and Metaphor píše: „Dominikáni svojou výzvou k pokániu prispeli k šíreniu kultu Magdalény.“
Zaujímavá je aj jedna kázeň, ktorá sa pripisuje svätému Tomášovi Akvinskému: symbol dúhy, známy z Noemovej archy, prirovnáva k stretnutiu zmŕtvychvstalého Ježiša a Márie Magdalény: Ježiš ako vychádzajúce slnko, ktoré sa stretáva so slzami plačúcej ženy. Svoje miesto tu má (ako aj v dúhe) tiež farebná symbolika – tmavomodrá (farba pokory i sĺz výčitiek) a červená (farba viery) pre Máriu Magdalénu.
MÁRIA MAGDALÉNA DNES
Je Mária Magdaléna len postavou minulosti alebo sa ňou môžeme inšpirovať aj dnes? Ako inšpiráciu ponúkame tri tipy, ktoré apoštolka apoštolov prináša aj človeku 21. storočia:
1. Obrátenie: Nie ako nejaká jednorazová udalosť, ale ako každodenné premieňanie nášho srdca. Ako každodenné stretnutie s milosrdenstvom, ktorého najkrajším obrazom je Ježiš Kristus. Neustály proces, pri ktorom nemožno vyhlásiť: „Už som hotový!“ ale ktorého zavŕšenie sa uskutoční vo chvíli, keď prekročíme prah večnosti.
2. Kráčanie životom viery: Mária Magdaléna sa neuspokojila s obrátením, zanechaním hriešneho spôsobu života a tým, že Ježiš zmenil jej život. Celým srdcom ho začala nasledovať a nezastavila sa ani v momente, keď mnohí, vrátane jeho učeníkov, zutekali – nasledovala ho aj na Kalváriu, pod kríž. Zostala verná, milovala. Nezastavila sa pred utrpením, ťažkosťami, prekážkami ani pred hrobom. Odmenou jej bol prázdny hrob a úloha, ktorou ju poveril Vzkriesený: „Zvestuj ma svojim bratom.“ A to isté poslanie dáva aj nám.
3. Kontemplácia: Jedno z dominikánskych hesiel znie: Contemplata allis tradere (Nadobudnuté v kontemplácii dávať ďalej). Kontemplácia nie ako barokoví anjelici s pohľadom upretým do neba, ale ako reálne a hlboké vyjadrenia tajomstva modlitby. Svätá Terézia z Avily povedala, že kontemplácia nie je „ničím iným ako prežívaním blízkeho priateľstva; to znamená často si vytvoriť priestor na samotu s tým, o ktorom vieme, že nás má rád“. Katechizmus Katolíckej cirkvi zas o nej hovorí ako o „pohľade viery upretom na Ježiša, počúvaní Božieho slova, mlčanlivej láske“. Sú to chvíle, keď sme s Ježišom, čerpáme, sýtime sa jeho prítomnosťou. A potom z toho vzájomného zjednotenia môžeme vychádzať do sveta, aby sme to, čo sme prijali, dávali ďalej. Kontemplácia nie ako tá, ktorá je vytrhnutá z nášho života a sveta, ale práve naopak, ktorá sa vzťahuje na celý náš život a učí nás pozerať sa na všetko a všetkých Božími očami.
Snímka: joshuastelling.com